Nad knihou Isabel Wilkersonovej Kasta

Kategória povinnosti spája človeka s iným človekom alebo s prostredím, v ktorom žije. Sem patrí aj zvláštna spoločenská skupina kasta. Pre Európana je otázka kasty rébusom. Na jej pochopenie nestačí prečítať si knihy o Indii, ba dokonca ani v nej pobývať. Kasta je starodávna inštitúcia, ktorá sa uchovala dodnes. Má takmer tritisíc rokov, prežila teror, najrozličnejšie agitácie, križiacke výpravy, je vrtká ako had, zaštítená tisíckami pravidiel či zvykov, ktoré sa začínajú filozofickými úvahami a končia predpísanými postupmi pri strihaní nechtov na nohe… Môžeme ju prirovnať k našim cechom, mníšskym rádom? Všetky prirovnania sú zjednodušením problému. Kasta ako nešťastie Indov odoláva tlaku čias. Hinduistická komunita je rozdelená do navzájom oddelených skupín, kást. Zdá sa, akoby indickej spoločnosti bola myšlienka nerovnosti samozrejmá.

Isabel Wilkersonová:
Kasta. Korene našej nespokojnosti,
Absynt 2022, 510 str.

Pravda, kasta nie je výlučným vlastníctvom Indie, ide o celocivilizačný fenomén, ale v Indii pretrval tisícročia. Isabel Wilkersonová v rovnomennej knihe, za ktorú dostala Pulitzerovu cenu, ukázala realitu, minulosť i súčasnosť kasty v Spojených štátoch. Zaťala do živého. Pripomenula Trumpove slová po víťazstve vo voľbách roku 2016: Pamätám si dobu, keď každý vedel, kde je jeho miesto, je načase, aby sme sa k tomu vrátili.

Kastový systém je umelá konštrukcia, pevný zakotvený rebríček ľudských hodnôt, ktorý stavia predpokladanú nadradenosť jednej skupiny pred predpokladanou podradenosťou iných skupín na základe pôvodu a často nemenných vlastností, ktoré by boli abstraktne neutrálne, ale pripisuje sa im smrteľne vážny význam v hierarchii uprednostňujúcej dominantnú kastu, ktorej predkovia systém vytvorili.

V priebehu ľudských dejín vyčnievali predovšetkým tri kastové systémy. Spomenutý starý systém v Indii, tragicky zrýchlený, chladný a oficiálne zničený kastový systém nacistického Nemecka a nevyslovená rasová pyramída Spojených štátov. Každá verzia sa spoliehala na stigmatizáciu tých, ktorí sú za menejcenných, aby ospravedlnila dehumanizáciu potrebnú na udržanie postavenia ľudí na samom dne a na racionalizáciu protokolov jej presadzovania. Kasta vkladá do kostí nevedomé hodnotenie ľudských vlastností a určuje pravidlá a očakávania, ktoré sa používajú na ospravedlnenie brutality voči celým skupinám v rámci nášho druhu.

Isabel Wilkerson:
Caste: The Origins of Our Discontents,
Random House 2020, 544 str.

V americkom kastovom systéme je znamením postavenia to, čo nazývame rasou, teda rozdelenie ľudí na základe ich vzhľadu. V Spojených štátoch sa pojem kasta nepoužíva často. Považuje sa za jazyk Indie. Americký kastový systém vznikol v rokoch po príchode prvých Afričanov do kolónie Virgínia v lete 1619, keď sa kolónia snažila spresniť rozdiely medzi tým, kto môže byť zotročený na celý život, a kto nie. Alexis de Tocqueville, autor slávnej Demokracie v Amerike z prvej tretiny devätnásteho storočia, poznamenal: Rasový predsudok sa mi zdá silnejší v štátoch, ktoré otroctvo zrušili než v tých, kde ešte jestvuje, a nikde sa neprejavuje tak neznášanlivo ako v štátoch, ktoré otroctvo nikdy nepoznali.

Slovo rasa pochádza pravdepodobne zo španielskeho slova raza a pôvodne sa používalo na označenie „kasty, alebo kvality pravých koní“, ktoré označovali značkovacím železom. Pred dvadsiatimi rokmi sa analýzou ľudského genómu zistilo, že všetci ľudia sú na 99,9 % rovnakí. Rasa je sociálny koncept, nie vedecký. Kasta sa snaží prežiť za každú cenu. Dosiahnutie rovnostárskeho sveta vyžaduje dovidieť ďalej než na to, na čo si myslíme, že vidíme. Proti hologramu nemôžeme vyhrať. Kasta je zákerná, a preto mocná, lebo nie je nenávisťou, nie je nevyhnutne osobná. India aj Spojené štáty formálne zrušili zákony, ktoré určovali ich kastový systém, Spojené štáty v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia a India dve desaťročia predtým, ale oba kastové systémy žijú ďalej v mysliach a zvykoch, inštitúciách a infraštruktúrach. Obe krajiny stále žijú s pozostatkami kódexov, ktoré boli zavedené oveľa dlhšie predtým, než boli zrušené.

V počiatočných štádiách Tretej ríše, 5. júna 1934, sa stretol výbor nacistických byrokratov, aby zvážil možnosti zavedenia prísnej hierarchie, ktorá by izolovala židov od árijcov, aby premenili ideológiu na zákon. Nacisti sa zamýšľali nad tým, ako Spojené štáty dokázali pretaviť svoju rasovú hierarchiu do pevne daných zákonov a pritom si zachovať takú dobrú povesť na svetovej scéne. Všimli si, že v Spojených štátoch rasové zákazy verejná mienka prijíma ako prirodzené. Nemecko sa inšpirovalo americkými zákonmi, ktoré zakazovali miešanie rôznych rás a vyskúšalo vlastné zákony zakazujúce zmiešané manželstvá. Nemecko zašlo ďalej ako väčšina koloniálnych mocností, ale ani zďaleka sa nepriblížilo americkému modelu. Americké zákony boli hlavným zahraničným precedensom pre túto legislatívu.

V starovekom hinduistickom svete Brahma, praotec všetkých svetov s cieľom naplniť Zem stvoril zo svojich úst brahmanov, najvyššiu kastu, kšatrijov zo svojich rúk, vaišjov zo svojich stehien a z nôh šúdrov, najnižšiu zo štyroch kást – varien. Daná kasta zodpovedala kúsku tela, od najnižšej po najvyššiu, zdola nahor, od sluhov, nosičov bremien, cez poháňačov, kupcov, obchodníkov, bojovníkov, ochrancov po mudrcov, kňazov, ktorí mali k bohom najbližšie.

Medzi pôvodnými štyrmi varnami sa nespomínajú tí, ktorí sú považovaní za takých nízkych, že sú pod nohami šúdrov a stoja mimo kastového systému ako vydedenci, tí, ktorých sa nikto nesmie dotknúť a niektorých dokonca ani vidieť, to sú nedotknuteľní, daliti/dalitovia, tí sa nesmú dotknúť ani tieňa ostatných varien. Tento „zákon prírody“ je prvý pilier kasty.

Druhým pilierom kasty sa stala dedičnosť, narodiť sa do istej kasty a zostať v nej do konca svojich dní. V Indii odovzdával svoje postavenie deťom otec. V Amerike od čias koloniálnej Virgínie deti dedili kastu svojej matky. Zhromaždenie v roku 1662 vyhlásilo, keďže vznikli určité pochybnosti, či deti, ktoré má Angličan s černoškou, by mali byť slobodnými, alebo otrokmi, všetky deti narodené v tejto krajine budú držané v otroctve, alebo slobodné, podľa matky. Týmto dekrétom sa kolonisti odpútali od anglického právneho precedensu, starovekého poriadku, ktorý deťom priznával postavenie otca. Zotročovateľ si nárokoval deti černošských žien, z ktorých drvivá bola zotročená. Černošské lono sa stalo zdrojom zisku. Vznikla bipolárna hierarchia bielych a nebielych. Práve pevná povaha kasty ju odlíšila od triedy. Isabel Wilkersonová sa odvoláva na slová hviezdy NBA LeBrona Jamesa: „Nezáleží na tom, akým významným či bohatým sa v živote stanete, nezáleží na tom, ako ľudia uctievajú vás alebo to, čo robíte, ak ste Afroameričan alebo Afroameričanka, vždy ním alebo ňou budete.“

Tretím pilierom je endogamia, obmedzenie uzavretia manželstva len medzi ľuďmi z tej istej kasty. Toto je neotrasiteľný základ každého kastového systému od starovekej Indie cez rané americké kolónie až po nacistický režim v Nemecku. Wilkersonová dodáva, že endogamia bola v Spojených štátoch brutálne presadzovaná počas väčšiny ich histórie a pripravila základy súčasného etnického rozdelenia.

Štvrtý pilier spočíva na základnom presvedčení o čistote dominantnej kasy a strachu zo znečistenia z kasty považovanej za nižšie postavenú. V niektorých častiach Indie museli príslušníci nižšej kasty udržiavať vždy určitý počet krokov od príslušníkov vyššej kasty, prípadne museli nosiť zvončeky, aby na seba upozornili pred tými, ktorí sa považovali za vyššie postavených a neznečistili ich svojou prítomnosťou. Jedna z podkást v štáte Maratha vláčila za sebou tŕňovú vetvu, aby zamietla svoje stopy a ľahla si na zem, ak okolo prechádzal brahman, aby „špinavý tieň nepoškvrnil svätého brahmana“. Americký kastový systém bol oproti indickému skrátený do zlomku času jeho trvania. Zatiaľ čo všetky krajiny v Novom svete vytvorili hierarchie s Európanmi na vrchole, Spojené štáty ako jediné vytvorili systém založený na rasovom absolutizme, myšlienke, že jediná kvapka africkej krvi, alebo rôzne percentá ázijskej či indiánskej krvi, by mohli poškvrniť čistotu niekoho, kto inak by mohol byť považovaný za Európana. To je represívny model kastovej nadradenosti na rozdiel od juhoafrického, ktorý odmeňoval tých, ktorí mali akokoľvek blízko k belošstvu a vytváral oficiálnu strednú kastu farebných ľudí ako nárazník medzi čiernymi a bielymi. Južná Afrika udeľovala privilégiá na odstupňovanej škále na základe očistné antiseptikum voči krvi nižších skupín v rámci paradigmy čistota-znečistenie. Hierarchia stopových množstiev mala zabezpečiť, aby v Spojených štátoch černosi, ktorí nevyzerali ako černosi, zostali na svojom mieste. Ako sa to týkalo občianstva v Spojených štátoch, ukázal prípad japonského prisťahovalca, považovaného za „bieleho“, pretože jeho pleť bola svetlejšia ako pleť mnohých bielych. V roku 1922 sa jeho prípad dostal na Najvyšší súd USA, ktorý jednomyseľne rozhodol, že biely neznamená bielu farbu pleti, ale belošský, teda kaukazský a že Japonci nie sú kaukazskou rasou, bez ohľadu na to, že len málo bielych Američanov má pôvod na ruskom Kaukaze a že tí, ktorí ho majú, boli v tom čase rovnako vylúčení z dominantnej kasty.

Piatym pilierom kasty je hierarchia povolaní. V indickom kastovom systéme určuje podkasta, alebo džátí, povolanie, ktoré jeho rodina vykonáva: od čističov latrín až po kňazov v chrámoch. V Spojených štátoch to boli Afroameričania, ktorí boli odsunutí na najponižujúcejšie práce. Južná Karolína, ktorej ústavu napísal John Locke, klasický liberal, aj po občianskej vojne bolo černochom zakázané vykonávať čokoľvek iné ako poľnohospodárske alebo domáce práce, čo určilo ich miesto v kastovom systéme. Žiadna osoba tmavej pleti nesmela vykonávať umenie, alebo podnikanie remeselníka. Zákon prestal formálne platiť až potom, keď sever prevzal kontrolu nad bývalou konfederáciou, ale vrátil sa v duchu, keď bývalí otrokári sa dostali opäť k moci. Zotročení boli nútení vystupovať na príkaz, museli spievať napriek vyčerpaniu. Nútená dobrá nálada sa stala zbraňou podriadenia na zmiernenie viny dominantnej kasty a ďalšie poníženie zotročených. Afroameričania neskôr premenili úlohu zabávania, ktorú boli nútení plniť – a talent, ktorý si na tom vybudovali – na významné postavenie v zábavnom priemysle a v americkej kultúre neúmerne k ich počtu.

Šiesty pilier je vytváranie skupiny oni. To je monumentálna úloha, proti ktorej sa postaví skupina my, je to vojna proti pravde, proti tomu, čo oko vidí, a čo by srdce mohlo cítiť, ak by sme ho nechali. Tí, ktorí sa usilujú o moc a rozdelenie, sa neobťažujú dehumanizáciou jednotlivca, lepšie je prisúdiť stigmu celej skupine. Dehumanizujte skupinu, a tým dehumanizujete každú jednu osobu v nej. V hlbinách dehumanizácie boli Židia aj Afroameričania vystavení desivým lekárskym experimentom vykonávaným príslušníkmi vyššej kasty. Na telách Afroameričanov zdokonaľovali vakcínu proti brušnému týfusu, chirurg z Lousiany zdokonalil v 30. rokoch 19. storočia cisársky rez.

Siedmym pilierom je teror. Predovšetkým bolo treba ľuďom z podriadenej kasty  pripomínať absolútnu moc, ktorú nad nimi dominantná kasta mala. V Amerike aj v Nemecku ľudia z dominantnej kasty bičovali a vešali väznených za náhodné a ľubovoľné porušenia kasty, trestali za prirodzené ľudské reakcie na nespravodlivosti, ktoré museli trpieť. Patrí tam aj slogan: „Nech žijú v strachu“.

Napokon ôsmym pilierom je vrodená nadradenosť verzus vrodená menejcennosť. V čase vrcholenia kastových systémov v Amerike, Indii a nacistickom Nemecku najnižšia kasta nesmela nosiť symboly úspechu a postavenia vyhradené pre vyššiu kastu. Napríklad podľa zákona zo Severnej Karolíny z roku 1735 (aj jej ústavu písal John Locke) mali černosi zakázané nosiť hodnotnejšiu látku, muselo im stačiť hrubé súkno, vrecovina, juta. O dvesto rokov duch tohto zákona ožil, keď afroamerických vojakov v tomto americkom štáte napadli a zabili za to, že mali na sebe svoje vojenské uniformy.

Kastový systém sa prispôsobuje a chráni tých, ktorí majú z neho prospech. Isabelle Wilkersonová pripomína charakteristickú črtu amerického spôsobu života: napätie medzi tými „v našej skupine“ a tými ostatnými v súčasnosti. Keď prišli černošskí tínedžeri v roku 2015 na párty pri bazéne v prevažne bielej uzavretej komunite v McKinney v Texase, bieli obyvatelia na nich zavolali políciu za neoprávnené vniknutie na cudzí pozemok.

Wilkersonová sa zamyslela aj nad najväčším odklonom od scenára amerického kastového systému, ktorým bolo zvolenie Afroameričana za prezidenta. Poznamenáva dôležitú vec, že aj vysoké hodnotenie dôvery verejnosti vo vzťahu k Obamovej prezidentskej funkcii obsahovalo aj spodný prúd, úzkosť z meniacej sa krajiny, skrývajúci sa odpor voči multikulturalizmu a rastúci vzdor voči imigrácii.

Svet bez kást je možný a všetkých nás oslobodí, píše Wilkersonová. Pred tým však zabráňme mutáciám kasty, akejkoľvek vyvolenosti, dehumanizácii a pravidlám nadradenosti, z ktorých sa stáva leitmotív súčasnej politiky vo svete. Kniha o koreňoch našej nespokojnosti je o svedomí doby; nie je totiž iba o kastách, ktoré žijú z nepísaných pravidiel, ale varuje pre pravidlami, ktoré kastový systém opäť vytvárajú…

Kniha Isabel Wilkersonovej Kasta si zaslúži našu pozornosť. Vydal ju Absynt v preklade Ivany Krekáňovej a publikáciu podporil Fond na podporu umenia.

(Celkovo 244 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter