(Vesničko má středisková, alias Česká republika. Ale hlavne, že sa tí komunisti do parlamentu nedostali…)
242 031 voličov v ČR uverilo, že sa dá zmeniť REŽIM, takúto nádej malo vzbudiť Stačilo! Nie je to celom zanedbateľné číslo, ale celkom iste ilúzia. Na zmenu určite strašne málo, ale treba rešpektovať, ak si tak veľa ľudí neželá zmenu, len výmenu. Karty sú rozdané a nijaký tajfún sa nekoná. České voľby boli v znamení antikomunizmu a rusofóbie a tak pri veľkej Fialovej prehre predsa len „kulturní fronta“ slávi víťazstvo, lebo porazila komunistov. Vstali noví bojovníci proti komunizmu. V Česku bola normalizácia omnoho krutejšia, ako na Slovensku, „pozostalí“ aj ich detné deti si ju pamätajú – a mstia sa.
Občania, ktorí voliť išli, si neželali ZMENU, ale VÝMENU. Fiala je preč, snobi sa menia na mimoriadne vulgárnych oplanov, ktorí sa úplne opúšťajú, lebo neznesú prehru, ale inak sa nič nemení. Uvidíme, ako sa postaví nová česká vláda k príprave na vojnu proti Rusku, lebo európski byrokrati sú stále pri chuti. A bývalý predseda vojenského výboru NATO víťaza volieb na prvom stretnutí nepoveril zostaviť vládu, možno mu len pripomenul heslo: „Máš dobré jídlo i bydlo, tož úkoly plň výtečne!“
Babiš je podnikateľ a patrí k tej istej politickej triede ako fialová vláda, je to len iný vývesný štít. Aj preto ho v podstate nechali prežiť a nehrozil rumunský či moldavský scenár. Stačilo! poslúžilo ako memento – chcete zase komunistov a russákov?! Bolo to až primitívne, ale videli sme, že to funguje.
Konflikt záujmov Babiš s Pavlom už riešili, podľa bývalého ministra Vladimíra Mlynářa (mal nedávno rozhovor v slovenskom liberálnom plátku, ktorý sa maskuje ako konzervatívny) pripravia pravdepodobne zmenu zákona, mediálna a kultúrna obec nie je uspokojená (tak, ako u nás), takže sa bude pokúšať o všeličo. No voľby dopadli predsa len početne veľmi presvedčivo v prospech ANO, takže ani tí auťáci asi nebudú mať záujem naštvať ľudí. Ale – ktovie? Filip Turek nemá nijakú kvalifikáciu na ministra zahraničných vecí, no taký Lipavský, ktorý dostal v Prahe najviac preferenčných hlasov, mal akú kvalifikáciu?
V ČR sa už spustil modus operandi, osvedčený v SR – po tom, ako „demokrati“ precitli so zúfalej opice po ohlásení výsledku volieb, nahltali sa lexaurínov, dostali noty od svojich ústredných orgánov a pokúšajú sa víťazovi volieb ukázať, „zač je toho loket“! Vyhrali ste? „Tudle!“ Babiša treba vydať na stíhanie, Turek hajloval a ktosi nejakej novinárke dodal z ARCHÍVU jeho posty spred 15. rokov (kto asi archivuje tveety zo sociálnych sietí?), SPD nesmie do vlády…! A iste budú aj pouličné demonštrácie „za záchranu demokracie“ (po voľbách! – presne ako na Slovensku). Nie, ony, tie „miliony chvilek…“ nikam neodišli, naopak, dostanú tučné injekcie, aby si svoj parádny život zaslúžili. Slobodný človek Ivan Hoffman to vo svojom pravidelnom stĺpčeku vystihol trefne: „Ide o servilnosť k systému, teda ku globálnemu mafiánskemu kapitalizmu, ktorý je samotnými mafiánmi prezentovaný pod názvom ,liberálna demokracia‘.“ Na Slovensku je odkaz na mafiu hodne nadužívaný, ale dovoľte mi pri ňom ostať, aj keď ho používam v inom zmysle.
Tak ako hlavný prúd pracuje pre mafiu a je teda súčasťou spolku so zločincami, nie sú nezávislé médiá, pokiaľ ide o vplyv na verejnosť, iba v názorovom strete s korporátnym či verejnoprávnym hlavným prúdom. Sú v strete s mafiou, s organizovaným zločinom. A ide o stret osudový, pretože chápadlá mafie siahajú do najvyšších poschodí politiky, štátnej správy, justície, armády, ale aj školstva, zdravotníctva či kultúry.“
U nás terorista, ktorý vzal do ruky zbraň, aby zmenil politické pomery na Slovensku, mal na súde svoj deň. On a jeho advokát tvrdia, že chcel predsedu vlády iba vyradiť z činnosti, čo nie je podľa advokáta teroristický čin, iba útok na verejného činiteľa. Advokát si koná svoju prácu, súd vyriekne rozsudok. Ale isté je, že Robert Fico sa predsedom vlády nestal zo svojho rozmaru, ale z vôle ľudí, ktorí mu dali na tento post mandát. Cintula mieril na nich, im chcel strelou zo smrtiacej zbrane vziať právo slobodne voliť. To nebol útok na verejného činiteľa, ale na ľudí, ktorí odovzdali hlas v slobodných voľbách. Bolo ich milión dvesto osemdesiat štyri tisíc štyristo dvadsať sedem (číslom 1 284 427) živých ľudí s krstným menom a priezviskom a to treba opakovať. Pretože akýsi no name človek v žumpe pozýva dehumanizovať ich… – a to je tiež dôsledok kauzy, ktorú práve rieši súd. V demokracii na výmenu predsedu vlády slúžia voľby. (Prípadne intrigy, ktoré zmenia parlamentnú väčšinu – ale nikdy nie násilie!) Okresný básnik, ktorý podľa vlastných slov trpel tým, že ho po celý život nikto nepočúval, sa opovážil brať do úst Rúfusovu poéziu. A do svojej reči nakládol všetky tie smradľavé vajcia, ktoré ukrývajú vo vreckách všelijakí tí „demokrati“ na tribúnach, aj pod tribúnami. Pravdepodobne vie, že hovorí mnohým z ich čiernej duše a jediné, čo mu zazlievajú, je to, že netrafil… Cintula tentoraz neodkazoval básnicky grófovi (ako Jánošík), že na holiach ohne horia, ale občanom odkázal, že to stálo za to! Žiaden trest neodčiní to, čo vykonal. Nielen tým, že chcel zabiť, ale aj tým, čo rozpútal. Ale je sám?!
