Strach ako nástroj na záchranu ľudstva

Dmitrij Vitalievič Trenin, profesor, Fakulta svetovej ekonomiky a svetovej politiky, Vysoká škola ekonomiky v Moskve a vedúci výskumný pracovník Centra pre medzinárodnú bezpečnosť Národného inštitútu svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov Jevgenija M. Primakova.

Nie je to nijaké povznášajúce čítanie, ale treba ho brať do úvahy. Redakcia

Sergej Karaganov svojím nedávnym článkom vniesol do verejného priestoru najťažšiu otázku. Otázku použitia jadrových zbraní v už šestnásty mesiac prebiehajúcej špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine.

Mnohé reakcie na Karaganovovu esej sa zužujú na známy vzorec – v jadrovej vojne nemôžu byť víťazi a nemožno ju viesť. Počas Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra Vladimir Putin odpovedal na túto otázku tak, že jadrové zbrane sú odstrašujúcim prostriedkom, podmienky ich použitia sú definované v doktrinálnych dokumentoch, pričom teoretická možnosť použitia týchto zbraní existuje, ale zatiaľ nie je nutná.

Jadrové zbrane boli v zásade od samotného počiatku ukrajinského konfliktu na „pracovnom stole“ ruskej politiky predovšetkým ako prostriedok zadržiavania Spojených štátov a ich spojencov od angažovania sa v konflikte. Napriek opakovaným verejným vyhláseniam prezidenta Putina a ďalších vysokopostavených osôb odvolávajúcich sa na jadrový status Ruska krajiny NATO naďalej eskalujú vojenské konanie na Ukrajine. Ukázalo sa, že jadrové odstrašovanie, na ktoré mnohí v Moskve stavali ako na spoľahlivý prostriedok zabezpečenia životne dôležitých záujmov krajiny, má oveľa obmedzenejší účinok.

Pozorujeme, že Spojené štáty si stanovili počas studenej vojny nemysliteľný cieľ – zvíťaziť nad inou jadrovou superveľmocou v strategicky rozhodujúcom  regióne, a to bez toho, aby sa uchýlili k použitiu jadrových zbraní a len vyzbrojujúc a kontrolujúc tretiu krajinu. Američania pritom konajú opatrne, testujú reakciu protivníka a cielene rozširujú hranice dodávkami zbraní Kyjevu a tiež výberom cieľov pre tieto zbrane. Od dodávok protitankových prostriedkov na Ukrajinu sa USA posunuli až k možnej dodávke lietadiel F-16 a rakiet dlhého doletu.

Je vysoko pravdepodobné, že takáto stratégia USA je založená na presvedčení, že ruské vedenie sa v súčasnom konflikte neodváži použiť jadrové zbrane a že Putinova zmienka o ruskom jadrovom arzenáli nie je nič iné ako bluf. Koniec-koncov, Američania navonok veľmi pokojne reagovali dokonca na rozmiestnenie jadrových zbraní v Bielorusku. Takáto „nebojácnosť“ je priamym výsledkom geopolitických zmien za ostatné tri desaťročia a generačnej mocenskej výmeny v Spojených štátoch a na kolektívnom Západe.

To je vša mimoriadne nebezpečne mylná predstava. Trajektória ukrajinskej vojny naznačuje eskaláciu konfliktu tak horizontálne – rozšírením operačného priestoru vojenských operácií, ako aj vertikálne – zvýšením sily použitých zbraní a intenzity ich použitia. Musíme triezvo pripustiť, že táto trajektória vedie k priamemu ozbrojenému stretu medzi Ruskom a NATO. Ak sa nezastaví táto inercia, dôjde k takejto kolízii a v takom prípade sa vojna rozšíri na Európu a stane sa prakticky takmer nevyhnutne jadrovou. A je veľmi pravdepodobné, že jadrová vojna v Európe povedie k výmene úderov medzi Ruskom a Spojenými štátmi.

Američania a ich spojenci de facto hrajú ruskú ruletu. Áno, doteraz bola ruská reakcia na deštrukciu Nord Stream 2, útoky dronov na strategickú leteckú základňu v meste Engels, alebo sabotážny útok ozbrojencov vyzbrojených Západom do Belgorodskej oblasti a mnoho ďalších akcií podporovaných a riadených Washingtonom, relatívne zdržanlivá. Rusko má na takúto zdržanlivosť seriózne zdôvodnenie, povedal najvyšší veliteľ V. Putin a dodal, že Rusko má schopnosť zničiť akúkoľvek budovu v Kyjeve, ale nebude sa utiekať k metódam teroru používaným nepriateľom. V. Putin však tiež uviedol, že Rusko zvažuje rôzne možnosti zničenia západných bojových lietadiel na území krajín NATO, ak sa zúčastnia vojny na Ukrajine.

Ruská stratégia v ukrajinskom konflikte doteraz ponechávala možnosť eskalácie nepriateľovi. Západ to využil a snažil sa vyčerpať Rusko na bojisku a destabilizovať ho zvnútra. Podporovať túto schému pre nás nemá zmysel. Naopak, má zmysel zdokonaliť a modernizovať našu stratégiu jadrového odstrašovania, berúc do úvahy praktické skúsenosti z ukrajinského konfliktu. Existujúce doktrinálne ustanovenia boli formulované nielen pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie, ale zjavne aj bez presnej predstavy o tom, čo sa môže stať počas tejto operácie.

Ruská zahraničnopolitická stratégia[1] zahŕňa okrem samotnej armády aj zahraničnú politiku, informácie a ďalšie aspekty. Hlavnému súperovi by mal byť vyslaný jednoznačný – a už nie verbálny – signál, že Moskva sa nebude hrať na skrývačku a hrať podľa pravidiel stanovených súperom. Samozrejme, paralelne je potrebné zorganizovať dôverný dialóg s našimi strategickými partnermi a neutrálnymi štátmi o motívoch a cieľoch nášho konania. Nemalo by byť tabu možnosť použitia jadrových zbraní počas súčasného konfliktu. Takáto reálna a nielen teoretická možnosť by sa mala stať podnetom na obmedzenie a zastavenie eskalácie vojny a nakoniec pripraviť cestu k strategickej rovnováhe v Európe.

Pokiaľ ide o ruské jadrové útoky proti krajinám NATO: Washington s najväčšou pravdepodobnosťou nebude na tieto útoky reagovať vlastným jadrovým útokom proti Rusku – z obavy pred ruským fatálnym odvetným útokom proti USA. Absencia takejto reakcie rozbije mýtus, ktorý bol stvorený a podsúval sa po celé desaťročia okolo článku 5 Severoatlantickej zmluvy a povedie k najhlbšej kríze NATO – možno dokonca ku kolapsu organizácie. Nedá sa vylúčiť, že atlantické elity krajín NATO a EÚ v týchto podmienkach prepadnú panike a zmetú ich národné sily, ktoré na vlastnej koži zistia, že bezpečnosť ich krajín v skutočnosti nezávisí od neexistujúceho „jadrového dáždnika“ USA, ale od budovania vyvážených vzťahov s Ruskom. Môže sa stať, že Amerika nechá Rusko na pokoji.

Je celkom možné, že práve opísaný scenár bude reálny. Je však tiež možné, že to nebude celkom tak. Áno, pravdepodobne americký jadrový útok na Rusko nebude okamžitý. Je však nepravdepodobné, že by Američania obetovali Boston kvôli Poznani – rovnako ako počas studenej vojny sa nechystali obetovať Chicago kvôli Hamburgu. Je však veľmi pravdepodobné, že zo strany Spojených štátov dôjde k nejakej reakcii. Táto nejadrová odpoveď – aká bude, o tom nebudeme špekulovať – bude pre nás pravdepodobne citlivá a bolestivá. Je pravdepodobné, že s jej pomocou sa Washington pokúsi dosiahnuť cieľ podobný nášmu: paralyzovať vôľu ruského vedenia pokračovať vo vojne a vyvolať paniku v ruskej spoločnosti.

Je však nepravdepodobné, že po takomto údere ruské vedenie kapituluje: v tejto fáze to bude o samotnej existencii Ruska. S najväčšou pravdepodobnosťou bude nasledovať odvetný úder – a tentoraz sa dá predpokladať, že smerom na hlavného nepriateľa, a nie na jeho satelity.

Zastavme sa pred týmto bodom, z ktorého už niet návratu a pokúsme sa o zhrnutie predbežných výsledkov našej analýzy. „Jadrový projektil“ (jadrový náboj) musí byť nevyhnutne vložený do bubienku revolvera, s ktorým sa tak nezodpovedne hrá vedenie USA. Tu môžeme parafrázovať jedného už zosnulého amerického štátnika a povedať: načo nám sú jadrové zbrane, ak ich nechceme použiť tvárou v tvár existenciálnej hrozbe.

Vojna na Ukrajine nadobudla zdĺhavý charakter. Podľa doterajšej konania ruského vedenia môžeme usudzovať, že vzhľadom na ruské zdroje, ktoré sú mnohonásobne väčšie ako ukrajinské, očakáva strategický úspech. A zohľadňuje skutočnosť, že Rusku v tejto vojne ide o oveľa viac než Západu. Tento prístup je pravdepodobne správny, ale treba mať na pamäti, že nepriateľ hodnotí šance Ruska inak. A môže podniknúť kroky spojené s priamym ozbrojeným stretom Ruskej federácie s NATO a Spojenými štátmi. Musíme byť pripravení na takýto vývoj situácie.

Aby sa zabránilo všeobecnej katastrofe, je potrebné vrátiť do politiky a povedomia verejnosti strach: v jadrovom veku je to jediná záruka zachovania ľudstva.

Z originálu Ответ на статью Сергея Караганова «Тяжкое, но необходимое решение»[2] pre SLOVO preložil: Peter Juza


[1] Bližšie pozri: Указ об утверждении Концепции внешней политики Российской Федерации • Президент России (kremlin.ru)

[2] Украинский конфликт и ядерное оружие – Россия в глобальной политике (globalaffairs.ru)

(Celkovo 274 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter