Predčasné parlamentné voľby v Kirgizsku – druhé čítanie

Päťdesiaty týždeň bol pre Kirgizsko v znamení dvoch, z nášho pohľadu – teda z pohľadu z Bratislavy – zásadných politických momentov. Tie budú jasne definovať politické počasie v krajine v roku 2026.

Prvou bolo zverejnenie 10. decembra 2025 rozhodnutie Ústavného súdu Kirgizska,[1] ktorý zrušil iniciatívu prezidenta a vyhlásil, že je právne nemožné znovuobnovenie trestu smrti v krajine pomocou úpravy Ústavy Kirgizska, pretože to nielen odporuje duchu samotnej Ústavy, ale aj medzinárodným záväzkom Biškeku.

Len pre pamäť, prezident Sadyr Žaparov navrhol tesne pred predčasnými parlamentnými voľbami možnosť znovuzavedenia trestu smrti vo zvlášť ťažkých skutkových podstatách. Tejto téme chcel vypísať celoštátne referendum. Ústavný súd konštatoval „… návrh zákona o zmenách v Ústave nemôže byť obsahom referenda a všetky procedúry spojené s jeho prípadnou realizáciou musia byť prerušené momentom vstupu do platnosti rozhodnutia Ústavného súdu Kirgizska…“[2]

Druhou bolo, tak ak to príslušná volebná legislatíva vyžaduje, vyhlásenie výsledkov predčasných volieb do Žogorku Kenešu, ktoré sa konali 30. novembra 2025.

Ústredná komisia pre voľby a uskutočnenie referend Kirgizskej republiky (Кыргыз Республикасынын Борбордук шайлоо комиссиясы) vo svojom záverečnom stanovisku skonštatovala, že do volieb bolo navrhnutých celkom 589 kandidátov.[3]

Zasadnutie Ústrednej komisie pre voľby a uskutočnenie referend Kirgizskej republiky. www.shailoo.gov.kg

Z tohto počtu 63 stiahli svoju kandidatúru a 56 kandidátov neprešlo procesom registrácie a ešte desiati boli aj po úspešnej registrácii z volieb vylúčení, nakoľko ich registrácia bola po opakovanej previerke anulovaná.

Celkovo sa tak predčasných parlamentných voľbách vyberalo zo 460 kandidátov – 271 mužov a 189 žien.

Predčasné voľby pokrývalo 788 medzinárodných pozorovateľov z 58 krajín sveta. Mediálne pokrytie volieb zabezpečovalo 137 akreditovaných médií – z toho 37 printových médií, 41 TV spoločností, 19 rozhlasov a 40 internetových médií.

Volebná komisia zaregistrovala informácie (podnety) o 274 porušeniach volebných pravidiel, predovšetkým pravidiel agitácie (116).

Najväčší problém bol vo volebnom obvode № 13, kde bol narušený princíp tajného hlasovania. Podľa zistenia v 35 volebných miestnostiach boli nainštalované kamery, ktoré fixovali volebný akt, takže bolo možné zistiť, kto ako a najmä za koho hlasoval.

Podľa údajov tam vyhrával Bakyt Sydykov – 17 397 hlasov, pred Ajbekom Altynbekom – 13 477 hlasov. Ženskú časť viedla Ajgul Karabekova – 8 839 hlasov.

Volebná komisia voľby v tomto obvode svojím uznesením №161 O výsledkoch hlasovania vo volebnom obvode № 13… (Об итогах голосования по многомандатному избирательному округу № 13 на досрочных выборах депутатов Жогорку Кенеша Кыргызской Республики) anulovala a zatiaľ nebolo určené, kedy sa budú voľby opakovať.[4]

Ilustračné foto: www.vb.kg

Na základe tejto skutočnosti Ústredná komisia pre voľby a uskutočnenie referend Kirgizskej republiky prijala záverečné uznesenie, ktorým potvrdila registráciu 87 zvolených poslancov z 29 volebných obvodov.

Nové zloženie Žogorku Kenešu bude kompletné – teda 90 poslancov po opakovaných voľbách vo volebnom obvode № 13.

Menný zoznam zvolených zástupcov ľudu komisia zverejnila na svojej oficiálnej stránke a kto má záujem, môže si ich pozrieť na tejto adrese: https://www.shailoo.gov.kg/kg/news/8407/.

Treba ešte pripomenúť, že bola dodržaná zákonom stanovená genderová kvóta, t.j. v každom volebnom obvode musí byť zvolená minimálne jedna žena.

A ešte je dôležité, že z tohto zoznamu neviete vyčítať stranícku príslušnosť novozvoleného poslaneckého zboru.

Inak Ústredná komisia pre voľby a uskutočnenie referend Kirgizskej republiky pravidelne a prehľadne zverejňovala čiastkové informácie nielen o výsledku volieb, ale aj informácie o finančných aspektoch a pod., čo tiež prispelo (a použitie automatizovaného systému spočítania hlasov v reálnom čase) k sprehľadneniu volieb a zatiaľ nie sú žiadne náznaky povolebnej nespokojnosti, alebo snahy o revolučné riešenia, ktorými si Kirgizsko trikrát historicky prešlo práve po voľbách.

Podobne, ak si niekto chce pozrieť gradáciu a štruktúru informácii – nech sa páči pár príkladov: https://shailoo.gov.kg/ru/news/8346/; https://shailoo.gov.kg/ru/news/8348/;
https://shailoo.gov.kg/ru/news/8345/.

Volebná legislatíva po „revolúcii“ v roku 2010 kirgizskému straníckemu systému umožnila stať sa základom demokratických inštitúcií. Lenže odvtedy dochádzalo k jeho degradácii, čo vyvrcholilo rokom 2020.

No a hlavnú úlohu v tom zohrávali, či zohrali najmä inštitucionálna slabosť. Žiadna z kirgizských politických strán sa nedokázala stať inštitucionálne stabilnou a ideologicky silnou, všetky boli len personalistické a bez skutočného vodcu.

V rokoch 2010-2020 žiadna zo systémových strán v Žogorku Keneši nedokázala verejnosti navrhnúť rozvojový program a stratégiu.

V skutočnosti sa politické strany stali inštitucionalizovanou medzerou pre jednotlivcov s okrajovými osobnými záujmami, a nie pre rovnako zmýšľajúcich jednotlivcov, aby získali moc.

Parlamentné voľby v roku 2015 nezmenili existujúce nedostatky systému, ale neskôr z dôvodu nedostatočného zastúpenia záujmov voličov viedli k strate dôvery verejnosti v stranícku politiku. Po tom, čo vláda zasiahla do volieb v roku 2020, sa systém v októbri 2020 zrútil, čo opäť viedlo k zmene vlády.

Prezident Kirgizska S. Žaparov s manželkou vo volebnej miestnosti.
www.president.kg

Stranícky systém v Kirgizsku za spomenuté obdobie teda zlyhal z niekoľkých dôvodov, a preto tá reakcia, ktorá sa pretavila no nového systému parlamentných volieb:

a) nedostatok princípov demokratického centralizmu;

b) nedostatok straníckych programov a ideológie.

Skutočné dôvody oslabenia strán sú, že politické procesy sú viazané na bohatých jednotlivcov Ďalej je tu živý fenomén regionalizácie a klientelizmus. Strany pôsobia ako siete miestnych elít, nie ideologických komunít.

Je teda v Kirgizsku šanca, aby sa znovu zrodili klasické a vplyvné politické strany? Je to možné! Lenže liberálne normy v zákonoch, ako tomu bolo v minulosti, nevytvárajú demokraciu bez skutočných inštitúcií.

Kirgizsko potrebuje strany založené na ideologických a sociálnych záujmoch, nie dočasné spojenectvá elít:

Po prvé, sú potrebné inštitucionálne reformy: zavedenie otvorených zoznamov, povinné vnútorné stranícke voľby, vládne financovanie a transparentné podávanie správ. Tieto opatrenia môžu zmeniť strany z nástrojov prístupu k moci na stabilné politické inštitúcie.

Po druhé, je dôležité zabezpečiť skutočnú politickú súťaž. To si vyžaduje zníženie personalizácie moci, upustenie od využívania administratívnych zdrojov a stabilitu ústavných pravidiel. Iba v podmienkach rovnakých pravidiel hry sa strany budú môcť stať nezávislými rozhodovacími centrami.

Po tretie, životaschopnosť strán priamo súvisí s rozvojom občianskej spoločnosti a formovaním strednej triedy. Sociálne aktívni a ekonomicky nezávislí občania sa stávajú základom pre vznik ideologických združení vyjadrujúcich skutočné záujmy rôznych skupín obyvateľstva.

Vytvorenie vplyvných strán v Kirgizsku je teda možné iba vtedy, ak dôjde k prechodu od personalistickej politiky k systému založenému na myšlienkach, transparentnosti a zodpovednosti voči spoločnosti.

Až potom sa stranícky systém bude môcť transformovať z formálneho atribútu demokracie na svoj skutočný mechanizmus.

Uvidíme, ako sa táto reforma zžije s kirgizskou politickou kultúrou… Nakoniec podľa ostatného rokovania Národnej rady Slovenskej republiky nie je Slovensko na tom, čo sa týka politických strán, vôbec lepšie.

(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)

Súvisiace články:
Predčasné parlamentné voľby – zatiaľ v Kirgizsku
Predčasné parlamentné voľby v Kirgizsku – prvý pohľad


[1] Plné znenie pozri: https://constsot.kg/kg/news/kyrgyz-respublikasynyn-prezidentinin-kyrgyz-respublikasynyn-konstitucziyasyna-%d3%a9zg%d3%a9rt%d2%af%d2%af-kirgiz%d2%af%d2%af-zh%d3%a9n%d2%afnd%d3%a9-kyrgyz-respublikasynyn-myjzamyny/
[2] Pozri: https://rus.azattyq.org/a/konstitutsionnyy-sud-kyrgyzstana-zablokiroval-initsiativu-prezidenta-zhaparova-o-vozvraschenii-smertnoy-kazni/33619969.html
[3] Pozri: https://www.shailoo.gov.kg/ru/news/8409/
[4] Pozri: https://shailoo.gov.kg/kg/npacik/postanovlen/161/

(Celkovo 156 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Dĺžka komentára nesmie byť dlhšia ako 1800 znakov.

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525