„Kanada je kolébkou hokeje. Čechy kolébkou závisti,“ skonštatoval pri nejakej (mne neznámej príležitosti) český herec Petr Nárožný. No sledujúc útržkovité internetové správy o aktuálnom dianí okolo nášho hokeja, jeho postreh by som rozšíril o dôvetok: „… a Slovensko je kolískou alibizmu“. Teda aspoň pokiaľ by som začal politickými súvislosťami. Žiaľ, hlúposť a jedovaté sliny europoslancov (SaS, Progresívneho Slovenska a KDH) i boľševických aktivistov (ako Dominik Hašek) sa dostali aj do športu. Presiakli až do hokejovej kabíny a zmáčali dresy reprezentantov viac než pot z bojov medzi mantinelmi. Namiesto sledovania zápasovej prípravy hokejovej reprezentácie a radostného očakávania, ktoré hviezdne posily pred svetovým šampionátom posilnia národný tím (?), vojnoví štváči varia v kotlíku guláš z ulovených deviatich slovenských hráčov KHL. Škoda mlčať!
Ilustrácia: Wannapik.com
Farizejstvo a pokrivený meter zatemnili zrak aj úsudok väčšine európskych lídrov ako tma vo vreci. Lebo nik nelynčoval hráčov NHL vtedy, keď Spojené štáty bombardoval Juhosláviu, Líbyu, Sýriu, či viedli vojnu v Afganistane a Iraku. Oni vtedy nepodporovali imperialistické chúťky svetového hegemóna?
Nie je tma ako tma…
Sústredím sa preto viac na reklamný slogan stávkovej kancelárie Niké: „Na niektoré športy sa nedá pozerať, ani tipovať!“ Hoci účinkujúci Ladislav Borbély v klipe o „dark“ šerme nemal na mysli hokej, práve tento rok ten výrok platí práve na náš najrýchlejší a najúspešnejší kolektívny šport. Veru, tak! Ja (so mnou i každý piaty občan Slovenskej republiky) nemáme možnosť vidieť v televíznych prenosoch ani záver najvyššej ligovej súťaže a už vôbec nie prípravné zápasy štátnej hokejovej reprezentácie pred MS IIHF 2024. Za svoj 70-ročný život si takúto situáciu nepamätám, lebo hokej som sledoval každoročne od svojich piatich rokov. Zvíťazili peniaze, biznis, nekompetentnosť? Či neskúsenosť vedenia SZĽH a jeho marketingu? Je známe, že výhradné práva „vyfúkla“ verejnoprávnej RTVS súkromná TV JOJ pre svoj komerčný kanál JOJ Šport. Ale ten ho sebecky – so sledovanosťou v celodennom podiele 2,42 % a v prime time 1,44 %! (zdroj: Živé.sk) – nesprístupní zákonom predpísanému podielu 80 % divákom televízneho trhu. A tak športový fanúšik, chytajúci televízny signál len cez anténu, môže ďakovať pánu Bohu, že existuje a vysiela Česká verejnoprávna televízia! Vďaka nej môžu i Slováci vidieť na obrazovke dramatické finálové zápasy najvyššej českej ligy medzi Třincom a Pardubicami, v ktorých bojujú o titul viacerí slovenskí hokejisti. Aj barážové zápasy medzi Jágrovým Kladnom a Vsetínom, no tiež prípravné zápasy Českej reprezentácie. Absurdné, že?!
Keď dvaja robia to isté?
Lebo na rozdiel od vedenia SZĽH a RTVS funkcionári českého hokeja aj ČT poznajú i možnosť sublicencie a možnosti rokovania i dohody s klubmi aj s televíziami – v prospech väčšiny obyvateľstva. Nič nové pod slnkom – ligové zápasy sa dajú vysielať aj na „preskáčku“. Pochopiteľnejšie je vysielanie ligových a pohárových súťaží v komerčných televíziách, keďže väčšina klubov má štatút súkromných podnikateľských subjektov. No aj tak diskutabilné. Lebo športy, ktoré sú platené a výrazne podporované z verejných zdrojov, zo štátneho rozpočtu, musia byť sprístupnené väčšine národa. Nehovoriac o zápasoch štátnej reprezentácie. Opak je žalovateľnou diskrimináciou. V prípade hokejových majstrovstiev sveta si to veľmi dobre uvedomuje i majiteľ práv. Na môj písomný podnet reagovala JOJ Group obratom a uspokojivo. „Slimačia veľká rada“ – Rada pre mediálne služby SR odpísala 17. 4. 2024 (až takmer po mesiaci): „Vysielateľ vo svojej odpovedi uviedol, že bude v rámci Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji vysielať zápasy slovenskej reprezentácie a všetky zápasy (bez ohľadu na účastníkov) vyraďovacej časti, vrátane finále v rámci programovej služby JOJ, a teda sledovanie všetkých uvedených zápasov bude umožnené pre viac ako 80 percent obyvateľov SR bez zaplatenia osobitného poplatku.“ Hokej je na Slovensku spoločenský fenomén, preto by na trojvršie s dvojkrížom nemal dopadať tieň studenej občianskej vojny rozdúchavanej nespokojnou opozíciou.
Vypredali už spoločenský tmel?
Z pamätí sa nám nedá vymazať obraz jasajúcich preplnených námestí po každom medailovom zisku slovenských hokejistov zo svetových šampionátov: striebro (2000), zlato (2002), bronz (2003) a naposledy striebro (2012). Pred úvodným buly nášho prvého tohtoročného zápasu v Ostrave musím preto klásť na misky váh slovo po slove z tohto povzdychu českého básnika, prekladateľa, historika umenia Antonína Bartuška (1921 – 1974): „Rev, krik z ampliónu a nad tým hukot lietadla, ktorý ešte stále príliš pripomína nedávnu vojnovú sejbu smrti. No už si zase nerozumieme. Aby sme si rozumeli, potrebujeme k tomu hokej alebo vojnu.“
Český premiér Petr Fiala spolu so šéfmi všetkých troch tajných služieb ČR sa vrátil z USA. V ich programe bolo nielen stretnutie so senilným nájomcom Bieleho domu, no aj s predstaviteľmi CIA v ich centrále. Nebudem špekulovať o podlostiach, ktoré sa dajú v Prahe a v Mošnove uskutočniť za oponou veľkého hokejového virvaru… Chcem len veriť, že Slovensku tohtoročný máj prinesie hokejovú radosť a tiež mierový jún.
