Myšlienka napísať toto zamyslenie, resp. tento komentár sa nezrodila náhodou. Z jednej strany som čakal na podrobnejšie informácie z Astany a z druhej strany prišiel impulz od našich priateľov z Veľvyslanectva Kazachstanu v Bratislave, s ktorým má Klub Nového slova a aj Slovo dlhoročnú, korektnú, efektívnu a najmä príjemnú spolupráci.
Na môj mail prišiel stručný list, v ktorom sa o. i. uvádzalo: „… dovoľujeme si zaslať prejav hlavy štátu na V. zasadnutí Národného kurultaja, ktorý by Vás, vzhľadom na Vašu hlbokú znalosť regiónu, mohol zaujímať…“
Prezident K.-Ž. Tokajev na zasadnutí Národného kurultaja. Zdroj: www.akorda.kz
Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev sa na spomenutom Národnom kurultaji (Ұлттық Құрылтай – Национальный курултай)[1] podrobne venoval nielen aktuálnej spoločensko-politickej agende v Kazachstane (a vo svete), ale aj – či skôr najmä – pripravovanej ďalšej (rozhodujúcej) ústavnej reforme v krajine.
Je to zaujímavé a poučné čítanie o tom, kam sa postsovietsky a nezávislý Kazachstan od roku 1991 politicky posunul a najmä, ktorým smerom chce postupovať a kam sa chce dopracovať nehľadiac na zložitosti vo svete.[2]
Reformy prezidenta Kazachstanu: tvorivá sila zmeny
Tento medzititulok sme si požičali z textu, ktorý publikoval J. E. Dauren Abajev, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Kazašskej republiky v Ruskej federácii so sídlom v Moskve na stránkach moskovského denníka Независимая газета: Реформы президента Казахстана: созидательная сила перемен.[3]
Logika veľvyslancovho textu hovorí o tom, že vystúpenie K.-Ž. Tokajeva na kurultaji v Kyzylorde bolo de facto rečou a scenárom o výbere historickej cesty Kazachstanu.
Januárové tézy kazašského prezidenta sú aj reakciou na alarmujúci a bezkontrolný a neregulovaný nárast globálnych turbulencií. Otvorene hovoril o tom, že len úprava inštitúcií nebude dostačujúca. Bude potrebné morálne „prepájanie“ verejného povedomia. Z toho pravdepodobne vyplýva, že Kazachstan bude musieť zrealizovať modernizačnú očistu v dvoch rozmeroch:
- v štrukturálnej dimenzii;
- v psychologickej sfére (plus historickej pamäti).
Ak sa o bode č. 1 tradične v Kazachstane diskutuje jazykom zákonov a reforiem, bod č. 2. je sformulovaná výzva, aktuálna aj pre dnešné Slovensko, ktoré sa nechalo namotať do rôznych historicky dnes neperspektívnych spolkov.
Kazašský prezident nepriamou rečou priamo hovoril o tom, že Kazachstan musí prestať žiť ako národ, ktorý neprekonal historickú traumu a musí sa naučiť žiť s upriameným pohľadom do budúcnosti a najmä bez zlozvyku hľadať vinníkov, ktorí môžu za včerajšok.
Ústavná reforma
Histórii moderného Kazachstanu bolo prijatých a funkčných niekoľko základných štátotvorných dokumentov – Ústav:[4]
- Ústava Kozáckej autonómnej sovietskej socialistickej republiky z roku 1926
Prvá ústava Kazachstanu bola prijatá v konečnej verzii uznesením Ústredného výkonného výboru Kozáckej ASSR 18. februára 1926, po vzniku ZSSR, s prihliadnutím na Ústavu RSFSR z roku 1925, nakoľko Kazachstan bol súčasťou RSFSR.
Tento základný zákon stanovil formu vlády, štátnu štruktúru, politický režim, štruktúru verejných orgánov, výkonné a správne orgány. Boli identifikované hlavné zásady aktívneho a pasívneho volebného práva a rozpočtového práva.
Podľa tejto ústavy bol vtedajší Kazachstan rovnocennou republikou v rámci RSFSR.
- Ústava Kazašskej sovietskej socialistickej republiky z roku 1937
Ústava Kazašskej SSR, prijatá na 10. Celokazašskom zjazde Sovietov 26. marca 1937, pozostávala z 11 kapitol a 125 článkov.
V Ústave sa uvádza: „… Kazašská SSR vykonáva štátnu moc nezávisle a plne si zachováva svoje zvrchované práva…“
Ústava z roku 1937 tiež umožnila dobrovoľné zjednotenie s inými rovnocennými republikami s cieľom poskytnúť vzájomnú pomoc a nemennosť územia bez súhlasu Kazašskej SSR (čl. 16).
Ďalej definovala základné práva a povinnosti občanov: právo na prácu (čl. 96), na odpočinok (čl. 97), materiálne zabezpečenie v starobe, v prípade choroby a zdravotného postihnutia (čl. 98), ochrana zdravia, záruky slobody prejavu, zhromažďovania, pouličné sprievody a demonštrácie. Nedotknuteľnosť osoby, domov, korešpondencie občanov, právo na azyl cudzím občanom.
- Ústava Kazašskej sovietskej socialistickej republiky z roku 1978
Ústava kazašskej SSR bola prijatá na mimoriadnom VII. zasadnutí Najvyššieho sovietu republiky 20. apríla 1978.
Pozostávala z preambuly, 10 oddielov, 19 kapitol, 173 článkov. Podľa nej všetka moc patrila ľudu, klasicky rozdelenému na robotníkov, roľníkov a pracujúcu inteligenciu. Komunistická strana kazašskej SSR bola umiestnená nad systém vlády a riadenia (čl. 6). Základom hospodárskeho systému republiky bol vyhlásený štátny, družstevný a kolektívny majetok odborov a iných verejných organizácií.
- Ústava Kazašskej republiky z roku 1993
Prvá ústava nezávislého Kazachstanu bola prijatá na IX. zasadnutí Najvyššieho sovietu Kazachstanu 28. januára 1993.
Štrukturálne pozostávala z preambuly, 4 častí, 21 kapitol a 131 článkov.
Ústava absorbovala mnoho právnych noriem prijatých od získania štátnej suverenity Kazachstanu ako: národná suverenita, nezávislosť štátu, zásada oddelenia moci, uznanie kazašského jazyka ako štátneho jazyka, uznanie prezidenta ako hlavy štátu, súdne orgány… Ústava z roku 1993 bola založená na modeli parlamentnej republiky. Pri upevňovaní nezávislosti Kazachstanu ústava z roku 1993 odrážala zložitosť a nejednotnosť prvých rokov nezávislosti.
- Ústava Kazašskej republiky z roku 1995
Súčasná ústava Kazašskej republiky bola prijatá 30. augusta 1995 v celonárodnom referende. Prijatiu základného zákona krajiny predchádzala široká diskusia obyvateľov o návrhu ústavy.
Celkovo sa uskutočnilo asi 33 000 kolektívnych diskusií o projekte, na ktorých sa zúčastnili viac ako 3 milióny občanov. Počas diskusií bolo predložených takmer 30 000 návrhov a pripomienok. Bolo vykonaných viac ako 1 100 zmien a doplnení 55 článkov.
Od prijatia súčasnej Ústavy Kazachstanu 1995 boli trikrát v nej vykonané zásadné zmeny a novelizácie – v rokoch 1998, 2007 a 2011.
Ilustračné foto – Ústava Kazachstanu. Zdroj: www.ulysmedia.kz
Aktuálne návrhy
Ústavná reforma Kazachstanu vstupuje do rozhodujúcej fázy. Dňa 31. januára 2026 bol na verejnú diskusiu predložený návrh aktualizovaného základného zákona.
Aktualizovaný návrh zhruba na 84 % mení doterajší text. Dokument nielen zavádza pojem „Veľká Step“ do právnej oblasti, ale aj vracia kľúčovým štátnym inštitúciám ich historické názvy výlučne v štátnom jazyku. Napríklad spomenutý Kurultaj (zhromaždenie) alebo Halyk Kenesi (parlament a ľudová rada). Zároveň sa nezmenil (zatiaľ) štatút ruštiny ako úradného jazyka.
Ústavná reforma v Kazachstane zahŕňa zmeny a doplnenia 77 článkov základného zákona – to je tých spomenutých 84 % textu.
Predseda Ústavného súdu Kazachstanu Bakyt Nurmuchanov hovorí o „… posilňovaní právnej presnosti…“, alebo navrhuje „… formalizovať preambulu základného zákona Kazachstanu v úplne novej verzii, berúc do úvahy nové národné hodnoty a moderné výzvy…“
Modernizácia zhora?
Kazašský ľudskoprávny aktivista a právnik Jevgenij Žovtis vyjadril názor, že dané inovácie základného zákona Kazachstanu sú súčasťou akéhosi scenára či logiky autoritárskej modernizácie zhora, ktorej účelom je zvýšiť prevádzkovú efektívnosť systému bez zmeny jeho ideologického a vecného jadra. Pričom dnešný pokus o preformátovanie systému je vlastne zameraný na konsolidáciu moci bez kontroly. Takže bez zásadnej demokratizácie môže byť v Kazachstane výsledok kozmetický. A je tu ešte niečo, ako otázka záruk pre prezidenta do budúcnosti. Objektívna zmena na poste prezidenta visí vo vzduchu, aj keď sa táto téma všeobecne tabuizuje (bližšie v budúcej časti textu).
A postoje spoločnosti?
Podľa prieskumu kazašského Inštitútu Verejná mienka (Public Opinion Research Institute),[5] ktorého sa zúčastnilo 1.200 respondentov, 78,4 % z nich podporuje ústavnú reformu tak, ako ju v rámci svojho politického kurzu ponúkol prezident K.-Ž. Tokajev.[6]
Respondenti favorizujú nasledujúce konkrétne oblasti uvažovanej ústavnej reformy:
- prechod na jednokomorový parlament (31,3 %);
- zriadenie postu viceprezidenta republiky (21,6 %);
- vytvorenie najvyššieho poradného orgánu Halyk Kenesi (20,1 %);
- posilnenie spätnej väzby medzi štátom a občanom (32,3 %);
- zlepšenie kvality verejnej správy (23,3 %).
Čiže pragmatické očakávania občanov vysielajú pomerne jasné signály architektom ústavnej reformy a následným reformám.
S ústavnou reformou ide ruka v ruke parlamentná reforma – tá bude predmetom pokračovania tohto textu.
V zásade je potrebné prejav K.-Ž. Tokajeva vnímať ako pokus o integrálnu projekciu konštrukcie budúcnosti obrazu Kazachstanu.
Obrazu, ktorý by sa mal posilniť zodpovednosťou, disciplínou, pracovnou morálkou, technologickou odvahou a zrelým vlastenectvom Kazachov a Kazachstancov.
Vo svete, kde mnohí politici hodnotia veci a robia rozhodnutia na základe populistických sloganov, urážok a revanšizmu, výčitiek a boja za historickú spravodlivosť, urobil kazašský prezident koncepčnejší krok. Vyzval Kazachov a Kazachstancov, aby sa zbavili psychológie a mentality národa, ktorý neprekonal historické traumy.
V politickom zmysle je to čin. Pretože sa dotýka najťažšej veci – kolektívnej emócie, obvyklého spôsobu rozprávania o sebe, hlboko zakorenených naratívnych konštrukcií.
Kazachstan nemôže a nemal by byť krajinou bez pamäti, ale…
(Pokračovanie)
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
Úvodné foto: Prezidentský palác Ak Orda v Astane – sídlo prezidenta Kazachstanu. Zdroj: www.akorda.kz
[1] Kurultaj je historicky tradičné ľudové zhromaždenie, kde sa riešili zásadné otázky. V súčasnosti ide o poradný orgán prezidenta na posilnenie dialógu medzi štátom a spoločnosťou, zameraný na modernizáciu politickej architektúry a presadzovanie národných hodnôt. Slúži ako platforma pre diskusiu o kľúčových reformách a smerovaní krajiny. Bližšie pozri: https://quryltai.kz/ru/
[2] Plný text pozri: https://www.akorda.kz/ru/vystuplenie-glavy-gosudarstva-kasym-zhomarta-tokaeva-na-v-zasedanii-nacionalnogo-kurultaya-200332
[3] https://www.ng.ru/cis/2026-01-29/100_2601291150.html
[4] https://mail.kz/ru/news/kz-news/istoriya-konstitucii-respubliki-kazahstan
[5] Pozri: https://opinions.kz/kk/
[6] https://www.ng.ru/cis/2026-02-01/1_5_9427_kazakhstan.html
