Krátko pred našimi Vianocami v roku 2025 sa v hlavnom meste Japonska uskutočnil (20. decembra 2025) prvý summit dialógu Stredná Ázia – Japonsko.
Za domácich krajinu vychádzajúceho slnka reprezentovala predsedníčka japonskej vlády Sanae Takaičiová a hostí tvorila pätica prezidentov krajín Strednej Ázie.[1]
Oficiálna spoločná fotografia – zľava prezidenti Uzbekistanu, Tadžikistanu, Kazachstanu, japonská premiérka S. Takaičiová a prezidenti Kirgizska a Turkménska. Zdroj: www.akorda.kz
Ide o v ostatnej dobe o obľúbený formát kontaktov krajín Strednej Ázie. V roku 2025 sa uskutočnili podobné summity SA + 1 s Európskou úniou, Ruskou federáciou, Spojenými štátmi, Talianskom a Čínou, o čom SLOVO ako jedno z mála periodík na Slovensku priebežne informovalo.
Vtedy, tak ako Japonsko dnes, sa snažili a snažia tento diplomatický summitový úspech konvertovať do dlhodobej (až strategickej) a ekonomickej spolupráce v čase narastajúcej konkurencie v globálnych rozmeroch. Niekomu sa to darí viac (Čína, Ruská federácia), niekomu menej (USA, Taliansko) a niekomu vlastnou vinou vôbec nie – EÚ.
O podobný formát komunikácie so Strednou Áziou prejavila záujem aj Južná Kórea. Soul už ohlásil, že z roku 2026 by rád privítal prezidentov Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu na svojej – južnej – časti Kórejského polostrova.
Z horeuvedených informácii sa ponúka ľahký záver, že dynamika z roku 2025 potvrdzuje narastajúci záujem sveta o Strednú Áziu ako o inštitucionálne neidentifikovanom, ale formálne pevnom (vplyvnom) regionálnom partnerovi.
Záujem krajín Strednej Ázie
Krajiny Strednej Ázie v Tokiu jasne formulovali svoje priority. V zásade možno povedať, že jadrom ich stratégie je dopyt po japonských inováciách v kritických odvetviach, od modernizácie energetickej infraštruktúry a rozvoj dopravných koridorov až po zavedenie ekologických technológií a dekarbonizáciu.
Koncepcia spolupráce má byť založená na pragmatickom vzorci – suroviny výmenou za technológie. Realizácia, resp. jej naplnenie by umožnilo celému regiónu prejsť o. i. od vývozu zdrojov k výrobe výrobkov s vysokou pridanou hodnotou. Ale skúsme byť konkrétnejší:
- Kazachstan – nadviazal diplomatické vzťahy s Japonskom v januári 1992 a od roku 2016 majú prívlastok „strategické“. V roku 2024 bol obchodný obrat medzi Astanou a Tokiom na úrovni 1,8 mld. $. a Kazachstan podporuje snahu Japonska stať sa členom Bezpečnostnej rady OSN. Podľa prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva je jedným zo základov partnerstva Kazachstanu s Japonskom aj digitalizácia a vzdelávanie.
- Kirgizsko má diplomatické vzťahy od januára 1992, no na rozdiel od napr. Kazachstanu alebo Uzbekistanu sa rozvíjali pomalšie. Japonsko sa orientovalo predovšetkým na sociálno-ekonomickú a humanitárnu sféru, kde japonské investície dosiahli 896,1 mil. $. Obchodný obrat v roku 2024 bol na úrovni 116,6 mil. $. Tokio nemá záujem o dovoz tovarov Made in Kirgizsko, ale je pripravené aktívne napomáhať rozvoju ľudských zdrojov, vzdelávaniu, digitalizácii…, teda mu ide o dlhodobé investície do ľudského kapitálu.
- Tadžikistan má s Japonskom diplomatické vzťahy od februára 1992, veľvyslanectvo v Tokiu Dušanbe otvorilo až v roku 2002. Obchodný obrat za rok 2024 bol veľmi nízky – 109 mil. $. Prezident Emomali Rachmon bol v Japonsku v rokoch 2001, 2003, 2007 a 2018. Dušanbe má záujem o rozvoj logistických a dopravných komunikácií, výstavbu logistických a poľnohospodárskych komplexov, rozvoj tranzitnej nákladnej dopravy v pohraničných regiónoch na severe a juhu republiky + spoluprácu pri ťažbe a spracovaní prírodných zdrojov. Ponúka Tokiu aktívne zapojenie so do aqua a energo agendy. Je to možný nový vektor prítomnosti Japonska v regióne. Doteraz sa Tokio k tejto téme stavalo vlažne a teraz ponúka súčasné technologické riešenia.
- Turkménsko je vzhľadom na silnú akcentáciu svojej neutrality pre Japonsko špecifický partner. Diplomatické vzťahy boli nadviazané v apríli 1992 a od augusta 2005 funguje v Ašchabade japonské veľvyslanectvo. Obchodný obrat v roku 2024 bol na najnižšej úrovni v rámci regiónu – 37,14 mil. $. Na druhej strane, Japonsko je dôležitým partnerom Turkménska pri získavaní technológií a investícií. Za účasti japonských spoločností bol uvedený do prevádzky závod na výrobu amoniaku a karbamidu v meste Mary (2014), plynový chemický komplex v dedine Kiyanli (2018) a závod na výrobu benzínu zo zemného plynu v Achalskom velajáte (2019). Celkový objem investícií presahuje 11 mld. $, čo je najväčšia investícia Japonska do priemyslu v rámci Strednej Ázie.
- Uzbekistan zriadil svoj zastupiteľský úrad v Tokiu vo februári 1996 a zdôvodnil to tým, že Japonsko je bránou do sveta vysokých technológií, investícií a inovácii. Uzbekistan v minulosti dostával 73,8 % z celkového objemu oficiálnej pomoci vyčlenenej pre krajiny Strednej Ázie a južného Kaukazu prostredníctvom Japan International Cooperation Agency – JICA.[2] Obchodný obrat v roku 2024 bol 1,8 mld. $ – pokles oproti roku 2023 (2,3 mld. $). Japonská premiérka konštatovala, že v rámci podpory udržateľného hospodárskeho rastu Uzbekistanu sa Japonsko rozhodlo poskytnúť pôžičky (v jenoch) na rozvoj poľnohospodárstva, granty na nákup zdravotníckeho vybavenia a financovanie súkromných investícií s cieľom zlepšiť prístup k finančným zdrojom pre malé a stredné podniky.
Záverečná deklarácia
Na záver zúčastnení podpísali spoločný dokument – Tokijskú deklaráciu 2025[3], ktorou sa podľa ich vlastného hodnotenia vzťahy krajín Strednej Ázie a Japonska dostali do „… novej éry strategického partnerstva… a ktorou sa transformujú na vzťahy „… hlboké a všestranné…“[4]
Z textu tohto diplomatického záverečného sedemstranového dokumentu vyplýva, že Tokio je pripravené investovať v priebehu budúcich piatich rokov 3 trilióny jenov, čo je zhruba 20 mld. $ do biznis projektov do celej Strednej Ázie.
V rámci tejto tokijskej iniciatívy sa partneri budú orientovať na štyri prioritné smery: ekológia, prepojenia, rozvoj ľudských zdrojov a regionálne a globálne úlohy.
V prvej oblasti ide o postupný prechod na energetiku s uhlíkovou neutralitou, spoluprácu v oblasti životného prostredia, stabilnú poľnohospodársku výrobu, minimalizáciu vypúšťania skleníkových plynov, ale tiež aj oblasť spolupráce pri seizmických udalostiach alebo rozvoj spolupráce v sfére dodávok vzácnych zemín zo Strednej Ázie do Japonska.
V druhej oblasti ide o orientáciu na zlepšovanie dopravnej logistiky, vrátane Transkaspického medzinárodného dopravného systému. Ďalej o priame letecké spojenia medzi Tokiom a stredoázijskými hlavnými mestami a rozvoj turizmu a kultúrnych výmen. No, samozrejme, aj o partnerstvo v rámci digitálnych technológii a umelej inteligencie.
V tretej oblasti – spolupráca Japonska a Strednej Ázie (a vice versa) rieši tému rozšírenia objemu štipendií a učebných programov, podporu malých a stredných podnikateľov a spoluprácu pri rozširovaní dostupnosti zdravotníckych služieb. Spomína sa aj iniciatíva „Jedna dedina – jeden produkt“, ktorá je nasmerovaná na rozšírenie práv a možností žien.
No a vo štvrtej oblasti sú priorizované témy stabilizácie situácie v Afganistane, denuklearizácie Kórejského polostrova, plus už spomenutá otázka reformy Bezpečnostnej rady OSN. Mimo neostala ani problematika zvýšenia energetickej, vodnej, logistickej a dopravnej bezpečnosti v regióne a vo svete.
Aké sú možné globálne závery?
V dynamicky sa meniacej geopolitickej (a úplne správne profesor Emil Višňovský k téme návratu geopolitiky pripája aj biopolitiku)[5] situácii na svetovej šachovnici, pre Strednú Áziu tento koncoročný summit v krajine vychádzajúceho slnka, znamená uznanie jej úlohy vo svetovej politike a jej významu ako strategického regiónu.
Pohľad na plenárne zasadnutie summitu. Zdroj: www.akorda.kz
Napokon prezident Spojených štátov Donald Trump mal pred pár dňami telefonické rozhovory s prezidentmi Kazachstanu a Uzbekistanu, ktoré na svojej sociálnej sieti Truth Social opísal nasledujúco: „… dnes ráno som mal dva úžasné telefonáty s prezidentom republiky Kazachstanu a prezidentom Uzbekistanu. Diskutovali sme o dôležitosti nastolenia mieru…“ No a to najdôležitejšie, čo vyplynulo z telefonátov z Washingtonu do Astany a Taškentu je: „… vzťahy s oboma krajinami sú úžasné. Spojené štáty budúci rok hostiť summit G20 a obom týmto lídrom pozývame, aby sa k nám pripojili ako hostia na tomto veľmi dôležitom podujatí, ktoré sa uskutoční v Miami…“[6]
Pre celý svet je to tiež signál, že multipolarita, viacvektorovosť a nakoniec tiež politika na štyri svetové strany nie je zdrojom konfliktov, ale príležitosťou na konštruktívnu interakciu založenú na vzájomnom rešpekte a spoločných záujmoch.
A to ešte pred pár málo rokmi sa slovenská diplomacia okúňala v kontaktoch so Strednou Áziou (… veď sú to len … stany…) a naposledy bol v regióne prezident Ivan Gašparovič. Darmo, okrem zaslepenosti vo vieru jedinej správnosti servírovanej Európskou úniou, v budove na Hlbokej… chýbala regionálna analýza, diplomatická múdrosť a trpezlivosť, ale najmä strategická vízia – ako vnímať región Strednej Ázie z pohľadu národnoštátnych záujmov Slovenska (nie zosovietizovaného Bruselu).
Možno to, čo napísal D. Trump, pomôže zmeniť status quo v Bratislave. Možno sa do regiónu budú z Bratislavy vysielať silní veľvyslanci zo Slovenska a možno na Hlbokej ceste 2, kde sídli Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, vznikne aj post veľvyslanca s osobitným poslaním pre Strednú Áziu, čo by si Slovensko zaslúžilo. A možno nie! Veď to poznáte – konsolidácia a plus súčasný prezident radšej lieta so svojou mamou do Vatikánu, než aby študoval svetové politické vzťahy.
A závery summitu pre Japonsko
Pre Japonsko to znamená posilnenie jeho pozície v Ázii a vytvorenie nových partnerstiev, ktoré (snáď) pomôžu riešiť výzvy 21. storočia.
Diplomacia Hodvábnej cesty, ktorú spustilo Japonsko v roku 1997, konečne dosahuje svoju zrelosť, a to sa deje v čase, keď ľudská civilizácia najviac potrebuje múdrosť. Potiaľ by to bol optimistický záver, lenže „… posilnenie pozícii v Ázii…“ nepoteší Peking, ktorý ako najrobustnejší a najstabilnejší obchodný…, ale aj bezpečnostný partner (spolu s Ruskou federáciou) Strednej Ázie určite bude reagovať.
Ilustračné foto: www.primeminister.kz
Japonsko však má jednu dôležitú výhodu, ktorú nemajú ani Ruská federácia, ani Čína a nakoniec ani Spojené štáty. Je to dobrá povesť inovatívneho štátu, ktorý napriek svojej histórii nie je zaťažený cisárskymi komplexmi a je pripravené viesť dialóg s krajinami Strednej Ázie za rovnakých podmienok bez toho, aby sa snažil hrať prvé husle.
Uvidíme, či Japonsko bude pripravené aj de facto súťažiť o tento región s ďalšími geopolitickými hráčmi, z ktorých niektorí majú v rukách viac ekonomických a politických tromfov.
Navyše, v tokijskej stratégii zaujíma osobitné miesto tzv. mäkká sila, ktorá má málo spoločného napríklad s klasickými kultúrnymi centrami.
Od roku 2006 Japonsko realizuje projekt na školenie riadiacich pracovníkov pre kľúčové oddelenia v regióne (ministerstvá hospodárstva, financií a energetiky). Na rozdiel od humanitárnych iniciatív iných hráčov Tokio pracuje so súčasným štátnym aparátom. Tak si vytvára lojálnu skupinu odborníkov vyškolených v japonských štandardoch riadenia, čo je dlhodobá investícia do regionálneho vplyvu. Ako bonus – klasické japonské univerzity sa skoro objavia v Kazachstane a Uzbekistane.
Japonsko v zásade vstupuje do regiónu aj ako dodávateľ exkluzívnych technologických riešení. Napriek pôsobivým sumám oznámeným počas rokovaní sa japonský prístup vyznačuje konzervatívnym pragmatizmom. Na rozdiel od volatilnej politiky krajín Západu voči Strednej Ázii sa japonská stratégia vyznačuje dôslednosťou a spoľahlivosťou – ak sa prijmú záväzky, splnia sa!
No a pre krajiny Strednej Ázie môže byť spolupráca s Japonskom vynikajúcou politickou a ekonomickou protiváhou vo vzťahoch s ostatnými geopolitickými hráčmi.[7]
Ďalšie – druhé stretnutie formátu Stredná Ázia – Japonsko na úrovni hláv štátov by sa malo uskutočniť (podľa princípu abecedného zoradenia krajín) v Kazachstane.
Zatiaľ bez určenia termínu.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Ďalší summit prezidentov Strednej Ázie – tentoraz americký
https://noveslovo.eu/komentare/dalsi-summit-prezidentov-tentoraz-americky/
Zvýšený výskyt prezidentov v Dušanbe
https://noveslovo.eu/komentare/zvyseny-vyskyt-prezidentov-v-dusanbe/
Prvý summit Stredná Ázia – Európska únia
https://noveslovo.eu/komentare/prvy-summit-stredna-azia-europska-unia/
[1] Pozn: v auguste 2004 ministerka zahraničných vecí Japonska Joriko Kawagučiová zverejnila záujem vytvoriť medzi Tokiom a Strednou Áziou dialógovú platformu na najvyššej úrovni s cieľom posudzovať a koordinovať otázky bezpečnosti a rozvoja spolupráce.
[2] Pozri: https://www.jica.go.jp
[3] Oficiálny text pozri: https://www.mofa.go.jp/files/100954362.pdf
[4] https://www.newscentralasia.net/2025/12/20/tokijskaya-deklaraciya-yaponiya-i-centralnaya-aziya-vstupayut-v-novuyu-ehru-strategicheskogo-partnerstva-obzor-polnyj-tekst-deklaracii/
[5] https://noveslovo.eu/uvahy/clovek/
[6] Status D. Trumpa pozri: https://truthsocial.com/@realDonaldTrump/posts/115769417518541473
[7] Pozn.: Tu je poučný materiál publikovaný na stránkach moskovskej NG: Токио стремится укрепить свои позиции в Центральной Азии – Tokio sa snaží upevniť svoje pozície v Strednej Ázii s podtitulom Япония готовится составить конкуренцию глобальным игрокам региона – Japonsko sa pripravuje byť konkurenciou globálnym hráčom v regióne autorky V. Panfilovej, v ktorom upozorňuje na možné nástrahy tohto postupu a prístupu. In: https://www.ng.ru/cis/2025-12-10/5_9398_asia.html
