Ako je to s kritikou koalície a vlády Smeru SSD

Máme tu záver roka a nerád by som šiel do toho nového roku s nezodpovedanými otázkami čitateľov Slova. Preto, hádam v poslednom príspevku v roku 2025, si dovolím zaujať stanovisko k vraj slabej kritike koalície a hľadaniu riešení problémov v spoločnosti.

Veľmi si vážim čítanosť mojich článkov v Slove, a to aj medzi príspevkami profesionálnych novinárov, špičkových odborníkov z rôznych oblastí a relevantných politológov. Som vďačný za  viaceré pripomienky i kritické poznámky k mojim politickým komentárom. Väčšina čitateľov oceňuje príspevky, no časti priateľov a bývalých kolegov-exposlancov parlamentu chýba otvorenejšia a tvrdšia kritika koaličnej vlády. Dovolím si preto uviesť niektoré otázky na pravú mieru.

Usilujem sa o vyváženosť kritiky

Áno, s vládou je to bieda a veľa ľudí, vrátane mňa, je z toho smutných. Ak niekto pozorne číta moje príspevky, tak v takmer každom sa kriticky vyjadrujem nielen k opozícii, ale i ku koalícii a samostatne k vládnym stranám. Platí to napríklad  osobitne o SNS, ktorá je „škodnou koalície“, ale i k Hlasu SD, ktorý zase vajatá a nerieši, okrem sociálnych tém, ťažiskové problémy ľudí práce. Obom stranám sa rozpadávajú poslanecké kluby, čím narastá nestabilita a napätie v koalícii. Namiesto riešenia skutočných problémov občanov sa koaličné strany zaoberajú vlastnými problémami prežitia a riešením hlbokej koaličnej krízy, ktorú musí vždy hasiť premiér Robert Fico.

Mám vážne výhrady k tomu, ako píše aj jeden  môj priateľ, „… s čím prišla tento týždeň do Národnej rady vládna koalícia.  Mečiar bol v porovnaní s ňou úplné neviniatko.“ Zároveň mám však zato, že problémovým vládnym návrhom zákonov a ich analýze by sa mali venovať najmä excelentní právnici, čo zväčša nerobia. Rovnako tak psychiatri a psychológovia, ktorí svojho času „analyzovali zdravotný stav Fica“, by mali teraz pri psychopatických šialenstvách opozície, ktoré predvádzala na ostatnej schôdzi parlamentu, písať otvorené listy, vyjadrovať ostrý protest a navrhovať liečenia viacerých psychicky narušených poslancov.  

Je všeobecne známe, že Smer SSD má často iné vyhlásenia doma a iné v EÚ. My to môžeme  chápať, no občanov to dezorientuje. Je tu evidentná snaha profitovať na zbrojení, posilňovať bezpečnostné zložky, armádu, políciu, kde najnovšie máme žandárov, ako za prvej republiky, či snaha  mať v rukách prokuratúru a súdy. Smer SSD sa chce za každú cenu pomstiť, i keď je začo, Matovičovo-Hegerovej vláde. Do toho ho tlačia údajne jeho voliči. Zdá sa, akoby sa Smer bál, predpokladám, že nie Ruska; tak asi vnútorného nepriateľa. Je to nebezpečné, lebo to môže istým spôsobom evokovať návrat do temných 50. rokov minulého storočia. Pomsta však nie je dobrým radcom a aj vládny Smer by sa mal sústrediť na riešenie problémov v súdnictve, najmä však v zdravotníctve, školstve, sociálnej oblasti, aj keď nejde o „jeho“ rezorty.

Áno, o niečo menej kritizujem Smer SSD, avšak len z dôvodu, že táto vláda, žiaľ, nemá žiadnu alternatívu a kritika by tak bola kontraproduktívna. Ostrou kritikou Smeru nechcem ešte viac znechucovať voličov, ktorí už i tak majú plné zuby vládnej politiky a prešľapov ministrov a poslancov koalície starajúcich sa neraz len o svoje osobné blaho. To sa v plnej miere týka i Smeru SSD, kde jediným schopným ministrom je Jozef Ráž. Tých ďalších, problémových, nebudem radšej menovať, aby som nemusel použiť expresívne výrazy. Podobne je to i v parlamente, kde Smeru SSD škodia radikálni  poslanci, ako je Tibor Gašpar a Richard Glück a minimálne desiatka ďalších. Poslanci porušujú legislatívny proces, zneužívajú skrátené konania a  pozmeňujúce návrhy, tzv. prílepky, ktoré sa netýkajú prerokúvaných zákonov. Aj Robert Fico berie na kandidátku nie najschopnejších odborníkov, ale len jemu oddaných, lojálnych a poslušných ľudí. Práve on neraz podlieha populizmu a náladám más, záujmom „otcov zakladateľov“ Smeru, oligarchom, či kresťanským fundamentalistom. Ako je známe, o smerovaní a výsledkoch vlády rozhoduje premiér, a tak je zodpovednosť Roberta Fica jednoznačná a nezameniteľná. Pravda, musím jedným dychom dodať, že lepšieho štátnika Slovensko v súčasnosti nemá.

O väčšine týchto otázok, o kritike súčasnej koalície Smeru SSD, Hlasu SD i SNS som opakovane písal, možno nie dosť dôrazne, ale veľmi jednoznačne. Bolo to tak  najmä v článkoch: Kráľovstvo krivých zrkadiel v našej politike, Kríza za krízou sa valí a opozícia sa len na tom baví, Zúfalá a rozbitá opozícia, generálny štrajk a koalícia na pokraji rozpadu, Aktuálne turbulencie v slovenskej politike | 2. časť (podtitul Dvojtvárnosť, prehrešky a pokrytectvo Smeru SSD) a 3. časť (podtitul Koaličné plusy a mínusy dvojročného vládnutia).

Dôvody na obštrukciu v parlamente a protesty opozície tu bezosporu sú. Ich forma je však neadekvátna. Došlo k polarizácii spoločnosti, vulgarizácii politiky a vyvolávaniu nenávisti.  To je neospravedlniteľné, nedá sa za to skrývať. Ja tvrdím, že za šialené vyčíňanie by jej nositelia, ako Igor Matovič, Branislav Gröhling, Jaroslav Naď, ale i Michal Šimečka a ich „klony“, mali byť stíhaní a potrestaní.

Čo s riešeniami problémov v spoločnosti

Istá časť čitateľov mi vyčíta, resp. skôr odo mňa požaduje, aby som navrhoval riešenia problémov. Priznám sa, že nie som vševed, napriek tomu sa pri takmer každom probléme, pri každej kritike snažím hovoriť aj o tom, čo by sa malo zmeniť a akým spôsobom, samozrejme, skôr v zjednodušenej forme a niekedy len vo všeobecnosti. Aj v ostatnom príspevku, kde napríklad hovorím o šialencoch v parlamente navrhujem využívať a dodržiavať rokovací poriadok – vykázať poslanca z rokovacej sály, využiť parlamentnú stráž, krátiť odmenu poslancovi a do budúcna merať IQ kandidátov na poslancov a zaviesť psychotesty.

Navrhovať riešenia má predovšetkým vláda, ktorá ani teraz nemá víziu napredovania Slovenska. Riešenia by mali navrhovať strany, ktoré sa uchádzajú o voličov, no ani tie tak nerobia, alebo len populisticky opakujú želania más. V neposlednom rade tu na prognózy, východiská a riešenia problémov máme vedecké ustanovizne, ako je SAV, vysoké školy a rôzne odborné ústavy.

Čo dodať na záver

Toto je môj postoj ku kritike koalície i opozície. Môžeme len dúfať, že sa situácia v spoločnosti v období sviatkov upokojí. Hádam nás nepostihne žiadna katastrofa, veď Národná rada SR ani vláda SR nezasadá a možno i sniežik zakryje tú „špinu“ okolo nás.

Na záver musím dodať, že tak, ako za rozvod manželstva zodpovedajú obaja partneri, tak aj za situáciu v spoločnosti je rovnako zodpovedná vládna koalícia, ako i opozičné strany spolu s mainstreamovými médiami a v neposlednom rade i voličmi politických strán. Za stav Slovenska zodpovedajú všetci občania, či si to uvedomujú, alebo nie. Tak s tým skúsme v Novom roku 2026 niečo urobiť.