Dvojtvárnosť, prehrešky a pokrytectvo Smeru SSD
Aby som sa vyhol podozreniu, že jednostranne kritizujem len opozičné strany, dovolím si niekoľko dobre mienených poznámok na adresu vládneho Smeru SSD, ktorý má podľa mňa toho tiež veľa „za ušami“. V jeho politike sa stále väčšmi prejavuje rozpor medzi slovami a činmi; neraz pokrytecky koná v rozpore s tým, čo hlása. Podobne je to s oportunizmom Smeru SSD, keď sa bezzásadovo prispôsobuje okolnostiam, najmä verejnej mienke a nedodržiava vlastné princípy – a to len v záujme popularity a politických výhod, ktoré z toho má.
Vylúčenie Smeru SSD z rodiny európskych socialistov
Zo Smeru SSD sa postupne stáva národno-konzervatívna, dokonca v istom slova zmysle až kresťanská strana. Potvrdili to aj viacerí významní poslanci Smeru a SNS, ako napríklad Tibor Gašpar a Andrej Danko. Dôsledkom toho (a nie nejakej cesty do Moskvy) je vylúčenie Smeru SSD z radov socialistov na kongrese Strany európskych socialistov (PES) v Amsterdame. Dávno preč sú tak časy, keď sa strana tretej cesty, v tom období „mladý“ Smer SD, snažila dostať do rodiny európskych socialistov, čo sa jej podarilo len vďaka Strane demokratickej ľavice (SDĽ). Dnes sa Smer SSD vracia k tretej ceste a dokonca ju prekonáva a stáva sa typickou stredovou stranou. Vylúčením z PES sa zo Smeru SSD stal politický „bezdomovec“.
Priznám sa, že nie som obdivovateľ toho, čo robia európski socialisti, no napriek tomu ma toto vylúčenie mrzí, a to pre oslabenie vplyvu Smeru SSD v európskej politike. Imidžu tejto strany škodia vyhlásenia Roberta Fica či Ľuboša Blahu, ktorí akoby zabudli, odkiaľ vzišli (KSS či SDĽ). Teraz sa „tešia“ z vylúčenia a vítajú ho. Namiesto toho mohli slušne vyhlásiť: „Mrzí nás to, no Smer SSD pôjde ďalej vlastnou ľavicovou cestou.“ To sa však, žiaľ, pokiaľ ide o ľavicu, ani zďaleka nedeje.
Stotožňujem sa s vyjadrením Roberta Fica, ktorý na adresu PES povedal, že „PES nemá nič spoločné s autentickou ľavicou“. Ja len dodávam: sociálna demokracia vždy kolaborovala s kapitalizmom, a tým aj s liberalizmom, a robí tak i teraz. Žiaľ, rovnako je to so Smerom SSD, ktorý už dávnejšie nie je ani sociálnodemokratický ani ľavicový.
Problémom je zbrojenie a nepriama vojenská podpora Ukrajiny
Prezident Peter Pellegrini, ale i Smer SSD, súhlasí so zvyšovaním „obranných“ výdavkov na zbrojenie vo výške 5 % HDP. Je tam síce akási dohoda na postupnom zvyšovaní týchto výdavkov a ich prerozdelení v pomere 3,5 % priamo na armádu a 1,5 % na duálne využitie, napríklad na nemocnice, mosty či cesty a ďalšie infraštruktúrne projekty. Napriek tomu minister obrany Robert Kaliňák „nakupuje ako divý“ nielen potrebnú protileteckú ochranu z Izraela, ale i ďalšie zbraňové systémy vrátane obrnených vozidiel a tankov za stovky miliónov eur. Rezort obrany je jedným z mála, kde sa v rámci konsolidácie nešetrí.
Robert Fico svojho času tvrdil: „Na Ukrajinu nedáme ani náboj!“ Toto je presný výrok a nie, ako sa teraz hovorí, že len zo štátnych zásob. Chápem, že zbrojársky biznis je výnosný, prospešný pre našu ekonomiku a zvyšuje zamestnanosť, no je to na úkor našich mierových zásad. Ak zbrojíme a dodávame zbrane na Ukrajinu na komerčnom základe, je to už v poriadku? Už tým nepodporujeme vojnu a vraždenie Slovanov?
Oprávnene kritizujeme EÚ za jej podporu vojny, keď chce dať 800 miliárd eur na zbrojárske výdavky a vojenskú podporu Ukrajiny, no my sami robíme to isté, len trochu inak. Milióny delostreleckých nábojov, ale i 16 samohybných kanónových húfnic Zuzanaa ďalšie zbrane, ktoré nám prepláca zahraničie, sú namierené proti Rusku a najmä zabíjajú tisíce ruských vojakov. To nie je mierový postup ani humanitárna pomoc, to je priama podpora vojny! Správanie Ficovej vlády je preto v tomto smere cynické.
Schodnejším postupom podpory nášho zbrojárskeho priemyslu je cesta, ako ju začína realizovať Robert Fico, keď ponúka tieto zbrane mimoeurópskym krajinám, ako príklad dohoda so Spojenými arabskými emirátmi.
Suverenita Slovenska je len verbálna, inak slúžime Bruselu, Vatikánu a USA
1. Doma má Robert Fico silné vyhlásenia o našej suverenite a zvrchovanosti, ale v EÚ schvaľujeme prakticky všetko, čo pomýlená a skorumpovaná Ursula von der Leyen i Európska komisia navrhnú. Po našich veľkohubých rečiach nasledovalo vždy zrazenie opätkov. Tak to bolo so schválením Green dealu, za ktorý hlasovali aj poslanci Európskeho parlamentu zo Smeru SSD, ku ktorému máme zrazu celkom oprávnene výhrady.
Podobne je to pri schvaľovaní všetkých 18 a teraz i 19. balíka protiruských sankcií. Vláda mala takmer vždy výhrady a žiadala isté záruky či kompenzácie cien energií od EÚ, naposledy i riešenia problémov v automobilovom priemysle, ako i to, aby sankcie nepostihovali Slovensko. To treba oceniť rovnako ako tvrdý zápas Fica za naše ekonomické záujmy. V konečnom dôsledku však po istých ústupkoch EÚ stále hlasujeme za a súhlasíme so všetkým, čo bruselská administratíva navrhne.
Nuž a dvojtvárnosť zahraničnej politiky sa prejavuje aj v kultúrno-etických otázkach, keď sa minister Smeru Juraj Blanár napriek schválenej novele ústavy o dvoch pohlaviach pripojil k podpore práv tzv. intersex ľudí, ktoré majú vraj len „odporúčací“ charakter. Principiálnosť a zásadovosť evidentne vláde nič nehovoria.
2. Smer SSD je pápežskejší ako sám pápež. Vatikánsku zmluvu, ktorá vyslovene škodí Slovensku, Smer SSD nielen uznáva, ale ju aj iniciatívne, spolu s KDH, napĺňa. Bolo to tak pri schvaľovaní zvyšovania financií pre cirkvi, rovnako pri klerikálmi ovplyvnenej novele Ústavy SR i v pripravovanom zákone o výhrade vo svedomí. Treba tiež pripomenúť, že máme u nás štyri štátne sviatky, ale až deväť cirkevných, na ktoré vraj nemôžeme siahať, lebo Vatikánska zmluva to nepripúšťa. Ešteže s dočasným zrušením pracovného pokoja 15. septembra, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, súhlasila Svätá stolica. Je však otázne, čo bude zato za to Vatikán chcieť. Patrí sa tiež v tejto súvislosti pripomenúť, že vo vláde máme viacero náboženských fundamentalistov, ministrov a štátnych tajomníkov rovnako, ako to bolo za vlád Matoviča a Hegera.
Cirkev sa presadzuje v zdravotníctve i školstve a dokonca sa snaží zasahovať do tvorby zákonov. Na mieste je preto otázka, či u nás platí ústava – alebo náboženská ideológia? Smer SSD miesto hľadania možností, ako zrušiť či aspoň obmedziť Základnú zmluvu medzi SR a Svätou stolicou túto bezvýhradne plní.
3. Dohodu o obrannej spolupráci medzi SR a USA schválil parlament a prezidentka SR Zuzana Čaputová ju ratifikovala ešte 9. februára 2022, teda za vlády Eduarda Hegera. Vtedy ju Smer SSD ostro a tvrdo kritizoval a zároveň tvrdil, že nepripustí žiadne vojenské základne, žiadne zbrane, žiadnych vojakov cudzích krajín na našom území. Ako iste viete, máme tu úplne všetko, pravda, prekryté pláštikom NATO, ktorého sme členom. To sme však vedeli i v čase silných vyhlásení, ktoré vychádzali z nálad voličov, a tak ich Smer populisticky a v rozpore s realitou vyhlasoval. Minister zahraničia za Smer SSD Juraj Blanár dokonca nedávno vyhlásil: „Obranná spolupráca je pilierom partnerstva s USA.“ Nuž, ďakujeme pekne, pán minister, správate sa ako poslušný miništrant USA.
Keď stále hovoríme o suverenite a zvrchovanosti, NR SR i vláda SR by si mali vyjasniť otázku, kde sa končí diktát EÚ, ale i Vatikánu, NATO a USA a kde začína platiť naše právo, Ústava SR a naše zákony.
Negatívne dopady politiky Smeru SSD na jeho preferencie
Smer SSD svojou súčasnou dvojtvárnou a neraz konzervatívnou politikou a koketovaním s katolíckou cirkvou prichádza o značnú časť ľavicovo zmýšľajúcich voličov. Prejavilo sa to i v najnovšom prieskume preferencií SCIO, kde má Smer 16,5 %. Radikálnejší voliči Smeru prechádzajú k Republike, ktorá je už s 11,6 % v preferenciách na treťom mieste. Na konzervatívnu politiku dopláca i vajatajúci Hlas SD, ktorý klesol so 7,5 % až na piate miesto. SNS je dlhodobo pod hranicou zvoliteľnosti do parlamentu s necelými 4 %. Ak zrátame percentá strán súčasnej vládnej koalície, tak to vychádza na úbohých 28 %. Ak by sa spojil Smer SSD s Hlasom SD a Republikou, tak by to bolo tiež len necelých 36 %, čo by však znovu nič neriešilo a vládu by zostavovala opozícia.
Umiernenejší voliči Smeru sa posunú možno ku vznikajúcej strane Právo na pravdu, ktorej preferencie sa už teraz pohybujú okolo 3 %. Najväčším problémom Smeru SSD však môže byť to, že viacerí sklamaní ľavicoví voliči v najbližších voľbách k volebným urnám vôbec neprídu.
Smer SSD svojím populizmom, dvojtvárnou a pokryteckou konzervatívnou politikou nahráva opozícii a koleduje si o porážku vo voľbách. Ak to Robert Fico v krátkom čase nepochopí, poškodí tým nielen vlastnej strane, ale i celej našej spoločnosti.
Čo z toho plynie? Smer SSD má obrovské šťastie, že má Roberta Fica – skúseného politika, stratéga a štátnika. Potvrdil to tromi úspešnými hlasovaniami o novele ústavy, konsolidácii verejných financií a štátnom rozpočte. Napriek tomu je otázne, aké budú mať tieto zákony dopady na občana. Pravdepodobne nie najlepšie.
Smer SSD môže len dúfať, že za dva roky do volieb voliči na jeho prešľapy zabudnú a Robert Fico presvedčí nerozhodnutých a váhajúcich občanov, aby prišli voliť a volili Smer SSD. Keďže opozícia je neschopná a je pliagou našej spoločnosti, budú si ľudia aj tentoraz vyberať menšie zlo – a tým je Smer SSD.
Záverom možno len s ľútosťou konštatovať – koalícia i opozícia zápasia s vlastnými problémami a na riešenie problémov občanov akosi nik „nemá čas“. Slovensko, žiaľ, upadá nielen ekonomicky, ale i morálne, na čom majú zásluhu všetky politické strany bez rozdielu. Predčasné voľby by tak nič nevyriešili a i tie riadne v roku 2027 povedú s vysokou pravdepodobnosťou k politickému patu. Už nebude platiť ani to známe „bude, ako bolo“. Recept na pozitívnu zmenu nikto nemá, je však žiaduce, aby sa občania spamätali a vo voľbách vymietli tento náš politickýAugiášov chliev.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
Aktuálne turbulencie v slovenskej politike | 1. časť
