Ilustrácia: Easy-Peasy.AI
Moja generácia od konca 50-tych rokov až do prelomu milénia mala to šťastie, že v Európe nezažila žiadnu veľkú vojnu. Veľká vojna, dokonca taká, ktorá bola schopná zničiť celý svet, síce ako hrozba visela vo vzduchu, ale v bežnom živote sme si zvykli, že normou je mier. Pád železnej opony sme vítali v duchu „konca dejín“ a medzi prvými legislatívnymi opatreniami sa rušila branná povinnosť, zmenšovali sa armády, lebo všetci sme verili, že ich už nikdy v Európe nebudeme potrebovať.
Medzinárodné udalosti ostatných rokov ma však, ako človeka zaoberajúceho sa bolesťami a utrpením, nútia klásť si otázku, čo sa pokazilo. V čom je príčina a podstata vojen, že sa ich napriek vôli väčšiny Európanov nedokážeme zbaviť?
Z dejepisu máme informácie, že Vojny sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. Či už kmeňové, v ďalekej minulosti kvôli genetike (potomstvu) a na zabránenie „produkcie“ malých bojovníkov v susednom kmeni alebo snáď hlavne kvôli zdrojom. Či už potravinám, vode, neskôr drahým kovom a fosílnym palivám. Keďže všetky tieto zdroje sú na planéte veľmi nepravidelne rozdistribuované a štátne útvary so svojou geopolitikou sú viac menej dané.
Sú aj špeciálne vojny o kontrole nad poliami, produkujúcimi ópium a mnoho ďalších príčin, medzi ktoré patrí aj napríklad zrušenie enormného štátneho dlhu…
Otázka o možnosti trvalého mieru a odstránení príčin vojen sa preto na prvý pohľad môže zdať naivná a neriešiteľná.
Mám však pochybnosti o obsahu školského dejepisu. Je plný vojen preto, že skutočne sa ľudstvo bez vojny nezaobíde, alebo je to súčasť našej indoktrinácie, aby sme od malička považovali vojnu za normálnu a dokonca hodnú obdivu…?
Vojna je súčasťou „biznisu“ a potrebuje ju ten, kto z nej dokáže profitovať. Vo všeobecnosti platí, že ekonomika určuje politiku a politika potom ukazuje cestu pre existenciu ekonomiky. Na prvom mieste medzi profitujúcimi subjektmi sú podľa môjho názoru zbrojárske firmy, v širšom zmysle vojensko-priemyselný komplex, lebo zasahuje aj do mnohých ďalších odvetví, dokonca aj do zdravotníckeho výskumu a farmácie.
Keďže vojensko-priemyselný komplex sa zrejme nikdy neprestane snažiť zvyšovať svoju produkciu, resp. príjmy, vojny sú prostriedkom na udržanie ich obchodného cyklu v chode. Starú produkciu v skladoch je nutné nejakým spôsobom „spotrebovať“, aby ju mohla nahradiť nová výroba – platená z rozpočtov „demokraticky“ schváleným procesom.
Je iróniou globalizácie, že „voľný pohyb tovaru, kapitálu a pracovných síl“ umožňuje tým najbohatším vlastníkom vojensko-priemyselného komplexu žiť v úplne iných končinách sveta, než sú miesta, kde prebiehajú vojny. Keď sa oni rozhodnú v rámci svojich biznis plánov zničiť časť sveta, nič ich nebude nútiť žiť v tej časti sveta, ktorý zničia. To tí chudáci, ktorých prinútia medzi sebou bojovať, si pília pod sebou konáre, bohatí len pokojne a ľahostajne bohatnú.
Mier je mimoriadne vzácny a zriedkavý výsledok cieľavedomého úsilia. Vražedné násilie je naopak trvalou súčasťou ľudskej povahy a prakticky všetkých dominantných kultúr, vrátane tých hlboko religióznych a odvolávajúcich sa na lásku a milosrdenstvo.
Udržať mier napriek snahe mocných o živenie vojnových nálad, je náročné a vyžaduje súhru a dobrú vôľu mnohých. Naopak, na rozpútanie násilia stačia často vôľa a aktivity menšiny, závislej od peňazí mocných. Dynamika násilia a odvety potom ľahko vtiahne do svojho víru aj ľudí, ktorí by sa za iných okolností nikdy k zabíjaniu nepridali.
V moderných spoločnostiach by mali existovať profesionáli vyhodnocujúci objektívne fakty a na ich základe navrhovať stratégie na udržanie mieru a stability. Súčasťou verejnoprávnych médií sú aj rôzni politickí analytici. Tí by nám mali poskytovať objektívny a erudovaný pohľad na udalosti a politiku.
Úlohu bezpečnostných politických analytikov v bežnom živote plnia napríklad lekári, ktorí sa poctivo venujú preventívnym zdravotným prehliadkam. Ak včas zachytia vážne ochorenie – napríklad vám namerajú vysoký krvný tlak alebo zachytia biomarkery zhubných nádorov vo vašej krvi – mozgová porážka alebo smrtiaci rast nádoru môže byť odvrátený a možno sa v zdraví dožijete vysokého veku. Ak váš lekár preventívne kontroly fláka, lebo liečenie sa mu „viac opláca“, vtedy sa o svojej začínajúcej chorobe dozviete možno príliš neskoro, keď už preventívne opatrenia nezabránia jej vypuknutiu. A analógia s preventívnymi prehliadkami platí aj v prípade vojny. Nesmieme ich, vo vlastnom záujme, zanedbávať. Nesmieme sa spoliehať len na profesionálov s naivnou predstavou, že vždy robia všetko len v našom záujme. Veď niekto ich platí podstatne viac, ako dostávajú od nás, a profesionalizmus – záujem klienta na prvom mieste – je otázkou morálky, ktorá sa nedá vynútiť.
Musíme sa preto podstatne viac zaujímať o otázky svojho zdravia, aj o otázky vojny a mieru. Vo vlastnom záujme. Podobne je to aj s celými spoločnosťami. Sklon podceňovať riziká a veriť, že všetko pôjde ďalej aj samé od seba je silný a rozšírený.
Pozitívny trend vidím v ľudskosti, raste racionality, silnejšej empatii, morálke a sebakontrole ľudí. Humanizmus sa musí pravidelne prebúdzať k aktívnemu konaniu.
PhDr. Dušan Piršel, je riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008