Predchádzajúci text o reformách v Kazachstane sa končil tým, že „… nemôže a nemal by byť krajinou bez pamäti, ale…“
Prezident Kasym-Žomart Tokajev predstavil ústavnú reformu ako prechod na zásadne novú mocenskú architektúru. Hlavné zmeny v mocenskej architektúre Kazachstanu sú nasledujúce:
- Súčasný dvojkomorový systém – Senát (horná komora) a Mažilis (dolná komora) Parlamentu Kazachstanu budú nahradené jednokomorovým parlamentom – Kurultajom.
Bude mať (podľa úmyslu) spolu 145 poslancov, bude volený kombinovaným pomerným (proporcionálnym) systémom a na základe straníckych zoznamov.
Len malé odbočenie. Kazachstan je podľa verejne dostupných údajov rozlohovo 9. najväčší štát na svete (rozloha 2 724 900 km2) s počtom obyvateľov (odhad január 2025) 20,9 milióna. Hustota zaľudnenia je cca +/- 8 obyvateľov na 1 km2. Administratívne členenie Kazachstanu tvorí 17 oblastí a 3 mestá republikového významu (Astana, Almaty a Šymkent).
Slovensko má, opäť podľa voľne dostupných údajov, rozlohu 49.035 km2 a počet obyvateľov sa odhadovo pohybuje na úrovni 5,4 milióna obyvateľov, čo je cca 11 obyvateľa na km2. A čo sa týka administratívneho členenia – (Slovensko sa na 8 krajov a 79 okresov) – to by mali vedieť aj stredoškoláci, aj keď… Spočítané a podčiarknuté, Kazachstanu bude stačiť 145 poslancov, Slovensku s máli 150 kusov. Čo s tým?
Takže, toto (reforma Tokajeva) je prezentované ako prechod od prezidentského (v niektorej literatúre sa uvádza od superprezidentského) systému k modelu so silným parlamentom jasne kreovaným systémom bŕzd a protiváh.
Lenže Kazachstan je multietnický štát a navrhovaný systém môže byť nebezpečný. Môže a nemusí, ale ak sa tak v praxi stane, tak potom recidíva Kantaru 2022(!) je možná.
- Pristavme sa pri novom (možnom) poste, ktorý je odkopírovaný zo Spojených štátov. Amerika je ďaleko, ale post viceprezidenta je lákavý.
Medzi jeho funkcie by malo patriť zastupovanie prezidenta na medzinárodnej úrovni a nahradenie prezidenta v jeho neprítomnosti.
No a otázkou je, či je to reforma pre niekoho, v mene ničoho, alebo v mene budúcnosti krajiny volajúcou sa Kazachstan.
Zatiaľ všetko nahráva, aby sa K.- Ž. Tokajev motal okolo moci aj potom, čo by mal ísť na odpočinok. Je to cieľom reforiem? Alebo je to len príprava na novoumiestnenie K.- Ž. Tokajeva niekde v nových štruktúrach kazašskej moci (alebo v rámci OSN)?
Nebolo by to po prvý raz. Nakoniec aj exprezidentovi Nursultanovi Nazarbajevovi[1] sa pri predchádzajúcich ústavných zmenách a po tom, čo rezignoval na post prezidenta (19. marca 2019), našlo miesto vo vedení Bezpečnostnej rady Kazachstanu, čo bolo spojené so silnou imunitou jeho osoby. Nakoniec sa však vzdal aj postu predsedu vládnucej strany Nur Otan (v prospech K-Ž. Tokajeva), prišiel o čestný (špeciálny) titul Elbasy (vodca národa) a do patálii sa dostala celá jeho užšia aj širšia rodina.
Dnes je dôchodcom, ktorý postupne ako bývalý prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Kazachstanu, člen predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a prvý prezident Kazachstanu (1991 – 2019) krok za krokom sublimuje zo spoločenskej pamäte Kazachstanu.
Trochu historického pohľadu
Zopakujme si, že to nie je prvýkrát, čo bola do pľacu hodená téma politických, ústavných a parlamentných zmien v Kazachstane.
V roku 1995 sa rozhodlo o vytvorení hornej komory parlamentu – Senátu. Jeho vytvorenie v polovici 1990 bolo diktované hospodárskou a politickou situáciou v krajine. So slabými politickými stranami a koncentráciou moci v rukách hlavy štátu poskytla horná komora stabilitu politickému systému.
Dvojkomorový parlament bol žiadaný v podmienkach, keď v krajine žil značný počet obyvateľov netitulárneho národa.
V roku 1970 bolo v Kazachstane o 1,3 milióna Rusov viac ako Kazachov(!). V roku 1989 sa ich počet nivelizoval. V roku 1992 žilo v Kazachstane 7 miliónov Rusov.[2]
Potom sa však pomer Rusov a Kazachov začal meniť. V roku 2024 už v krajine žilo 2,9 milióna Rusov. Tento odliv Rusov z krajiny pokračoval (na rozdiel od Ukrajiny, bola a je derusifikácia Kazachstanu sofistikovanejšia). Dnes (ajhľa!) v Kazachstane už dominuje obyvateľstvo neruského profilu. Za týchto podmienok sa dopyt po Senáte ako takom prudko znížil.[3]
Medzi právomoci Senátu o.i. patrilo aj menovanie vysokých vládnych úradníkov. To umožnilo zabezpečiť stabilitu vlády.
Dvojkomorový parlament navyše umožnil regiónom spoliehať sa na obranu svojich záujmov vo vzťahoch s ústrednými orgánmi.
Zrušenie Senátu a prechod na jednokomorový parlament je, okrem spomenutého, diktované aj ekonomickými dôvodmi. Inak povedané: V súvislosti s rastúcimi problémami v ekonomike Kazachstanu budú kazašské orgány nútené hľadať aj ďalšie príležitosti na udržanie úrovne produkcie ropy a plynu (+ drahých kovov a vzácnych zemín), aby udržali vysoký sociálny štandard krajiny.
Parlamentná reforma
Tá sa stáva a bude ústrednou témou politickej agendy Kazachstanu na rok 2026. Parlamentná reforma je systémová transformácia, ktorá radikálne zmení politickú architektúru Kazachstanu.
Prechod na jednokomorový parlament vytvorí aj určité riziká pre krajinu. Existuje hrozba koncentrácie moci zo strany parlamentnej väčšiny, ktorá môže v budúcnosti vytvoriť predpoklady pre zhoršenie vzťahov s prezidentom.
Okrem toho sa oportunistické záujmy strán nestretnú so žiadnymi prekážkami. Pravdepodobnosť tohto scenára sa zvýši, ak nebudú jasne definované právomoci vládnych zložiek, čo bude nevyhnutne znamenať pokusy každej strany maximalizovať jej vplyv na politické a ekonomické procesy. To všetko môže vyvolať politickú nestabilitu.
Jedným z kľúčových leitmotívov vystúpenia K.-Ž. Tokajeva je, že budúcnosť by sa nemala vnímať ako (len) metafora.[4]
Akokoľvek to môže znieť paradoxne, budúcnosť je už realitou. Preto sa kazašská hlava štátu venovala aj novým technológiám a umelej inteligencii ako nástroju na prekonávanie archaických prvkov na ceste k skutočnej modernizácii, politickému, hospodárskemu a sociálnemu pokroku.
The Final Countdown
Tento prejav prezidenta K. – Ž. Tokajeva je dôležité vnímať ako integrálnu konštrukciu budúcnosti. V skutočnosti navrhol obraz Kazachstanu, ktorý by sa mal posilniť svojím charakterom a mentalitou – zodpovednosťou, disciplínou, pracovnou morálkou, technologickou odvahou a zrelým vlastenectvom.
Prezident v zásade formuloval hranicu medzi dvoma typmi lásky k vlasti: vlastenectvom ako pátosom a vlastenectvom ako prácou, disciplínou a prínosom.
Lenže…
V kontexte globálnej geopolitickej nestability projekt zabezpečuje posilnenie právomocí prezidenta, čo je odôvodnené potrebou realizovať modernizačnú agendu.
Je prezentovaný mechanizmus strategickej postupnosti moci určený na zabezpečenie stability súčasného kurzu.
Ďalšou dôležitou inováciou je zmena postavenia medzinárodných zmlúv – ich priorita nad vnútroštátnymi právnymi predpismi krajiny prestáva byť (až tak) bezpodmienečná.
Jedným z najvýraznejších sémantických blokov reči bola definícia vlastenectva. Hlava nášho štátu navrhla vzorec, ktorý je jednoduchý a takmer revolučný: vlastenectvo musí byť zodpovedné.
Tieto iniciatívy však skrývajú celý komplex ťažkostí. Napríklad, Ruská federácia je kľúčovým hráčom v regióne a nebude len tak pozerať na možnosti straty svojho vplyvu. To isté platí o novom, ale významnom vplyvovom fenoméne v regióne Strednej Ázie – reč je o Číne. Trumpovské, resp. posttrumpovské Spojené štáty tiež nemožno podceňovať.
A potom je tu, okrem politickej modernizácie pamäť, historická pamäť Kazachstanu. Nakoniec vo svojom vystúpení K. – Ž. Tokajev povedal: „… pred piatimi rokmi som vo svojom článku ,Nezávislosť nadovšetko‘[5] sformuloval úlohu pripraviť novú akademickú históriu našej krajiny pomocou moderných vedeckých prístupov. Do konca roka bude dokončená táto rozsiahla a bez preháňania základná výskumná práca. Vyjde objemná sedemzväzková kniha o dejinách Kazachstanu. Táto práca bude dôležitým príspevkom k posilneniu našej štátnosti a procesu formovania integrálnej historickej identity národa….“[6]
Takže posilnenie štátnosti Kazachstanu a jeho identity sa bude konštruovať aj na profylaktike voči prepisovaniu dejín. To je disciplína, ktorú tak milujú progresívni neoliberáli.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
Úvodné foto: Prezidentský palác Ak Orda v Astane – sídlo prezidenta Kazachstanu. Zdroj: www.akorda.kz
Peter Juza: Ústavné a politické reformy v Kazachstane – časť prvá
[1] https://en.wikipedia.org/wiki/Nursultan_Nazarbayev
[2] Bližšie pozri: research paper 3/2007, KOHÚT, M. (2007). Postavenie ruskej menšiny v Kazachstane, AMO, Praha, 2007, in: https://www.amo.cz/wp-content/uploads/2015/11/amocz-RP-2007-3.pdf
[3] Bližšie pozri: https://www.pravda.ru/world/2330529-kazakhstan-constitutional-reform/
[4] https://kazpravda.kz/n/okonchatelnoe-reshenie-za-grazhdanami/
[5] Plne znenie state pozri: https://kazpravda.kz/n/polnyy-tekst-stati-tokaeva-nezavisimost-prevyshe-vsego/
[6] https://akorda.kz/ru/vystuplenie-glavy-gosudarstva-kasym-zhomarta-tokaeva-na-v-zasedanii-nacionalnogo-kurultaya-200332
