Prezentácia knihy Jozef Lysý – Filozof s veľkým srdcom | Bratislava 17. júna 2026 | Úvodné slovo zostavovateľky Oľgy Gáfrikovej
Popoludnie 17. júna 2026 patrilo spomienke na vzácneho človeka, kamaráta, filozofa, vysokoškolského pedagóga a predsedu Klubu Nového slova profesora Jozefa Lysého, ktorý nečakane odišiel na večnosť presne pred dvomi rokmi, 30. júna 2026.
Klub Nového slova a Inštitút ASA pripravili pri príležitosti 2. výročia jeho úmrtia prezentáciu knihy s názvom Jozef Lysý | Filozof s veľkým srdcom. Zostavovateľkou je Oľga Gáfriková, vydavateľom knihy je Klub Nového slova. Týmto podujatím zároveň vyvrcholili klubové aktivity v prvom polroku 2026.
Na prezentácii sa zišlo nebývalo veľa ľudí – spolu až 73. Priatelia, rodina, známi, kolegovia, autori príspevkov či recenzenti knihy; všetko ľudia, ktorých Jozef Lysý ovplyvnil alebo zaujal svojou múdrosťou, láskavosťou, ochotou spolupracovať, diskutovať a hľadať odpovede na pálčivé problémy dneška. Stretnutie bolo predchnuté atmosférou žičlivosti, ktorú Jožko, ako sme ho zvykli volať, neohrozene a nepretržite šíril v každej dobe a v každej situácii. Hoci už nemohol byť prítomný – predsa nechýbal. Bol v spomienkach každého z účastníkov, v historkách, ktoré sa spomenuli, v jeho slovách a postojoch, ktoré sme si pripomenuli a ktoré nevyšumeli z pamäte. Nechýbal, pretože ostal v nás.
Redakcia sa rozhodla pri príležitosti 2. výročia úmrtia prof. Jozefa Lysého samostatne publikovať príspevky, ktoré odzneli na prezentácii knihy.
Vážené dámy, vážení páni,
priatelia, priaznivci,
na tento deň som sa nesmierne tešila a musím povedať, že svojou bohatou účasťou ste moju radosť znásobili. Vaša prítomnosť je dôkazom, že na človeka, ktorého si dnes chceme pripomenúť, prof. Jozefa Lysého, sme nezabudli a že spomienka na neho je v našich životoch trvalo prítomná. Znamená to, že naše pocity a vyjadrenia po jeho náhlom odchode pred dvomi rokmi neboli len akousi povinnou jazdou – ako sa vraví, o mŕtvych len dobre – ale že boli nefalšovaným a úprimným prejavom nášho vzťahu k Jožkovi Lysému. Tento vzťah v nás pretrváva a dnešok, keď uvedieme do života knihu o ňom, nie je významný len pre jeho blízku rodinu, ale verím, že aj pre nás všetkých.
Tvorcovia publikácií spravidla netušia, ako bude ich kniha prijatá, musia čakať až na reakcie potom, čo sa kniha objaví. Ja som pri práci na tejto knižke zažívala opačnú situáciu – veľké, naozaj veľké množstvo ľudí sa na knihu tešilo vopred. A dávali mi to, resp. dávali ste mi to najavo. Boli ste zvedaví, či už máme všetky príspevky, ako práca pokročila, kedy pôjde rukopis do tlačiarne, kedy bude prezentácia, kto na nej bude hovoriť a pod. Veľa ľudí mi v rozličných fázach práce ponúkalo pomoc a vyjadrovalo podporu, napr. ponúkali fotografie či navrhovali doplnenie kolektívu autorov. Ja som v tom nevidela iba podporu mne, alebo Klubu Nového slova ako vydavateľovi, ale videla som v tom predovšetkým vyjadrenie úcty a priateľstva k Jozefovi Lysému, čo bolo doplnené aj vďakou a láskavými spomienkami.
Ja to vidím tak, že táto kniha je kolektívnym dielom nielen zo svojej povahy a podstaty, keďže sústreďuje texty mnohých autorov, ale aj z hľadiska celého procesu prípravy. To nadšenie pre knihu, energia, s ktorou na ňu ľudia mysleli a ktorú vkladali do očakávaní, bola pre mňa jedinečná. Naozaj by som nebola verila, že také niečo je možné.
Vedomie, že náš vzťah k Jožkovi Lysému sa nezmenil, že je stále pre nás taký dôležitý, aby sme o ňom hovorili a spomínali si na neho, bol aj mojím najsilnejším zážitkom pri práci na knihe.
A všetkým, ktorí k tomu prispeli, som úprimne vďačná.
Aj keď som pracovala ako zostavovateľka knihy, musím sa čestne priznať, že nápad nebol môj. Škoda, lebo bol dobrý… Autorom myšlienky je v skutočnosti vtedajší riaditeľ Inštitútu ASA Martin Muránsky. On prišiel s nápadom, aby sme zorganizovali spomienkový seminár k nedožitým 74. narodeninám prof. Jozefa Lysého a aj s nápadom, aby sme vydali zo seminára zborník. V prvej fáze bol naozaj hlavným organizátorom; čoskoro na to však bol vymenovaný za veľvyslanca SR v ČR. Hoci prípravu zborníka niesol v sebe ako svoj záväzok, podmienky a pracovné zaťaženie mu neumožnili pokračovať v práci. To boli naozaj objektívne prekážky a limity, kvôli ktorým sa editorskej práci nemohol venovať.
Postupne sme však našli riešenie a v januári t. r. (2026) M. Muránsky posunul texty, ktoré mal k dispozícii, Klubu Nového slova, ktorý sa ujal prípravy a výroby publikácie.
Aj keď tu Martin Muránsky dnes s nami nie je, určite si zaslúži moje aj naše poďakovanie, že prišiel s takým výborným impulzom a nápadom.
Druhým človekom, ktorý má tiež veľký podiel na vzniku publikácie, je šéfeditor stránky www.noveslovo.eu Emil Polák, ktorý myšlienku zborníka rozšíril na zámer pripraviť spomienkovú knihu. Ako celoživotný a skúsený editor v podstate ihneď potom, ako sme dostali texty, načrtol rozšírený obsah knihy a ten bol taký úplný, že koncept sme už nemenili, len cizelovali a drobne dopĺňali.
Výsledná podoba knihy obsahuje viacero druhov textov.
Okrem vystúpení, ktoré odzneli na spomienkovom seminári, je doplnená aj o texty ďalších autorov, ktorí si chceli na Jozefa Lysého spomenúť alebo sa vyjadriť k jeho zástoju a dielu. V knihe sú publikované ďalej prvé reakcie na jeho odchod a niektoré vystúpenia z poslednej rozlúčky, vybrali sme tiež niektoré články a vystúpenia Jozefa Lysého, pričom sme sa sústredili na texty, ktoré boli zverejnené v Novom slove. Jedinou výnimkou bolo posledné verejné vystúpenie profesora Jozefa Lysého, a to na preberaní ocenenia Humanista roku 2026.
Knihu sme doplnili podrobnejšími životopisnými údajmi a tiež výberom z jeho publikačnej činnosti. Pôvodná myšlienka spracovať zborník sa vďaka Emilovi Polákovi pekne rozkošatila a dnes držíme v ruke spomienkovú knihu. Pod jej výzor sa podpísal Peter Lajčák. (Pozn. redakcie: Jozef Lysý / Filozof s veľkým srdcom, je treťou knihou, ktorú Klub Nového slova vydáva v posledných rokoch v jednom dizajne, autorom ktorého je Peter Lajčák. Autorom prvej knihy s názvom Ako sme (ne)robili perestrojku / Z diára šéfredaktora 1987 – 1989, je Emil Polák. Druhá knižka nesie názov Leopold Podstupka / Povolaním šéfredaktor a v spolupráci s Emilom Polákom ju zostavila Oľga Gáfriková.)
Takisto by som sa chcela poďakovať manželke Jožka Lysého Nane Lysej, ktorá bola napriek veľmi ťažkému obdobiu svojho života ochotná a pripravená spolupracovať a pomáhať v ktorejkoľvek dennej aj nočnej hodine. Samozrejme, že bez nej by sme mnohé informácie a údaje vôbec neboli schopní overiť, resp. ani získať a možno by sme ani neboli schopní niektorých ľudí „zorganizovať“.
Pre mňa bola veľmi príjemná a korektná spolupráca s početnými autormi. Postupne som, samozrejme, vstúpila do kontaktu so všetkými a musím povedať, že aj v ich prípade sa opakovalo to, čo už som spomenula, a to je pozitívny vzťah a veľká úcta k Jožkovi Lysému.
Našťastie sme mali veľa autorov, ale preto ich, bohužiaľ, nemôžem vymenovať všetkých. Recenzentov publikácie však menovať môžem, keďže na rozdiel od autorov sú iba dvaja – prof. Ján Gbúr a doc. Marek Hrubec. Obaja okamžite a bez zaváhania súhlasili s recenziou knihy, čo bol tiež výraz ich vzťahu k Jožkovi Lysému.
Počas práce na knižke som veľakrát počula: Kvôli Jožkovi? Áno, samozrejme, jasne…
Dva roky nie sú, napokon, až takým krátkym obdobím a život prináša každý deň nové stretnutia, nové témy a zážitky, všetko predchádzajúce odchádza do zabudnutia. Ľuďom asi ani nemožno mať za zlé, že časom ich spomienky vyblednú. Výnimkou pri vzťahu k Jožkovi Lysému je to, že vzťah k nemu u všetkých, ktorí na publikácii spolupracovali a zaujímali sa o jej osud, pretrval v nezmenenej intenzite.
Pred dvomi rokmi, keď nás Jožko nečakane opustil, som verila tomu, že posledné, čo môžeme pre odchádzajúceho kamaráta urobiť, je dôstojne sa s ním rozlúčiť a vyprevadiť ho na cestu, na ktorú nikto živý nesmie vstúpiť. Vtedy som mala pocit konečnosti a definitívnosti a pocit to bol, samozrejme, ťaživý. Ale potom, keď som začala pracovať na knižke, sa to moje domnelé a pôvodné „poslednýkrát“ akosi rozplynulo a ja som si uvedomila, že znovu môžem pre Jožka niečo urobiť. To bolo veľmi osviežujúce a uvoľňujúce poznanie a teraz som dospela do štádia, že verím tomu, že možnosti sme nevyčerpali a že v budúcnosti sa vynorí niečo, o čom teraz ani netušíme. Možno príde znovu niečo, čo budeme môcť jednotlivo alebo spoločne urobiť pre Jožka Lysého, ktorý je pre nás nezabudnuteľný.
Knihy ako také podľa mňa vždy trošku vyzývajú na súboj čas, lebo to, čo v čase plynie a mení sa, čo je nehmatateľné alebo prchavé, kniha dokáže zachytiť v určitom momente, v určitej podobe.
Niežeby sme knižkou dokázali úplne „vykývať s časom“, to asi nie, ale zase na druhej strane trošku azda aj áno, lebo do knihy sme vložili to, čo by ináč ostalo fragmentarizované, nespracované, možno nevyslovené a nezachytené a s plynúcim časom by sa zákonite stratilo.
Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí ku vzniku knihy akokoľvek prispeli a s radosťou ju očakávali. Ja osobne mám dobrý pocit, pretože sme (podľa mňa) urobili nielen to, čo sme urobiť mohli a chceli, ale najmä to, čo sme urobiť mali.
Skončila by som vyjadrením Jarky Procházkovej, ktorá dlhé, dlhé roky fungovala v týchto priestoroch ako naša hostiteľka a „preskákala“ s nami diskusie, podujatia, kapustnice, skrátka všetko, čo sme organizovali. S Jožkom Lysým sa poznali celé roky. Po pozvaní na dnešnú slávnosť mi napísala: Som rada, že vznikne knižka o Jožkovi. On si to zaslúži.
Snímky: Miloslava Necpalová
Súvisiace:
Videonahrávka podujatia
Ján Gbúr: O knihe, aj o inom
Marek Hrubec: Rozum, spravedlnost a srdce
František Gahér: Zástanca prometeovskej budúcnosti
Jedna odpoveď
V horskom prostredí Klokočova v okrese Čadca (región Kysuce) sa pestuje predovšetkým tradičné ovocie odolné voči chladnejšej klíme a kratšiemu vegetačnému obdobiu.V miestnych záhradách a sadoch sa najviac darí týmto druhom:Jablká a hrušky: Najmä odolné zimné a jesenné odrody.Slivky: Klasické odrody ako slivky domácej či ringloty.Bobuľové ovocie: Ríbezle, egreše, maliny a jahody.Iné odolné dreviny: Orechy, čerešne, višne a jarabina čierna (arónia).Pre náročné klimatické podmienky sa toto ovocie pestuje najmä pre osobnú spotrebu v záhradkách rodinných domov. Prebytočné ovocie obyvatelia často spracovávajú napríklad na domáce mušto