Poslankyňa Kolíková v parlamente poslancom KDH, ktorí chcú hlasovať za svoj politický program:
„Ako máme s vami vládnuť, keď idete takouto riskantnou cestou?“
Ono to vyzerá ako čisté vydieranie, trochu ako šikana, ale sľúbená je aj odmena, takže by to mohla byť aj politická korupcia. Alebo iba spupnosť politicky neschopnej, preto odkázanej na vyhrážanie?
Táto novela ústavy podľa nej rozhoduje o tom, akou cestou sa KDH vyberie.
„Je to na vás, či to bude s nami v európskom priestore, alebo to bude s vládnou koalíciou na ceste do Ruska. Naozaj tu takéto obrovské riziko podľa nás je. A ak ste ochotní ho ignorovať, aj to je pre nás signálom, že naša spolupráca v tomto momente bude vážne ohrozená.“
Svet sa nám mení pred očami a hrozí naozaj veľké nešťastie, takže toto sledujem len jedným okom – no tí, pre ktorých je to podstatná otázka, by mali mať oči otvorené. Poslankyňa Kolíková im za poslušnosť sľubuje lízatko, a keďže má veľkú silu, tak jej možno dôverovať. No, a keď sa nebude dať, lebo aj progresívna strana má svoj politický program, tak čo už, ona sa snažila.
„Ale ak to KDH teraz s nami dá, tak tu dávam verejný prísľub, že urobím všetko pre to, aby vaše konzervatívne hodnoty pri vládnutí s nami ostali rešpektované a chránené.“
Neskoro večer vyzývala poslankyňa ministra Suska, aby prečítal list Európskej komisie, lebo poslanci nepoznajú jeho obsah (uverejnil Denník N). A keďže tak naliehala, predpokladám, že ona obsah pozná a nejde ani tak o hlasovanie v spojenectvo so Smerom, ako o nesúhlas s obsahom navrhnutých úprav – teda fakticky s programom KDH. Čo je pochopiteľné, pretože je hodnotovo diametrálne iný, ako vyznáva jej strana. Ale prečo sa skrýva za formálne dôvody? Lebo by musela KDH vylúčiť zo spolupráce nie pre toto hlasovanie, ale pre zásadné rozdiely, pravdaže, ak sa rozumne nepodvolia. A ona predpokladá, že sa podvolia, veď budú chcieť s ňou vládnuť. Sranda je to veliká. Mimochodom – myslím si, že list komisie nemá byť prečo dôverný, ako hovorí minister Susko. Veď nech sa vyjavia rozdiely a nezlučiteľnosť v politikách pred voľbami, nie až potom, keď už sú ľudia oklamaní. Ale to už nech si vybavia tí „hodnotoví“.
