„To predsa nemožno porovnávať!“ Počujeme často, keď nám bruselskí byrokrati a ich predĺžené ruky aj u nás, na tom našom malebnom Slovensku, svojím konaním pripomínajú tých sovietskych.
„Marker získal exkluzívny prístup k interným dokumentom obsahujúcim príspevky, ktoré slovenskí štátni úradníci v rokoch 2022 a 2023 chceli nahlasovať spoločnosti Meta. Toto je druhá časť nášho článku o tom, čo sme v dokumente našli,“ píše redaktorka Dana Vitálošová z Markera.
„Úradnícke nahlasovanie koordinovala Rada pre mediálne služby (RpMS, bývalá Rada pre vysielanie a retransmisiu), ktorá je regulátorom slovenského mediálneho prostredia. Vedenie RpMS počas verejného zasadnutia Rady poodhalilo, čo ku koordinovanému nahlasovaniu viedlo.
Riaditeľ RpMS Martin Dorociak povedal, že platformy (čím myslel nielen Facebook a Instagram, ale pravdepodobne aj YouTube či TikTok) boli pred koordináciou nahlasovania ,zahlcované‘ podnetmi, ktoré im posielali rôzne štátne orgány. Myslel pritom aj podnety na obsah, ktorý úradníci žiadali odstrániť.
Samotné platformy si teda podľa Dorociaka ,vyžiadali jeden kontaktný bod, s ktorým by mohli jednotne komunikovať a zbierať podnety‘.
,Preto sme pri tomto stole sedeli so zástupcami všetkých platforiem a všetkých rezortov, kde sme im predstavili, že Rada pre vysielanie a retransmisiu bude kontaktným bodom,‘ dodal Dorociak.
Podľa uniknutého dokumentu sa jeho prostredníctvom (a zároveň cez RpMS) do nahlasovania obsahu zapojili tieto inštitúcie: Situačné centrum Úradu vlády SR (SITCEN), Ministerstvo vnútra (MV), Centrum pre boj s hybridnými hrozbami na Ministerstve vnútra (CBHH), Prezídium Policajného zboru (PPZ), Odbor počítačovej kriminality Polície SR (OPK), Odbor komunikácie a prevencie Polície SR (OkaP), Ministerstvo obrany (MO), Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) a samotná Rada pre mediálne služby (RpMS, predtým RVR).
Okrem nich sa v dokumente ako nahlasovateľ nachádza aj medzinárodná neziskovka Trustlab, ktorá v roku 2023 uskutočňovala analýzu ,dezinformačného prostredia‘. Autorom niekoľkých desiatok nahlásení bol aj subjekt vystupujúci pod skratkou FPLP, ktorý sa nám nepodarilo identifikovať.
Podľa Martina Dorociaka sa toto nahlasovanie dialo ,na základe vládou prijatého Akčného plánu na koordináciu boja proti hybridným hrozbám‘.“ (Koniec citátu D. Vitálošovej z Markera)
Počas môjho pôsobenia v Rade pre vysielanie a retransmisiu sme od riaditeľa kancelárie často počuli, že Brusel mieni ochraňovať deti a mládež, lebo na soc. sieťach je množstvo brutálnych videí a ich šíreniu treba zabrániť. Rádiá a televízie spadajú pod zákon a tým aj vysielatelia musia rešpektovať pravidlá, kedy a čo vysielať. Preto je pre vysielateľov zákonne spustená „opona“ do 22.00. Ale čo tá nekonečná diaľnica – internet? Aj tam musí byť závora. Nič proti tomu! Deti a mládež musia mať prostredie na zdravý vývoj a šťastné detstvo bez násilia. Len za každou takouto chystanou „závorou“ sa skrývala aj otázka: aké sú a budú kritériá? Ochrana detí a mládeže, bez debaty. Lenže byrokrati už vysúvali rožky – „ochranu“ treba rozšíriť aj na fejky a hoaxy a hybridné hrozby. „A kto to bude určovať, čo sú hoaxy a fejky a hybridné hrozby?“ pýtal sa zakaždým člen Rady Peter Kolenič, ktorý je pôvodom po mame Nemec a vzdelaním germanista. Preto veľmi dôkladne sledoval nemecké reálie. Aj pokusy likvidovať politickú opozíciu. Občania v liberálnej demokracii majú z ústavy zaručené právo na informácie. Ale – odtiaľ potiaľ?
Už dávno v Rade nie som, ale s prekvapením zisťujem, že sa z jej kancelárie stal nový Úrad pre tlač a informácie. Cenzúra bola počas Pražskej jari v roku 1968 zrušená, no potom nastúpila normalizácia a bolo treba nejako chrániť obyvateľstvo od informácií – a tak súdruhovia zriadili tento aparát. Nebola to predsa cenzúra, iba dohľad. 😊 „To nemôžeš porovnávať!“ už počujem ostrú námietku. Nemôžem, alebo nesmiem? A čo, ak budem? Nahlásite ma Veľkému bratovi?
