Zdroj: https://substack.com/@slavojzizek
V dnešnej dobe funguje forma perverzie, ktorá nám umožňuje vyhnúť sa hanbe: vylučujeme sa zo sociálnej reality (reality regulovanej nejakou symbolickou autoritou, ktorú Lacan nazval „veľkým Iným“) a zasahujeme do nej z bezpečnej vzdialenosti, aby naše činy neboli vystavené pohľadu veľkého Iného, ktorý nás zahanbuje. Príkladom takejto perverzie je dokumentárny film Sarajevo safari (Miran Zupanič, Slovinsko 2022), dokument o pravdepodobne najbizarnejšej patologickej udalosti, ktorá sa odohrala počas obliehania Sarajeva v rokoch 1992 až 1996.(1) Keď bol tento dokumentárny film uvedený na trh, predstavitelia Republiky srbskej a združení vojnových veteránov ostro popreli všetky obvinenia a označili ich za „propagandu“ a „ohavné lži“ namierené proti srbskému ľudu. V ostatnom čase, s oneskorením štyroch rokov, trestné vyšetrovania najmä v Taliansku konečne odhaľujú fakty, takže jednotlivci budú čoskoro stíhaní.(2)
Je všeobecne známe, že ostreľovači na kopcoch okolo Sarajeva, okupovaného srbskými silami, svojvoľne strieľali na obyvateľov ulice pod nimi. Bolo tiež všeobecne známe, že vybraní srbskí spojenci (väčšinou Rusi) boli pozvaní, aby na Sarajevo vystrelili niekoľko rán, ale to sa považovalo za česť, osobitný prejav uznania, nie za obchod. Teraz sme sa dozvedeli o skutočnom obchode: desiatky bohatých cudzincov (väčšinou z USA, Veľkej Británie a Talianska, hoci niektorí aj z Ruska) platili vysoké poplatky za možnosť strieľať na obyvateľov obliehaného Sarajeva. Výlet zorganizovala bosniansko-srbská armáda: zákazníci boli prepravení z Belehradu do Pale (hlavného mesta srbskej Bosny v horách neďaleko Sarajeva) a potom odvoz na bezpečné miesto s výhľadom na Sarajevo dole v údolí. Ceny boli pevne stanovené – napríklad zabitie malého dieťaťa stálo viac ako zabitie dospelého.
Z dokumentárneho filmu sa dozvedáme, že o tomto safari vedelo nielen najvyššie velenie bosniansko-srbskej armády, ale aj mierové sily NATO v Bosne; prečo to teda nezverejnili alebo jednoducho nebombardovali pozície ostreľovačov? Zvlášť zaujímavá je tu však forma subjektivity „lovca“ na safari: obete neboli personalizované, zostali anonymné a lovca od cieľa oddeľovala symbolická stena. Napriek tomu nešlo o videohru; obete boli súčasťou reality a uvedomenie si tejto skutočnosti vysvetľuje zvrátené vzrušenie z takéhoto „lovu“. Presnejšie povedané, nie je to obeť, ktorá sa tu derealizovala*, lež sám „lovec“, ktorý sa vylúčil z bežnej reality a vnímal sám seba akoby sa nachádzal na nejakom bezpečnom mieste nad realitou. Takto sa realita ako taká stala súčasťou spektáklu, pričom sa lovec môže tváriť, že do toho nie je osobne zapojený.
Z tohto dôvodu ide Sarajevo safari** pravdepodobne ešte o krok ďalej ako iný dokumentárny film The Act of Killing (réžia: Joshua Oppenheimer a Christine Cynn, Final Cut Film Production, Kodaň 2012).(3) Film – natočený v Medane v Indonézii v roku 2007 obsahuje rekonštrukciu príbehu Anwara Conga a jeho priateľov, ktorí sú dnes rešpektovanými politikmi, ale boli gangstrami a vodcami eskadrón smrti, ktorí zohrali kľúčovú úlohu pri zabití približne 2,5 milióna údajných komunistických sympatizantov v roku 1966, väčšinou etnických Číňanov. Po ich víťazstve neboli ich hrozné činy degradované na status „špinavého tajomstva“, zločinu zakladateľov, ktorého stopy majú byť vyhladené. Naopak, oni sa otvorene chvália detailmi svojich masakrov (spôsob, ako uškrtiť obeť drôtom, ako podrezať hrdlo, ako znásilniť ženu tým najpríjemnejším spôsobom…). V októbri 2007 indonézska štátna televízia vytvorila diskusnú reláciu oslavujúcu Anwara a jeho priateľov. Uprostred relácie, po tom, čo Anwar povie, že ich vraždy boli inšpirované gangsterskými filmami, sa žiariaca moderátorka otočí ku kamerám a povie: „Úžasné! Zatlieskajme Anwarovi Congo!“ Keď sa Anwara opýta, či sa bojí pomsty príbuzných obetí, Anwar odpovie: „Nemôžu. Keď zdvihnú hlavy, zničíme ich!“ Jeho poskok dodá: „Všetkých ich vyhladíme!“ a publikum vybuchne v bujarý jasot… človek to musí vidieť, aby uveril, že je to možné.
Napriek všetkej hrôze, ktorú odhaľuje, film Akt zabitia informuje (a pred kamerou znovu predvádza) o niečom, čo sa už stalo, zatiaľ čo v Sarajevo safari je zabíjanie ako také organizované tak ako divadelné predstavenie. Predvádza niečo zvrátene úprimné: nie sú vrcholoví manažéri spoločností zapojení do podobného safari? Ich rozhodnutia môžu zničiť mnoho životov, tisíce ľudí môžu prísť o prácu. Vieme si predstaviť, že niektorí z nich sledujú, ako rodiny ničí človek, ktorého vyhodili alebo mu iným spôsobom zničili život. A – náš posledný príklad toho istého šialenstva – nespoliehal sa Dmitrij Medvedev, bývalý ruský prezident, ktorý teraz pôsobí ako podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska, na podobnú logiku, keď nedávno tvrdil, že „vojenská aliancia NATO vedená USA by sa príliš bála «jadrovej apokalypsy», aby priamo vstúpila do konfliktu v reakcii na použitie taktických jadrových zbraní Ruskom“? „Verím, že NATO ani v tejto situácii priamo nezasiahne do konfliktu. Veď bezpečnosť Washingtonu, Londýna, Bruselu je pre Severoatlantickú alianciu oveľa dôležitejšia ako osud umierajúcej Ukrajiny, ktorú nikto nepotrebuje. […] Dodávky moderných zbraní sú len biznisom pre západné krajiny. Zahraniční a európski demagógovia nezahynú v jadrovej apokalypse. Preto budú akceptovať použitie akejkoľvek zbrane v súčasnom konflikte.“(4)
Uvedomujeme si, čo tieto vety znamenajú? Medvedev je pripravený riskovať životy miliárd ľudí za malý kúsok zeme – miliárd v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii, ktorí nie sú zapojení do ukrajinského konfliktu. Ešte v auguste 2022 Medvedev povedal, že návrh na potrestanie Ruska za vojnové zločiny na Ukrajine ohrozuje existenciu ľudstva vzhľadom na jadrový arzenál Moskvy.(5) Ešte raz, odkiaľ Medvedev hovorí, keď toto tvrdí, aký je jeho subjektívny postoj? Nepočíta seba medzi tých, ktorí zahynú, akoby on nejako prežil globálnu jadrovú katastrofu; akoby ľudstvo bolo ako Sarajevo v údolí a on bol v bezpečnej vzdialenosti na kopci nad ním. Samozrejme, vie, že ho zasiahne koniec ľudstva, ale rozpráva, akoby to nevedel.
* Derealizácia je obranný psychický stav, pri ktorom človek vníma okolitý svet ako neskutočný, cudzí, snový alebo zahmlený, hoci jeho kontakt s realitou je zachovaný.
** Dokumentárny film. Slovinsko / Bosna a Hercegovina 2022. Réžia: Miran Zupanic.
Odkazy:
1
See https://en.wikipedia.org/wiki/Sarajevo_Safari_(film).
2
https://www.bbc.com/news/articles/c3epygq5272o.
3
https://en.wikipedia.org/wiki/The_Act_of_Killing.
4
Medvedev raises spectre of Russian nuclear strike on Ukraine | Reuters.
5
NATO Would Be Too Scared to React if Russia Drops Nuke First—Putin Ally (newsweek.com).
Zdroj:
https://substack.com/home/post/p-208968413 Jul 29, 2026
Preložil Ladislav Hohoš.
Poznámka prekladateľa
Vojnychtiví (warmongers) sú na oboch stranách konfliktu, citáty nebudem uvádzať. Takto zďaleka nerozmýšľa iba pán Medvedev. On chcel naznačiť, že na rozdiel od minulosti si mnohí politici neuvedomujú riziká vypuknutia jadrovej vojny, skôr to vnímajú ako videohru.
Úprimne ma desí prepojenie kultúry smrti s úpadkom Západu. Hoci v Sarajeve údajne strieľali aj nejakí Rusi…
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008