Rok 2025, presnejšie politický rok v Strednej Ázii bol bohatý z pohľadu vnútropolitických rozhodnutí, alebo z pohľadu dynamizácie zahraničnopolitickej akcie jednotlivých krajín: Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu ako samostatných subjektov prežívajúcich tridsaťštyri rokov nezávislosti, ale aj ako stredoázijského celku, niekedy nepredvídateľný. No niekedy zasa čitateľný a číry ako mladé víno zo slovenských viníc.
V nasledujúcom texte sa pokúsime zamyslieť nad tým, čo čaká Strednú Áziu v politickom roku 2026.
Vlajky krajín Strednej Ázie. Zdroj: www.uza.uz
Bude to čisto subjektívny pohľad autora, parafrázujúc druhú časť podnázvu najnovšej knižnej práce Oskara Krejčího[1], ktorú nedávno (11. decembra 2025)prezentoval na pôde Klubu nového slova – pohľad z Bratislavy, presnejšie z Trnavy[2].
Najprv k trendom súčasného medzinárodného života
Prevažná väčšina predpovedí ako takých a predpovedí blízkej budúcnosti svetovej (regionálnej) politiky a ekonomiky prichádza k nekonečnému vyčísleniu všetkých druhov hrozieb, rizík a výziev visiacich nad ľudstvom, alebo nad jednotlivými krajinami a regiónmi.
Všeobecne sa zdá, že niektorí autori (zväčša mladšieho formátu s povrchným vzdelaním, minimom životných skúseností, ale s jasným ideologickým vymedzením) si navzájom konkurujú, aby zistili, kto môže dôveryhodného čitateľa čo najlepšie vystrašiť, šokovať alebo aspoň upozorniť.
Na druhej musíme čestne pripustiť, že mnohé súčasné trendy vo vývoji medzinárodného života skutočne dávajú malý dôvod na optimizmus.
Napríklad taký in vivo vývoj v rámci Európskej únie, ktorá sa dostala do rúk podivnej skupine ľudí, ktorí ju (teda Európsku úniu) smerujú k sublimácii. A toto smerovanie de facto brzdí prosperitu európskych občanov a v podstate ohrozuje budúcnosť celého kontinentu. Plus je tu ešte jeden moment. Na tú sublimáciu sa treba pripraviť!
Jedna vec je téza o životnom priestore a druhým je fakt, že životný priestor a odchádzajúci koncept spoločnej Európy, ktorá nedodržuje svoje vlastné pravidlá a majúca militaristické chúťky, sú dve rozdielne veci.
Podobne je to aj s projektom Severoatlantickej aliancie. Ide o štruktúru, ktorá zostarla, skôr brzdí rozvinutie modernej bezpečnosti a treba si priznať, že atlantické hodnoty má dnešné NATO v sivej zóne normálnosti. Takže tajnička „… načo NATO..?“ má jediné možné riešenie! Čitateľ môže doplniť – podľa vlastnej úvahy.
Lenže, napriek tomu nám história občas prináša aj príjemné prekvapenia. Vývoj udalostí na planéte sa niekedy ukáže pozitívnejší, ako to deň predtým vykladali, či predpovedali zainteresovaní politici a znepokojení odborníci.
Ak však koniec sveta nie je úplne zrušený, potom sa aspoň opäť odloží a ľudstvo má zase šancu pracovať na opakujúcich sa chybách.
Preto sa na prahu roku 2026 pokúsime vymodelovať optimistický scenár, ktorý však nemusí byť ten najpravdepodobnejší.O čo ide?
Po prvé, akútna (horúca) fáza konfrontácie na pôde časti Ukrajiny sa pravdepodobne v roku 2026 dorieši, hoci základné prvky budovania nového európskeho bezpečnostného systému zostanú nevyriešené, napriek tomu že globálne mocnosti (USA, Čína a Ruská federácia) sa dohodnú. Európa sa vďaka činnosti vedenia Európskej únie stane perifériou bez globálneho výtlaku.
Po druhé, neustále bude hroziť masívny nárast cezhraničných tokov migrantov z tradičných problémových miest (Afganistan, Sýria, Líbya, Somálsko…), ako aj netradičných. Okrem nárastu záťaže na sociálne systémy, zmeny kultúrnych platforiem jednotlivých štátov a pod., Európu čaká aj sekundárny problém okrem nárastu nezdravého nacionalizmu na úkor zdravého vlastenectva. Migranti sa postupne politicky sebauvedomia a budú mať aj politické ambície. Inak parafrázujúc Karla Marxa, migranti sa zmenia zo skupiny an sich (Klasse an sich), na skupinu für sich (Klasse für sich). Teda so všetkým, čo k tomu patrí a uvedomujúc si svoje záujmy (niekedy aj v rozpore národnoštátnymi záujmami prijímajúcej krajiny) sa stanú možno až rozhodujúcim činiteľom politického života krajiny.
Po tretie, výdavky na zbrojenie budú nebývalým tempom pokračovať aj v roku 2026, noci bude vidieť zárodky jemného spomaľovania. Nebude to však z dôvodu zlepšenia bezpečnostnej situácie a nárastu globálnej dôvery. Dôvodom budú vznikajúce prísne rozpočtové obmedzenia a limity surovinového, energetického a priemyselného potenciálu a morálna vyčerpanosť hlavných aktérov zbrojenia.
Po štvrté, v roku 2026 sa uskutoční voľba nového generálneho tajomníka OSN. 77-ročného Antonia Guterresa nahradí muž inej generácie, schopný vdýchnuť nový život štruktúram OSN. Zníženie účasti USA na financovaní OSN nielenže zníži zjavnú nadmernú závislosť od Washingtonu, ale prinúti úradníkov na East River v New Yorku hľadať nové príležitosti na zlepšenie efektívnosti organizácie. Dlho očakávané reformy OSN sa teda pravdepodobne začnú po voľbe v roku 2026 nie zhora – zmenou zloženia Bezpečnostnej rady alebo revíziou postupov využívania práva veta stálymi členmi Bezpečnostnej rady, ale zdola – vrátane zvýšenia úrovne koordinácie práce mnohých špecializovaných agentúr OSN a aktualizácie mierového potenciálu organizácie.
Po piate, americký prezident si aj tak spraví, čo chce, lebo si zatiaľ myslí, že môže robiť, čo chce. Ale realita v roku 2026 bude iná!
Stredná Ázia: Čo bolo v roku 2025, to bolo…
V roku 2025 sa prezidenti stredoázijských krajín stretávali nadštandardne často na rôznych summitoch, vojenských prehliadkach, iných oficiálnych a neformálnych udalostiach. Niektorí autori sledujúci vývin v Strednej Ázii s humorom a nadsádzkou vravia, že stredoázijskí prezidenti sa v roku 2025 videli častejšie, než videli svoje manželky, deti či vnúčence.
Možno tomu bude tak aj v roku 2026, pričom okrem rastúceho vplyvu Číny, hlbšieho sa etablovania Turecka, Iránu v regióne, vidíme aj nástup Indie a po decembri 2025 aj Japonska[3].
Spojeným štátom sa (zatiaľ) darí menej, čo ale môžu masívne investície do ťažobnej a energetickej oblasti zmeniť.
Európska únia sa postupne – vlastnou vinou – v tomto priestore marginalizovala.
Podľa mnohých expertných prognóz – či už v ruskojazyčnom, alebo anglojazyčnom priestore – krajiny Strednej Ázie ostávajú pod zásadným, širokospektrálnym a dlhodobým vplyvom Ruskej federácie.
V mnohých ohľadoch sú vzťahy Moskvy so Strednou Áziou komplikované, ale v kontrapunkte sa vyznačujú vysokou úrovňou integrácie a blízkosti v mnohých oblastiach. Preto by bolo predčasné tvrdiť, že Rusko stráca a už čoskoro stratí vplyv v regióne po tom, čo sa záujem o Strednú Áziu globálne zvýšil.
Práve tento záujem môže byť pre Moskvu mobilizačným momentom a po pozitívnom vybavení agendy na Ukrajine, v kooperácii s Čínou, si historicky prepojený región ešte viac moderným spôsobom pripútať. Akceptujúc pritom novorozdavajúce sa karty vo svete.
Osudová voľba – s kým spájať svoju budúcnosť
To však nič nemení na tom, že Astana, Biškek, Ašchabad, Dušanbe a Taškent sa budú musieť rozhodnúť, ktorou cestou ísť. S kým spojiť svoju budúcnosť, alebo robiť politiku na všetky štyri svetové strany a pritom pevne sedieť na jednej stoličke.
Stredná Ázia. Zdroj: www.mappr.com
Prvé miesto: Kazachstan. Bez toho, aby sme sa hrabali v ekonomických štatistikách – ako človek, ktorý prežil dlhé roky v Astane, môžem s čistým svedomím povedať, že Kazachstan má najstabilnejšie politické a ekonomické postavenie v Strednej Ázii.
Krajina si udržiava nezávislý pohľad na celý rad otázok vývoja vnútornej a svetovej politiky a medzi ekonomické ukazovatele patrí veľký objem vonkajších investícií, ktoré krajina doteraz absorbovala a v budúcich rokoch ešte dostane. Z toho pramenia nesprávne závery „západoptimistov“, že Kazachstan sa v mnohých otázkach geopolitiky postavil proti Moskve a je tu priestor na ďalší pokus o farebnú revolúciu.[4]
Pomyselné druhé miesto patrí Uzbekistanu, s čím sa možno len a len stotožniť. Krajina sa v roku 2025 ocitla v top svetovej desiatke krajín z hľadiska ťažby a produkcie zlata.
Uzbekistan využíva, že hraničí so všetkými krajinami Strednej Ázie a Afganistanom, nos nemá prístup k teplému moru (Aralské more nerátame). Je atraktívna krajina pre turistov a môže si nárokovať vedúce postavenie v regióne v mnohých oblastiach, pričom ide v rámci Strednej Ázie o najľudnatejšiu krajinu s najnižším vekovým priemerom.[5]
Druhý prezident Šavkat Mirzijojev (prvým bol v období 1990-2016 Islam Karimov /†2016/) má moc v krajine pevne v rukách, čo je predpoklad, že ekonomika Uzbekistanu sa bude rozvíjať po konvexnej línii a krajina sa stane strategickým partnerom mnohých subjektov medzinárodného práva.[6] Napokon Š. Mirzijojev a kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev dostali v decembri 2025 pozvanie od prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa ako špeciálni hostia na najbližší summit G 20.[7]
Tretie miesto v našej stredoázijskej ligovej tabuľke patrí Turkménsku. Problémom je, že hladina Kaspického mora neustále (pomaly, ale iste) klesá, čo komplikuje perspektívu tzv. Stredného dopravného koridoru, čo však nič nemení na tom, že Ašchabad ostáva nosným exportérom zemného plynu. Lenže globálny tlak na obnoviteľné zdroje energií sa už rozbehol a môže zásadne vplývať na budúcnosť turkménskej monokomoditnej exportnej schopnosti.
Krajina akcentujúc svoju neutralitu ostáva (a bude aj v roku 2026) svojím spôsobom uzavretá, čo má: ad a) pozitívne a ad b) aj negatívne dôsledky.
Medzi pozitíva patria – bezpečnosť, kontrola zdrojov a tiež nezávislosť v politike.
Negatívami sú meškanie v integrácii do štruktúr globálnej ekonomiky, informačná izolovanosť, emigrácia a sociálne nejasnosti.
Okrem toho v krajine bez konštruktívnej opozície vedie kvalita politických rozhodnutí často k strategickým nesprávnym výpočtom. Turkménsko si to uvedomuje, ale zmeny sa pravdepodobne vyskytnú až po objektívnom znížení exportu rozhodujúcej komodity – plynu.
Spoločné štvrté a piate miesto neformálneho hodnotenia patrí Tadžikistanu a Kirgizsku. V roku 2026 čaká Tadžikistan, ktorého 45 % HDP tvorí remitencia od migrantov (v rozhodujúcej miere z Ruskej federácie) a investície z Číny, predpokladaný tranzit moci. Tieto faktory (remitencia a čínske investície) budú stabilne fungovať ďalej, preto je krajina mimo nebezpečného pásma.
Naďalej však budú vznikať menšie potýčky na hraniciach, ktoré nebudú mať vplyv na vnútornú stabilitu krajiny. Navyše je tu 201. ruská vojenská základňa, ktorá je reálnym garantom lojality a stability v krajine + zaisťuje ochranu investovaného obrovského majetku Číny.
No ešte je tu fenomén, pre Rusko strategického významu, kozmicko-elektronického komplexu Okno pri meste Nurek, kde je dislokovaný vojenský útvar № 52168[8] Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie.[9]
Čo sa týka Kirgizska, to prešlo v roku 2025 dôležitými vnútropolitickými zmenami, ktoré vyvrcholili predčasnými (30. novembra 2025) parlamentnými voľbami.[10] No a tieto predčasné voľby budú robiť vnútropolitické zahraničnopolitické počasie v Biškeku.
Sic Parvis Magna
Čo môžeme očakávať od Strednej Ázie a v Strednej Ázii v roku 2026? Podľa nášho odhadu:
- pokračovanie vo viacvektorovej politike (na všetky svetové strany);
- napriek rastu ekonomík sa celoplošne tempo rastu spomalí, pričom hlavným(i) faktorom(i) spomalenia bude mierny pokles hospodárskej aktivity v Ruskej federácii a peňažných tokov do regiónu;
- investície do ľudského kapitálu a vládna podpora úspešných malých a stredných podnikov môžu byť spôsobmi, ako minimalizovať spomalenie hospodárskeho rastu;
- hlavné zameranie vo všetkých krajinách regiónu bude bez výnimky v roku 2026 zamerané na rast vývozu, predovšetkým na vývoz prírodných zdrojov, pretože región si už uvedomil, že substitúcia dovozu nepovedie k rýchlemu rozvoju.
Inak povedané, Stredná Ázia bude čeliť ešte aj „starým“ politickým a hospodárskym výzvam, medzi ktoré patrí aj:
- bolestivý manažment aqua problematiky;
- problém stability moci.;
- otázka bezpečnosti v kontexte s Afganistanom.
Je veľmi ťažké s vysokou mierou presnosti predpovedať, aký bude rok 2026. Napriek nášmu expertnému poznaniu a pomoci AI, stále existuje pomerne veľa neznámych v tejto vizuálne jednoduchej rovnici.
Čo sa však javí, s presnosťou periodicity prestupného roku, že ani jedna z krajín Strednej Ázie sa nestane v roku 2026 (ani v blízkej budúcnosti) ekonomickým tigrom či inovačne-sociálno-ekonomickým skokanom.
Je však isté, že krajiny Strednej Ázie sa približujú k zlomovému bodu výberu. S kým a ako ďalej. Ten zlomový bod niekde reálne existuje, je však ešte ďaleko.
Svet je totiž dosť rozbitý, najmä po americkej arogancii voči Venezuele, ale možno sa to ešte dá – aj s pomocou krajín Strednej Ázie, alebo na ich úkor – v roku 2026 opraviť.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
[1] Pozri: Geopolitika střední Evropy – Noveslovo
[2] Pozn.: Trnava, okrem toho že dala do obehu politického nedovzdelanca a vydriducha, ktorý zmasakroval a dotlačil slovenskú politickú kultúru do mínusových hodnôt (pravda nečinnosť „slušných“ voči tomu zasiahnuť z nich robí spolupáchateľov tohto stavu), známa aj tým, že 28. februára 1744 sa konala posledná exekúcia dvoch bosoriek z obce Ružindol – upálili Annu Chlebovú a Magdalénu Gőrőgovú. Bolo to štyri roky po nástupe Márie Terézie na trón (1740).
[3] Pozri: https://noveslovo.eu/komentare/stredna-azia-zjavne-nie-je-geopolitickou-periferiou/
[4] Pozri: https://noveslovo.eu/archiv/kazachstan-pokus-o-farebnu-revoluciu-ako-z-ucebnice/ a tiež https://noveslovo.eu/komentare/kazassky-kantar-spomienky-na-rok-2022/
[5] Podľa zverejnených údajov je počet obyvateľov (odhad december 2025) – 37,38 miliónov, mediánový vek – 27 rokov. V roku 2008 bolo 34,1% obyvateľov mladších ako 14 rokov.
[6] Pozn. Vzťahy medzi Slovenskom a Uzbekistanom boli v roku 2025 povýšené na strategické.
[7] https://noveslovo.eu/komentare/stredna-azia-zjavne-nie-je-geopolitickou-periferiou/
[8] Pozri: https://en.wikipedia.org/wiki/Okno
[9] Pozri: https://sk.wikipedia.org/wiki/Vzdu%C5%A1no-kozmick%C3%A9_sily_Ruskej_feder%C3%A1cie
[10] Pozri: https://noveslovo.eu/komentare/predcasne-parlamentne-volby-v-kirgizsku-druhe-citanie/
