Vymýšľať si tak, aby všetko vyzeralo ako číra pravda, je podstata umenia. Ak sa nepodarí, tak je z toho proste výmysel, ktorému nie, že nemožno veriť, ale z „umelca“ urobí hlupáka. No a toto sa nám deje teraz v tzv. žurnalistike a tzv. politike. O „útoku“ Rusov na lietadlo pani Ursuly nemusíme hovoriť – lebo zapálení „žurnalisti“ a ich pasáci nás odbijú, že je to tvrdenie proti tvrdeniu. A aj keby rovno sám nebeský otec podal správu, že to videl na vlastné oči, tak spochybnia aj jeho svätosť.
No, dobre, ale niečo na vlastné oči a uši v čase priamych prenosov vidieť a počuť môžeme. Napríklad rozhovor predsedu slovenskej vlády Roberta Fica s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom v Pekingu. Od slova do slova. A potom si prečítame, že krvavý diktátor predsedovi suverénnej vlády nadiktoval, aby Ukrajine prestal dodávať elektrinu. S údivom som „správu“ zachytila, a tak som si zo záznamu ten rozhovor v Pekingu prehrala niekoľkokrát – nikde ani slovko! Ale v éteri sa správa šírila veselo ďalej, až doletela na tlačovku Volodymyra Zelenského s Robertom Ficom v Užhorode. Ukrajinský prezident ho tam pozval a on prišiel. Ako predvoj do Užhorodu dorazili „cintulovci“, ktorých ale ukrajinská polícia ešte pred príchodom hosťa zrušila, pohotový redaktor slovenského denníčka bol na mieste a podal aj fotografickú správu. Strážcovia liberálnej demokracie museli zbaliť fidlátka – našťastie, iba transparent. Potom už ukrajinský prezident privítal v angličtine svojho hosťa, ten mu v angličtine poďakoval, nasledovalo pár záberov, ako spolu sedia za stolom a vymieňajú si nejaké privítacie formuly, navzájom sa sústredene dívajú do očí, lebo nasleduje debata „na štyri oči“. Čo tam zaznelo, vedia len oni dvaja. A potom je tlačovka, kde ukrajinská novinárka predsedu slovenskej vlády atakuje otázkou, čo urobí po tom rozkaze Putina, aby odstrihol Ukrajinu od elektriny. Záber na Roberta Fica, ktorý udivený stiahne obočie a mierne pokrúti hlavou, v odpovedi neviditeľnej pani povie doslova, že na rokovaní s Vladimirom Putinom toto nebola téma a nič také nezaznelo. Ani verejne, ani neverejne. O tom, že verejne, sa môžeme presvedčiť a ten, kto správu vypustil, nemôže vedieť viac, ako celý svet, ktorý tú tlačovku videl a počul. Najlepšia časť však ešte len príde – Volodymyr Zelenskyj loptičku od ukrajinskej novinárky zachytí a povie, že to, ako Putin chce Ukrajincov nechať v tme a chlade, počuje prvý raz, ale je to dôkaz, aký podliak je ten Putin (povie to inými slovami, necitujem), a rozvinie ten dôkaz o zastavení elektriny na Ukrajinu zo slovenských energetických sietí, do niekoľkých košatých viet. Poslucháč a divák pri sledovaní záznamu krúti hlavou – Volodymyr Zelenskyj nepočul, že je to výmysel? Veď to okamih predtým Robert Fico vyvrátil – a na tom stretnutí bol on, nie ukrajinská novinárka… Fico sa (našťastie) nenechá vyprovokovať a využije príležitosť, keď mu slovenská novinárka položí otázku, aby zopakoval, čo povedal predtým – nijaká požiadavka o odstrihnutí elektriny pre Ukrajinu v Pekingu nezaznela. Nevieme ešte, či to počul aj vedľa sediaci Volodymyr Zelenskyj a uvidíme (počujeme), či ten výmysel, niekoľko dní už živený v médiách, bude žiť naďalej.
Podstatou umenia je podať výmysel tak, aby znel ako pravda. Na našich časoch je najlepšie, že propaganda á la Goebbels už nefunguje, lebo sociálne siete sú síce pliaga, ale zas máme to veľké šťastie, že sa „žurnalisti“ a „politici“ môžu aj na kolomaž rozliať a my – ak chceme – vieme. Umenie je podať výmysel tak, aby sme uverili, že je to pravda. Koniec-koncov, aj politika, aj žurnalistika, je umenie. „Kto umí umí a kto neumí, ten čumí.“ Len to ide strašne na nervy, sledovať tú „šmíru“.
