Odpor je zbytočný

Tvrdí ruská opozičná novinárka Xenia Sobčak

Milá Milka!

(Môj posledný list drahej priateľke
Milke Zimkovej)

Ťah nadurdenou dámou

Prezidentka Slovenskej republiky je prezidentkou aj tých, ktorí fandia Robertovi Ficovi…

Mier ľuďom Donbasu!

Mali by sme hľadať pramene, čo sa v našej susednej krajine udialo,

Brod ďaleko, ale gate dolu

Mathias Rust na Červenom námestí a čínsky špionážny balón nad Spojenými štátmi

Matky, vlasť je v ohrození

… ohrozujú ju sluhovia, ktorí zabudli, že majú slúžiť svojim občanom, nie

Drahá Marína

Nikdy nás neopustila a ani my ju nikdy neopustíme. O to dobro

Uvidíš, s kým máš česť

Básnik Jaroslav Rezník venoval rodákom báseň Lisková, starosta Johan mi ju tam

Za Rudolfom Belanom

Svoj veľký boj za život ukončil tak veľkolepo, ako ho veľkolepo každý

Každý chce byť v Amerike

Niet krajiny, kde lietajú pečené holuby, je iba odvaha a odhodlanie vytvoriť

O trúchlení za nádejou

Veríme na spasiteľa. On má do našich všedných životov vniesť noblesu a

Ako umiera glasnosť

Princeznú Dianu oplakávali pri televízoroch milióny ľudí, no celý priamy prenos

Drahý pán Marenčin

Svojej stovky ste sa fyzicky nedožili, ale v deň vašich stých narodenín

Komu uličky hanby?!

A teraz má byť Maniža vykázaná, lebo je z Ruska? Fuj takým „hodnotám“.

Deti sú všetky naše!

Bojujúce strany sa navzájom obviňujú, ale čo tie neznáme Olenky a Mykolkovia?

Na čom záleží

Popraskajú bubliny zlosti, do ktorých nás pýcha zahnala – a čo zostane?

Kvitnú májové pivónie

Listovala som si v knižke spisovateľa, vysokoškolského učiteľa, mysliteľa a geniálneho prekladateľa

O lesných žienkach

V jedno prichádzajúce leto mi až dych vyrazila blúzka vo výklade. Modro-bielo

O blízkosti bez slov

Sedela na kamennej obrube hrobu, plisovaná tesilová sukňa nad šnurovanými poltopánkami, štrikovaný

Ako sa naučiť spolu žiť

V prvom ročníku matematického gymnázia prišiel do synovej triedy pán z Paríža.

Od smaragdovej rieky

Raz v septembri, bolo už k Michalovi, chladné rána, vyrazili sme do

Čí je Krym? Predsa náš!

Teraz sa všetci trasieme, či zajtra ešte budeme, lebo Rusi ukradli Ukrajincom

Z temnôt ku hviezdam

Bolo to pred koncom školského roka, na strome broneli prvé čerešne. Môj

Hovoríme cudzou rečou

V kaviarni na vyvýšenom pódiu stávalo piano, vyleštený parket, na ňom sa

Z cudzieho krv netečie

Sto metrov od nášho domu hučala turbína. Deň čo deň, furt a

Radujme sa, veseľme sa

Po Novom roku sa všetky ulice postupne rozvoňali kadidlom. Miništranti rozfukovali žeravý

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525