Začať spoločne riešiť problém sebalikvidácie ľudstva…

Josef Šmajs: Rozumíme dnešnímu světu?

Profesor Josef Šmajs celým svojím myšlienkovým dielom dokazuje (podobne ako mnohí iní filozofi, myslitelia i aktivisti), že ľudská civilizácia pod vedením jej Západnej časti, je na zlej ceste. Jednoducho povedané, dlhodobo si píli pod sebou svoj konár. Stanovuje aj diagnózu, ktorou je charakter Západnej kultúry (toho, čo človek vytvára), zameraný voči prírode (ktorú človek nevytvoril) agresívne, predátorsky, koristnícky a paraziticky len ako k zdroju a objektu využívania, spotreby a konzumu. Táto kultúra sa stala skrz-naskrz technologickou v spojení s kapitalizmom, imperializmom a kolonializmom. Nejde však len o materiálnu, ale aj o intelektuálnu kultúru, teda spôsob myslenia a cítenia ľudí, model ich vzťahov tak k svojmu životnému prostrediu a podmienkam, ako aj k sebe navzájom. Prof. Šmajs z toho odvodzuje aj terapiu, spočívajúcu v biofilnom obrate kultúry, čiže uvedomení si hodnoty života vôbec a ľudského zvlášť a konaní na báze tohto uvedomenia. Podľa môjho názoru (ktorý nie je v rozpore so Šmajsovým) je však „pes zakopaný“ v novom neantropocentrickom, čiže environmentálnom humanizme, ktorý vie, že: 1. Nejde len o človeka a ľudstvo, ale aj o prírodu a planétu, pretože jedno bez druhého je omyl, a 2. Cesta k riešeniu environmentálnych problémov vedie cez riešenie vnútorných problémov usporiadania ľudstva a ľudských vzťahov spolužitia, pretože 3. Aj environmentálne problémy, ktoré ľudstvo ohrozujú, sú problémy ľudstva („ľudské problémy“), ktoré spôsobujú ľudia a môžu riešiť iba ľudia sami a nikto iný. Kto ako človek nepozná hodnotu života človeka, nebude si vážiť ani mimoľudskú prírodu.
Emil Višňovský, 2. augusta 2026

Slavoj Žižek: Keď sa zo zabíjania ľudí stane safari

Aká je teda hodnota ľudského života pre človeka dnes? V súčasnej Západnej kultúre a civilizácii? Najmä pre tých ľudí, ktorí majú moc nad ľuďmi? Mocipánov, vládcov, politikov, manažérov či bojovníkov a vojakov rôzneho druhu. To je najzákladnejšia hodnotová otázka aj pre tých, ktorí sa oháňajú a zaklínajú „hodnotovou politikou“. Stojí čo len jeden ľudský život, teda jeho likvidácia, vôbec za nejaký politický cieľ? Ak niekto odpovedá, že áno, že politika si vyžaduje obete na ľudských životoch, tak sa treba pýtať zásadne: aké sú to politické ciele a akí sú to politici, čo toto vyžadujú alebo berú ako „normálne“? Vieme, že aj v minulosti, v celých dejinách nebola núdza o bytosti v ľudskej podobe, pre ktorých bola hodnota druhých ľudí výlučne negatívna: boli to nepriatelia, rivali, protivníci, súperi, odporcovia, škodcovia, konkurenti, prekážky alebo nástroje na ceste niekoho k jeho cieľom. Čo s takými ľuďmi pri takomto postoji? V celých dejinách sa praktizovali najmä dva spôsoby: 1. Ovládnutie a zotročenie, a/alebo 2. Zabíjanie a genocída. Môžeme povedať spolu s iným filozofom: „Nikdy sme neboli humánni!“ Celé ľudské dejiny sú plné antihumanizmu a dehumanizácie človeka človekom v praxi (najmä tej politickej). Napriek tomu, ba práve preto, „pes je zakopaný“ v novom humanizme, pre ktorý je hodnota človeka pre človeka fundamentálna.
Emil Višňovský, 2. augusta 2026

Dušan Piršel: Ľudská hlúposť spojená s chamtivosťou ako príčina vojen? 

Autor kladie absolútne správne a oprávnené otázky. Vojna ako organizované, masové a cieľavedomé zabíjanie človeka človekom stojí v hierarchii zla na najvyššom stupni. Spoločnosť, kultúra a civilizácia, ktorá sa „živí“ zabíjaním alebo zotročovaním druhých, teda umožňuje a dokonca podporuje biznis, profitujúci z výroby a používania zbraní (zbrojársky priemysel, militarizmus atď.), je najhoršia a najnebezpečnejšia zo všetkých. Ohrozuje samotné základy života a dnes už aj existenciu ľudstva ako takého. To mnohí vieme, ide o to, ako tomu čeliť
Emil Višňovský, 2. augusta 2026

Augustín Rosa: U.S. Army – najväčší nepriateľ Zeme

Treba vedieť, s kým máme do činenia. Vo svete (aj v samotných USA) existuje veľa ľudí, ktorí do toho vidia, je však potrebné, aby sa spájali a začali spoločne riešiť tento globálny problém sebalikvidácie ľudstva.
Emil Višňovský, 2. augusta 2026