Sudetoněmecký sjezd s přízrakem Kounicových kolejí v Brně
Ve dnech 22. – 25. května se má v Brně uskutečnit sjezd
Ve dnech 22. – 25. května se má v Brně uskutečnit sjezd
Třetí série / Část III.: Na sklonku 19. století, neklidný začátek 20.
Konštruktívny model vychádzajúci z objektívnych údajov, empirickej analýzy a ekonomickej racionality
První série / Část II. / Neklidné Rusko, situace v Srbsku, Rumunsku
Proč se v současném Rusku objevuje severní identita jako alternativa k dosavadnímu
První série / Část I. / Sedmdesátá léta XIX. století – Berlínský
Najmä o jeho prínose pre Slovensko a inšpirácii pre dnešok
Příští generace se budou za tuto ostudnou kapitolu v dějinách Evropy stydět
Úctyhodné dějiny starověkých národů nacházejících se na íránském území
Skalický rodák Fraňo Madva, príklad lekára-liečiteľa preniknutého hlbokým humanizmom
Príbeh na základe skutočnej udalosti. Všetky fakty a dve hlavné postavy sú
Konflikt medzi Ruskom a Západom sa presúva na kontrolu logistických trás, energetických
Každý, kto si myslí, že fašizmus bol v polovici 20. storočia definitívne
A. B. Vrchovský: Jeli lid náš k otroctví stvořen? Máli věčně jen
Technológie, ktorým nerozumieme a sú ovládané úzkou skupinou ľudí, istotu nevzbudzujú
O umelej inteligencii v našich súčasných i budúcich životoch
K umelcovej výstave v Danubiana Muelensteen Art Museum v Bratislave – Čunove
Prečo pociťuje Ukrajina v týchto pre ňu nesporne ťažkých časoch potrebu stavať
Ideálny nositeľ koloniálnej kontinuity v liberálnom poriadku
Pokiaľ musím voliť, tak som pre politiku krvi a železa
(Yanis Varoufakis o prízrakoch technofeudalizmu)
Motto: Strašidlám neuniknete. A ani oni samé sebe.
Nevraživosť až nenávisť v slovenskej spoločnosti nie je „výdobytok“ až posledných rokov…
(Na okrej diskusie o tzv. horalkovom paragrafe)
„Európa, ktorá bola vrcholom ľudskej civilizácie, spáchala samovraždu v priebehu niekoľkých desiatok
Kým Západ konštruuje Rusko ako hrozbu, ruská literatúra zvyčajne západný svet analyzuje
(Napísané k Medzinárodnému dňu chudoby – 17. októbru)
O důsledcích jednoho bláhového snu
(„Tam, kde pália knihy, upaľujú nakoniec aj ľudí.“)
Po mně (nás) potopa
Človeka z toho mrazí pri srdci, kde sa berie toľká brutalita?
Publicista Vítek Prokop se ve své obsáhlé eseji zamýšlí nad dvěma texty
Chápanie šťastia v širšom historickom oblúku a dnešné pohľady…
Politická ekonómia a propaganda v kultúre pitia Ruska, Francúzska a Británie
Z pripravovanej monografie Liberalizmus & neoliberalizmus: filozofická interpretácia
Šikana a kybešikana očami beletristickej a odbornej literatúry
Európa: Aká, ktorá, čia?
Komplexná a bolestivá mozaika, v ktorej majú všetky argumenty a historické skúsenosti
Varovné hlasy byly vždy, ale copak se dá vážná nemoc ve společnosti
Nad románom Martina Amisa Šíp času alebo O období, kde následok predchádza
Nad románom Yōko Ogawovej Ostrov bez pamäti alebo O miznutí faktov a
(Aj o knihách Stroje ako ja, Klára a Slnko a Mihnutím oka)
Dostali sme sa do bodu, keď „elity“ sú rovnako na smiech (alebo
K 210. výročiu bitky o Európu
Současný vývoj ve světě, zvláště na Západě, není nový v ničem jiném
Nad knihou Porážka Západu od známeho francúzskeho historka a sociológa Emmanuela Todda
Z prejavu pri preberaní ceny Veľvyslanec humanizmu 2025 za o. z. Zjednotení
Nad knihou Janne Tellerovej Nič a o zákrutách tínedžerského veku
Pozadie „vnútorných čriev“ súčasnej politickej publicistiky, a nielen jej…
Nebezpečí větší, nežli Ukrajina i Izrael
(Aj o tom, ako sa v našich podmienkach ujala výroba súhlasu)
Dějiny nikdy neodcházejí do minulosti zcela a navždy: v různé podobě a
Dějiny nikdy neodcházejí do minulosti zcela a navždy: v různé podobě a
Okamžite, obojstranne, aby nezomierali ľudia! Všetko ostatné príde na rad potom.
Dějiny nikdy neodcházejí do minulosti zcela a navždy: v různé podobě a
Dějiny nikdy neodcházejí do minulosti zcela a navždy: v různé podobě a
variabilný symbol pre Slovo 52525