Komentátor Peter Schutz v nedávnej relácii SRTV Do kríža pomenoval úplne presne, o čo Robertovi Ficovi išlo pri návrhu o zmene ústavy: rozbiť opozíciu. A tu bol jeho zásah stopercentný! Poznám Roberta Fica veľmi dlho, viem, že sme v SDĽ nikdy nemali problém so súkromným životom ľudí a nemali sme v politickom programe jeho reguláciu, ani sme nikdy neriešili biologické či medicínske otázky, Robert Fico to nikdy nespochybnil. To mali v politickom programe konzervatívne strany a aj sa za to silne stavali, veď pre hodnotu výhrady vo svedomí odišli zástupcovia vtedy Hrušovského KDH z vlády. Poslanec za KDH v deväťdesiatych rokoch, lekár psychiater Rakús išiel vo verejnom a politickom diskurze tak ďaleko, že hovoril o odchýlkach v populácii ako o chorobe, ktorá sa má a dá liečiť. Premiér Ján Čarnogurský mi v rozhovore pre Nové slovo vtedy dávno odpovedal, že hrozbu vidí v liberalizme a minister Vladimír Palko napísal knihu Levy prichádzajú. Boli to pre nich uholné kamene, cez ktoré nejde vlak. Veď Ján Čarnogurský aj nehlasovanie za Ústavu SR zdôvodnil tým, že je do nej zakomponovaná Listina základných práv a slobôd a text, že ľudský život je hoden ochrany – ale nie od počatia. Nenarodené deti a rodina je pre pôvodných osnovateľov konzervatívnej strany neprekročiteľná čiara. Robert Fico si to určite pamätá možno lepšie, ako súčasná reprezentácia KDH a svojím spôsobom ju prinútil odkryť karty. Ukážte sa, farizeji! Vzal politický program KDH a dal ho do priestoru ako tému, ba bol ochotný prevziať všetky pripomienky k pôvodnému návrhu zmeny ústavy, aby to bol napokon zhmotnený politický program KDH. A všetci v politickom priestore sa museli k téme vyjadriť. Hoci uhýbali, ako sa dalo. PS to považovalo za úplne nedôležité, lebo ľudí to vôbec nezaujíma, ich zaujíma drahota atď. Vehementne sa do veci obula poslankyňa Kolíková a ako je u nej zvykom, namiesto získavania spojencov, dokonale ich pourážala a odrádzala. Výsledok poznáme.
No pozoruhodný bol v tej relácii Do kríža Schutzov výklad: nehlasovať za zmenu ústavy, bolo chrániť demokraciu „lebofico“! Či politický program KDH je zradou demokracie, na to sa ho moderátor neopýtal… Mikloško podľa Schutza pochopil, že nejde o hodnoty, ale práve o tú demokraciu, a preto zmenu ústavy nepodporil, hoci inak s obsahom by problém nemal. To si treba zapamätať.
Lebo toto je jadro pudla, ktoré ale zostalo nezodpovedané, lebo ani otázka nezaznela. Čo je to tá demokracia? Čochvíľa sa bude pateticky oslavovať 17. november 1989, a tak sa oplatí pripomenúť si, čo boli úplne prvé požiadavky: 1. slobodné voľby! 2. dialóg!
Slobodné voľby sa zmenili na súťaž PR agentúr, dialóg je už dávno monológ, no stále je to ešte v rámci akýchsi pravidiel. To, že posledné voľby – parlamentné, aj prezidentské – napriek mohutnej mediálnej paľbe napokon „demokrati“ – (tie úvodzovky sú dôležité), prehrali, je len vďaka ľuďom, ktorí hlasovali nohami a bolo ich viac v prospech súčasných vládnych strán. No a kým platia zákony, platia aj výsledky volieb. Opozícia, zložená zo zatiaľ nevládnej PS a zvyškov bývalej vlády, má silnú podporu „privilegovaných ľudí“ – nazvime tak voličov, ktorí si užívajú benefity liberálnej demokracie a nepociťujú nedostatok priestoru na vyjadrenie názoru, ba ani nedostatok na bežnú prevádzku života. Budúce voľby rozhodnú opäť tí, ktorí voliť nechodia, prípadne chodia, ale neuspokojuje ich ani súčasná vláda, ani celkom tá privilegovaná opozícia a oni sa možno až pred volebnou urnou rozhodnú, komu to hodia, kto ich viac štve, alebo – nech je sranda! Robert Fico sa rozhoduje politicky, a ak cíti, že môže tú nesúrodú opozíciu nejakým spôsobom narušiť, tak to robí. Vyrušuje tým napríklad spomínaného Schutza, ktorý v relácii vysvetlil aj svoj slovník dehumanizácie – že voliči Smeru sú jednoducho svine. A budú kvičať, chcelo by sa dodať 🙂 Zatiaľ kvičí on a nie je to znak vysokej kultúry. I keď postrehy má pozoruhodne presné, len so zlou koncovkou. Kvičať nestačí, treba aj „umět“, ako hovoria bratia Česi.
