Kazachstan to už má za sebou

K nedeľným voľbám jednokomorového parlamentu Kurultaj

Jedna z predvolebných televíznych debát.

Ako som už spomenul v predchádzajúcich textoch, v Eurázii sa dnes stretávajú dve veľké osi – východ-západ a sever-juh.

Prvá os spájala Strednú Áziu so západnými trhmi cez Rusko a Čierne more alebo cez Kaspické more, Kaukaz a Turecko.

Druhá os postupne vytvára kontinentálnu eurázijskú kostru: Rusko – Stredná Ázia – Irán s prístupom k južným moriam, ku ktorej sa z východu pripája Čína.

V súčasnosti sa rovnováha medzi týmito dvoma osami rýchlo mení. Čo má však stacionárny charakter, tak to je dôležité geopolitické postavenie Kazachstanu.

No a z toho plynie, že politická inovácia krajiny, ktorú fixujeme od nástupu prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva na svoj post (20. marca 2019), má a bude mať vplyv aj na to, aká trvalá bude spomenutá osová rovnováha.

Dňa 23. augusta 2026 po prvýkrát v Kazachstane zvolili poslancov do nového jednokomorového zákonodarného zboru – do Kurultaju.

Takže Kazachstan to má už za sebou a treba vedieť, že v danom kontexte zjavne neplatí, čo spieva česká rockovo-dychovková kapela Kabát: „… máš to už za sebou/a přišlo to tak najednou. Už víš, jak to dopadlo,/zahrál ti pěkný divadlo…“[1]

Nebolo to žiadne divadlo, ale seriózny politický fakt, ktorý by sme na Slovensku mali viac vnímať, než to, čo sa deje na vlastnými elitami (s pomocou zvonku) deštruovanom a sublimujúcom subjekte zvanom Ukrajina.

Historicko-dátový exkurz

Pripomeňme si, že rozhodnutie o konaní volieb 23. augusta 2026 prezident Kasym-Žomart Tokajev prijal 1. júla 2026, teda v deň, keď vstúpila do platnosti nová Ústava Kazachstanu.

Kandidovalo 545 kandidátov zo siedmich politických strán, ktorí sa uchádzali o parlamentných 145 kresiel.

Možno v rámci všeobecného prehľadu ešte treba spomenúť, že z 545 registrovaných kandidátov bolo 172 žien, 74 vo veku do 35 rokov a 19 osôb so zdravotným postihnutím. Celkový podiel žien, mládeže a ľudí so zdravotným postihnutím na zoznamoch tak bol 43,9 %.

Volebnú kampaň i samotné voľby nemožno považovať za bežné, pretože v skutočnosti hovoríme o vytvorení jedinečnej inštitúcie v novom politickom systéme.

Totiž vo vnútropolitickom tepe Kazachstanu možno aj, alebo najmä týmito voľbami identifikovať niekoľko súčasných a súbežných (zjavne riadených z AkOrdy) politických procesov, a to:

• obnovenie (revitalizácia) kazašských politických elít ešte čias Nursultana Nazarbajeva (alebo ich pokračovateľov);
• prispôsobenie sa kazašských politických strán novej Ústave Kazachstanu s pokusom (úspešným) ich verejného obrazu, a to aj formou výmeny svojich lídrov v júni 2026, čo ale nemuselo znamenať a nakoniec neznamenalo vnútrostranícku krízu v týchto subjektoch. Skôr šlo o hľadanie miery lojality voči budúcemu víťazovi volieb a, samozrejme, voči prezidentovi.

Volebné prieskumy

V zásade všetky volebné prieskumy (jeden z nich je zachytený v priloženej tabuľke) v mesiacoch júl a august 2026 favorizovali novovzniknutú prezidentskú stranu ADILET v škále od 61 % do 68 % podpory voličov.

S veľkým odstupom sa umiestňovali AUYL, RESPUBLICA a AK ŽOL a dlhodobo boli v pozícii outsidera Ľudová strana Kazachstanu a Všeľudová sociálnodemokratická strana Kazachstanu. Šance na úrovni minima podľa prieskumov mala BAYTAQ.

Pozorovatelia volieb

Na svojom brífingu 18. augusta 2026 predseda Ústrednej volebnej komisie Kazachstanu Muchtar Erman informoval o akreditovaní (proces akreditácie sa skončil 17. augusta 2026) pozorovateľov na parlamentne voľby.

Na voľby bolo akreditovaných spolu 777 medzinárodných pozorovateľov. Tento kontingent tvorí 160 pozorovateľov zo 42 z krajín sveta (napr. Čína, Veľká Británia, Francúzsko, India, Jordánsko, Japonsko, Slovensko…)  a 617 zástupcov 13 medzinárodných organizácií (napr. OBSE/ODIHR, Spoločenstvo nezávislých štátov, Šanghajská organizácie spolupráce, Turkická akadémia…).

Medzi nimi bolo 138 zákonodarcov zo 41 krajín, plus zástupcovia ústredných volebných komisií z dvadsiatich dvoch krajín sveta (z toho 11 predsedov ÚVK).

V prípade pozorovateľov v zásade nezáleží na ich kvantite, ale na kvalite a ich úprimnej snahe v rámci objektivity a bez ideologických okuliarov prispieť k korektnosti predvolebného a volebného procesu. Kazašská strana sa však vyjadrila, že „…. počet medzinárodných pozorovateľov naznačil vysoký medzinárodný záujem o voľby do Kurultaju…“[2]

Voľby

Do volebného súboja sa tak legálne, v zmysle Zákona „O Kurultaji Kazašskej republiky a postavení jej poslancov“[3] z 15. marca 2026 teda zapojilo sedem politických subjektov Kazachstanu. Subjektov, majúcich rôzne politické pozadie, rôznu históriu, ale – čo je pre(nielen) Kazachstan  charakteristické – všetky v predvolebnom období hovorili ako cez kopirák. Hovorili o: spravodlivosti, regionálnom rozvoji, nových technológiách a podpore občanov, podnikateľov a firiem…

Oficiálne volebné logo.

Konkrétne to boli tieto kazašské politické subjekty:

1. Novosformovaná demokratická strana ADILET (Әділет[4] /Adilet – Spravodlivosť), chápaná ako hlavná centristická prezidentská strana, ktorá sa vníma ako hnacia sila aktuálnych prezidentských reforiem.

Z vonkajšieho pozorovania predstavuje úspešnú syntézu tradičných hodnôt. Tejto strane sa podarilo spojiť témy poctivej práce, rodiny a poriadku s digitalizáciou, umelou inteligenciou a modernou vedou.

• AK ŽOL (Ак жол), táto strana navrhovala systémové zmeny (napríklad vytvorenie vlády pozostávajúcej zo zástupcov všetkých síl zastúpených v parlamente…).
• Ľudová strana Kazachstanu (Народная партия Казахстана – НПК), mala ambíciu pôsobiť ako hlavná ľavicová sila v Kazachstane a podporovateľ „škandinávskeho socializmu“, je však limitovaná svojou ideologickou minulosťou.
• Všeľudová sociálnodemokratická strana Kazachstanu (Общенациональная социал-демократическая партия – ОСДП), zdôrazňuje blízkosť občanov k politike, ale forma iniciatív: stánok glasnosti, ľudový telefón, alebo list budúcemu Kurultaju… – sa viac podobajú preddigitálnej ére, čo len potvrdzuje, že strana si nenašla svoj vlastný a aktuálny spôsob komunikácie s novou generáciou voličov.
• AYUL (Ауыл – Село), sa pokúsila o prechod z úzkej vidieckej témy na umiestnenie založené na princípe „silné regióny – silné centrum“.  Začala apelovať na obyvateľov malých miest, podnikateľov, učiteľov a lekárov.
• RESPUBLICA, je de facto združenie vlastných hrdinov, ktoré priťahuje mestskú mládež. Strana sa snažila vlievať voličom optimizmus a moderný prístup k politike.
• Strana zelených BAYTAQ (Bajtak – Байтак), zaberá sa najotvorenejšou environmentálnou medzerou, ale túto výhodu zle premieňa na skutočnú podporu. Chýbala je (a chýba) organizačná koncentrácia.

Ak by sme chceli zostručniť to, čo ponúkalo spomenutých sedem (nie statočných) politických subjektov v predvolebnom čase, tak potom sa javí, že najjasnejší a najrozvinutejší predvolebný obraz vytvorila strana ADILET, ktorá kombinovala postupnosť reforiem, jasné hodnoty a progresívnu agendu so silným tímom.

RESPUBLICA ťažila zo živého prejavu v predvolebnom období a AK ŽOL sa v danom čase spoliehala na politické skúsenosti, čo ale bolo dosť riskantné (nakoniec to nevyšlo).

Ďalej Všeľudová sociálnodemokratická strana Kazachstanu sa opierala na opozičnú rétoriku. No a Ľudová strana Kazachstanu a BYTAQ tak mali problémy vo svojom vnútri, čo sa prejavilo navonok.

Volebná aktivita

Podľa informácií Ústrednej volebnej komisie Kazachstanu sa účasť voličov[5] na volebnom akte vyvíjala nasledujúco[6]:

• 10,00 miestneho času[7]: účasť 17,69 % (najvyššiabola v Kyzylordinskej oblasti – 22,91 % a v Karagandijskej oblasti – 21,06%, najnižšia – tradične – v mesta Almaty – 9,96 %);
• 12,00 miestneho času: účasť 37,05 % (najvyššia – Žetysujská oblasť – 47,29 % a Turkestanská oblasť – 43,14 %, najnižšia: mesto Almaty – 17,87 %, pričom hlavné mesto a megapolis Astana vykazuje 35,28 %);
• 14,00 miestneho času: účasť 53,12 % (najvyššia: Kyzylordijská oblasť – 64,22 %, najnižšia: mesto Almaty – 30,36 %);
• 16,00 miestneho času: účasť 65,37 % (najvyššia: Východno-Kazachstanská oblasť – 79,33 %, najnižšia: mesto Almaty – 36,65 %);
• 18,00 miestneho času: účasť 72,15% (najvyššia: Turkestanská oblasť – 90,17 %, najnižšia: mesto Almaty – 41,06 % a mesto Astana – 49,87 %).

O 20.00 miestneho času sa uzatvorili volebné miestnosti (boli otvorené od 07.00) a hlasovanie bolo ukončené. Účasť vo voľbách, podľa Ústrednej volebnej komisie Kazachstanu (Қазақстан Республикасы Орталық сайлау комиссиясы) bola za celú krajinu 74,19 %[8].

Čo sa týka hlasovania v zahraničí, k času uzatvorenia volebných miestností v Kazachstane bolo hlasovanie ukončené v 11-tich krajinách zo 61, kde boli zriadené volebné miestnosti. Celkovo z 11 402 registrovaných voličov hlasovalo 6 007. Ide o predbežnú informáciu.

V noci z 23. na 24. augusta 2026 zverejnila Ústredná volebná komisia  Kazachstanu informáciu, že o 10.30 miestneho času budú vyhlásené predbežné výsledky hlasovania vo voľbách poslancov do Kurultaju Kazachstanu.

Predbežné výsledky volieb zverejnené 24. 8. 2026.

Predbežné preto, lebo zákonnou povinnosťou komisie je vyhlásiť konečné výsledky (po vysporiadaní sa s prípadnými sťažnosťami, resp. po dopočítaní niektorých volebných miestností – vzhľadom na časový posun /napr. San Francisco/ – ktoré boli otvorené v zahraničí) do 30. augusta 2026.

Nakoniec boli komisiou predbežné výsledky podľa časového harmonogramu zverejnené[9] s nasledujúcimi parametrami: ADILET – 71,7 % (6 528 948 hlasov), AUYL – 6,26 % (574 621), RESPUBLICA – 5,56 % (509 631), AK ŽOL – 5,21 % (478 083), Všeľudová sociálnodemokratická strana Kazachstanu – 5,11 % (469 058).

Hranicu 5 % neprekonali: Ľudová strana Kazachstanu – 3,11 % (285 395) a BAYTAQ – 1,07 % (97 751).

Kolónku „proti všetkým“ vo voľbách označilo 2,51 % voličov.

Možno na 99 % predpokladať, že k zásadným posunom či dramatickým zmenám nedôjde a víťazom sa podľa predpokladov a väčšiny odhadov stala nová proprezidentská strana ADILET, o ktorej vzniku a ambíciách sme koncepčne na stránkach SLOVA 14. mája 2026 informovali[10].

Pium desiderium

Takže je po voľbách. Je zrátané a podčiarknuté a je tu čas a nádej na povolebné zbožné politické želania.

Dátum 23. augusta 2026 v zásade nie je koniec starej politiky v Kazachstane, ale skôr je to začiatok novej etapy, nových nádejí a nových šancí.

Skutočná skúška politických subjektov (strán) Kazachstanu sa začne teraz – deň po voľbách.

Konkrétne, či budú schopné:

1. sa transformovať z volebných mechanizmov na neustále fungujúce verejné inštitúcie;
2. či budú medzi voľbami počúvať občanov;
3. či budú môcť súťažiť nielen o mandáty, ale aj o dôveru verejnosti.

Nuž a od toho bude závisieť, či sa nový Kurultaj v Kazachstane skutočne stane novou inštitúciou politického zastúpenia, alebo zostane iba novou štruktúrou v systéme starej (sovietskej) štátnej moci.

Nový Kurultaj sa musí naučiť vytvárať koalície okolo budúcich zákonov a verejných záležitostí, nielen okolo prideľovania politických zdrojov.

Hlavná zmena sa však musí uskutočniť nielen v jeho zložení (čo sa voľbami aj stalo), ale aj v samotnej kultúre parlamentarizmu (čo by sa malo stať).

Kurultaj nie je len nový názov pre bývalý parlament. Je to príležitosť na vytvorenie novej politickej praxe, v ktorej strany budú súťažiť nielen so sloganmi, ale aj s kvalitou návrhov zákonov, ekonomickými rozhodnutiami a schopnosťou zastupovať záujmy konkrétnych sociálnych skupín.

Preto boli tieto voľby dôležité nielen pre kazašskú spoločnosť!

V predvečer (21. augusta 2026) volieb vystúpil prezident Kasym-Žomart Tokajev s prejavom, v ktorom o.i. povedal: „… budúcu nedeľu sa u nás uskutoční skutočne historická udalosť – prvé voľby do nového jednokomorového Kurultaju…v posledných rokoch naša krajina neustále smeruje k rozsiahlym reformám. Vďaka jednote, harmónii a solidarite sa nám podarilo dosiahnuť skvelé výsledky pri budovaní spravodlivého Kazachstanu.. .pred nami je však ešte veľa práce… tieto voľby sa stanú východiskovým bodom nových reforiem v prospech všetkých občanov a otvoria nový míľnik v histórii moderného Kazachstanu…“[11]

(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)

Foto: www.election.gov.kz, www.akorda.kz

SÚVISIACE:
Ústavné a politické reformy v Kazachstane – časť prvá
Ústavné a politické reformy v Kazachstane – časť druhá
Kazachstan po referende o ústavnej reforme
V Astane to na uhorkovú sezónu nevyzerá

---

[1] https://hudba.zoznam.sk/kabat/piesen/mas-to-uz-za-sebou/

[2] https://www.election.gov.kz/rus/news/releases/index.php?ID=10504

[3] https://bizmedia.kz/2026-06-05-tokaev-podpisal-konstituczionnye-zakony-kazahstana/

[4] https://noveslovo.eu/komentare/nova-politicka-strana-novy-kazachstan/

[5] Pozn.: Celkovo je do volebných zoznamov zapísaných 12.605.788 voličov a v krajine bolo kreovaných 10.423 volebných miestností.

V  zahraničí Kazachstan otvoril 61 volebných miestností a vytvoril 79 volebných okruhov. Korešpondenčná voľba – nakoľko odporuje elementárnym volebným zásadám (priame a anonymné voľby…) v krajine nie je realizovaná.

[6] https://www.election.gov.kz/rus/news/releases/index.php?ID=10546

[7] Pozn.: Časový rozdiel medzi Slovenskom a Kazachstanom je +3 hodiny počas letného času (kedy platí na Slovensku UTC+2) a +4 hodiny počas zimného času (kedy platí na Slovensku UTC+1). V celom Kazachstane platí jednotný čas UTC+5, pričom krajina nepoužíva letný/zimný čas.

[8] Pozn.: V ostatných parlamentných voľbách na Slovensku 30. septembra 2023 bola volebná účasť 68,5 %.

[9] https://www.election.gov.kz/kaz/news/releases/index.php?ID=10576

[10] Pozri: https://noveslovo.eu/komentare/nova-politicka-strana-novy-kazachstan/

[11] https://akorda.kz/kz/memleket-basshysy-kasym-zhomart-tokaevtyn-kuryltay-saylauy-karsanyndagy-undeui-2174316