Britský denník The Times uverejnil v piatok komentár pod sugestívnym titulkom Prečo chce Si stretnutie Trumpa a Putina pri spomienke na vojnu (Why Xi wants Trump and Putin to meet for war commemorations).
Podľa The Times prezident Si Ťin-pching pravdepodobne pozve prezidenta Trumpa na vojenskú prehliadku v Číne 3. septembra pri príležitosti ukončenia druhej svetovej vojny. Prezident Putin už pozvanie čínskeho prezidenta prijal. Čína považuje za začiatok druhej svetovej vojny Druhú čínsko-japonskú vojnu od júla 1937, hoci oficiálne Čína vypovedala vojnu Japonsku až po útoku na Pearl Harbour v decembri 1941; Japonci boli donútení kapitulovať 9. septembra 1945 a zanechali Kuomintangu obrovské zásoby zbraní ako vojnovú korisť.
Podľa The Times analytici vyzývajú čínskeho prezidenta, aby využil príležitosť slávnostnej prehliadky na trojstranný summit s americkým a ruským prezidentom. Vážený profesor čínskej Renmin univerzity a verejný intelektuál Jin Canrong povedal pre čínsky web Guancha news: „Ak by vodcovia Číny, USA a RF stáli vedľa seba počas vojenskej prehliadky, bolo by to vysoko pozitívne posolstvo pre svet.“ The Times pripomínajú, že Trump a Si si v minulosti vymenili pozvania na štátnu návštevu, ale nebol stanovený žiadny termín. Vojenská prehliadka a významné výročie by bolo dobrou zámienkou na trojstranné stretnutie. Prezident Si považuje oslavu za príležitosť na pripomenutie solidarity s bývalými vojnovými spojencami, osobitne s Ruskom, ktoré utrpelo vo WWII ťažké straty. Taiwanský analytik Wen Ti-sung poznamenal, že táto udalosť by mohla poslúžiť na odvrátenie domácej pozornosti od vnútorných politických sporov ako je spomalenie ekonomického rastu.
„Návšteva Číny a stretnutie s Putinom a Si by oslovilo Trumpov vysoko personalizovaný prístup k vodcovstvu. Znamenalo by to znovu uistiť na summite v Pekingu oboch prezidentov Si a Putina, ktorí videli poníženie, ktorému Trump vystavil vodcov národov pri návšteve Washingtonu, že on kontroluje tak svoju agendu ako aj politickú komunikáciu.“ (The Times)
Hovorca ruského prezidenta D. Peskov stručne zareagoval na článok The Times, že momentálne nemá žiadne informácie o príprave trojstranného stretnutia prezidentov. Považujem však tento scenár za pravdepodobný. Akosi sa zhoduje s 50-dňovým ultimátom prezidenta Trumpa. To môže byť náhoda, ale pri pohľade na šachovnicu medzinárodných vzťahov vidno, že každá z troch svetových veľmocí má určité špecifické záujmy, ktoré by sa mohli naplniť práve na takomto summite. Pritom Čína dlhodobo uskutočňuje premyslenú zahraničnú politiku orientovanú na všetky svetové strany a mohla by ponúknuť vhodnú príležitosť na stretnutie Veľkej trojky. Tým by nielen Čína upevnila svoje medzinárodné postavenie, ale Veľká trojka by takto utvrdila svoje vodcovstvo pri formovaní nového svetového poriadku.
Sú možné aj iné scenáre. Nový vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe, americký generál letectva Alexus Grynkewich vyhlásil vo Wiesbadene, že USA a európske krajiny NATO sa musia do 18-tich mesiacov vyzbrojiť na vojnu, lebo diktátori Číny a Ruska sa už pripravujú na koordinovaný útok. Konflikt by sa mal začať útokom Číny na Taiwan. Generál Ch. Donahue pre server Defense News priznal, že spojenci v NATO vypracovali plán na rýchlu likvidáciu ruskej vojenskej základne v Kaliningrade. Aj ja ako nevojak viem, že ak by NATO chcelo v Európe zaútočiť na Rusko, musí zničiť základňu v Kaliningrade. A určite generáli NATO počítajú s tým, že na základni sú aj jadrové hlavice napríklad s raketami Iskander.
V zásade sa na veľkej šachovnici (odkaz na Brzezinského knihu) hrá o to, kedy vypukne tretia svetová vojna. Pokiaľ sa Veľká trojka dohodne, vojna sa odkladá asi o dvadsať rokov. Bude nekompromisná súťaž o AI a dominanciu v kozme, ale súčasne budú veľmoci medzi sebou obchodovať s určitými obmedzeniami. Globálna vzájomná závislosť sa nedá len tak celkom zrušiť. Dôjde tiež k regionalizácii a lokalizácii, ako predpovedal česko-americký ekonóm M. Zelený. Technológie ako 3-D tlačiareň tomu nahrávajú. A ide aj o strategické hľadisko nezávislosti, či už surovinovej, energetickej, potravinovej alebo technologickej. Svet sa rozdelí na makroregióny. EÚ sa pravdepodobne rozpadne, pod súčasným vedením bruselskej kliky Ursula+Kaja nemá šancu. To by sa ešte mohlo zmeniť, Spenglerova predpoveď úpadku sa nemusí naplniť.
V zásade ide o to, či odlišné civilizačno-kultúrne okruhy dokážu mierovo koexistovať. Profesor S. P. Huntington vo svojej poslednej vynikajúcej monografii zdôvodnil, že nedokážu, že zrážka (crash) je nevyhnutná. Samozrejme, vojna môže byť studená, horúca, konvenčná, obmedzená či neobmedzená jadrová. A podoby konfliktu tiež môžu byť rôzne. Konflikt môže zamrznúť. Bude sa formovať multipolárny svet, makroregiónov bude určite viac, než sú súčasné tri veľmoci. Tak nejako spomínam na Viedenský kongres. Po napoleonských vojnách dokázali v roku 1814 vytvoriť medzinárodný poriadok založený na suverenite štátov, ktorý vydržal sto rokov. Veľa závisí od toho, či kolektívny Západ, (už je to iba tridsať krajín, nie päťdesiat) bude trvať na hegemónii a unifikácii. V preklade to znamená kolonizáciu Číny a konečné riešenie ruskej otázky (akosi to nevyšlo ani 1922, ani 1945). Či sa dokážeme tretej svetovej vojne vyhnúť, neviem. Alternatívou je spolužitie makroregiónov v rámci civilizačnej rozmanitosti.
Pre malé Slovensko z toho vyplýva, že by sa malo snažiť vyhnúť zatiahnutiu do prípadného ostrého konfliktu medzi Východom a Západom, teda implementovať zahraničnú politiku na všetky svetové strany (samozrejme v rámci našich skromných možností a pri dodržiavaní medzinárodných záväzkov).
7 Odpovedí
Tu je niekoľko vecí (otázok a možností, „výziev“), ktoré v súčasnej zložitej, napätej, a aj rizikovej medzinárodnej situácii vyplývajú nielen pre Slovensko, ale aj viacero okolitých krajín Strednej Európy. V súčasnej dobe by sa k sebe mohli (a mali) bližšie primknúť štáty Strednej Európy a vytvoriť širšie „mierové a neutrálne pásmo“ a v určitej stabilizovanej časovej perspektíve (aby to malo aj nejaké trvanie) – Rakúsko, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko. Samozrejme veľmi vítané a určite by tam dôležito patrilo aj Česko, ale to by kormidlo vládnutia nemohli mať politici typu Fiala (súčasný premiér ČR). Česi (ešte) musia precitnúť. S Poľskom sa rátať nedá. Poliaci sa nijako nevedia vysporiadať so svojou históriou (a nevedia sa ani z nej poučiť) a preto chcú si ju znova zopakovať (či náhodou nedopadne inak a lepšie ?!?). Poliaci sú zacyklení a nevedia si s tým (sami so sebou) poradiť. Riešenie hľadajú mimo seba a „v útočných spojenectvách“. Tým šľapajú (pochodujú) po ceste militantizmu, či si to pripúšťajú alebo nie (majú na to svoju verziu alibizmu). A to nie je (nemá) riešenie.
— Pokračovanie (2. časť) —
Potenciálne by pochopenie (zmyslu) pre neutrálny spolok Strednej Európy mohlo mať ešte aj Srbsko. Chorvátom sa zrejme do toho nebude chcieť (oni majú svoj vlastný originálny svet), hoci by boli vítaným účastníkom a posilou mierového spolunažívania a neutrality tohto regiónu. A to už by malo aj výrazný medzinárodný význam v európskom kontexte. Účasť v (cudzích) spolkoch, ktoré vovádzajú a pestujú vysoké vojnové riziká treba ukončiť. Nestačila nám, krajinám Strednej Európy, 1. a 2. svetová vojna v 20. storočí? Na čo sa „navážať“ do Rusov (Ruska). A to tak či inak sa deje už dlhodobo, od rokov 2004-6 (expanzia NATO). Má to už 20 ročnú „tradíciu“. Nie je to náhoda, je to sofistikovaný expanzný systém.
— Pokračovanie (3. časť) —
Ale kto to v Strednej Európe potrebuje a k čomu to má doviesť? Už to pokazilo ekonomiku a obchod, konkurencieschopnú vitalitu EÚ a nestačí, ešte viac deštrukcie to pýta? A čo je na tom dobré pre krajiny Strednej Európy? Zvyšovanie cien, inflácia, strata konkurencieschopnosti, zvyšovanie závislosti na technológii dovozov (náklady námornej prepravy, jej riziká a zväčšovanie uhlíkovej stopy, zhoršovanie ekológie). Je to celý reťazec negatívnych a deštrukčných faktorov. To sú doterajšie výsledky. K tomu dovádzajú silové a vojnové riešenia. Vojnoví aktéri prezlečení za „demokratov“. Vojna nie je hra, je to nešťastie, smrť a deštrukcia. A od toho treba bočiť čo najďalej. To je poznatkové historické poučenie z dejín Európy i sveta. Tak prečo na to patrične nemyslíme a dôslednejšie sa tým neriadime (aspoň v krajinách Strednej Európy)? Pozor na osud Titanicu (loď na ženie do záhuby a na palube sa tancuje) !?! — /Text komentára je rozdelený na 3 časti preto, lebo sa celý nezmestil do regulačného rámca. / —
Veľmi pravdepodobné.
Stretávajú sa tri dominujúce tendencie: rozpad USA (a strata anglo-americkej/oceánskej hegemónie), obnova ZSSR (a mocenského potenciálu-BRICS/ integrácia kontinentálnej Euroázie) s narastujúcou dominanciou konfuciánsko-maoistickej Číny ( obnovením Ríše Stredu, ako najvyspelejšej civilizácie, ponechávajúcej kočovníkov a barbarov samospádu ich dejín a ambícií). Vzájomné prepojenie starého konfliktu USA-ZSSR prostredníctvom sionistických štruktúr, ktoré penetrovali Londýn, Washington, Brusel aj Moskvu, môže dominovať, polarizovať a predlžovať vyjednávania. Myslím, že len dočasne. Ale práve ťahanie času, pravdepodobne zrejme uľahčí nahradenie starých mocenských štruktúr (a zbaví novú civilizáciu priamej zodpovednosti za rozsiahlu genocídu globálnej populácie).
Nakoľko bude uspokojený náš vkus (a očakávania) sformovaný Vestfálskym mierom, Versaileským diktátom, Jaltou a Maltou ukáže najmä čas.
Vznikajúca nová globálna štruktúra konkuruje feudálno-imperialistickým konceptom dohody o deľbe moci….
Tento prirodzený proces brzdia vnútorné problémy Zeme ( ekologická, surovinová a energetická kríza, kolaps „liberálnej pseudodemokracie“ s vážnymi kultúrnymi a sociálnymi následkami). A naopak, globalizáciu novej civilizácie, pravdepodobne, urýchlia extraterestriálne výzvy. Dynamický rast vedy, a s tým spojené poznanie, ich diagnostikuje stále viac.
Ako „jednoduchý človek“ mám tendenciu zjednodušovať:-).
Myslím si, a možno trochu konšpirujem, že sa vytvárajú dva veľké bloky. USA, Rusko a Čína (bodaj by sa to stretnutie avizované v článku uskutočnilo) a proti nim Londýn a EU. Ten prvý blok je naša nádej, ten druhý náš koniec.
Nemyslím si, že v súčasnosti existuje nejaká pevná anglo-americká hegemónia a možno väčšinou ani nebola. Veď londýnske banky financovali aj vojnu juhu proti severu v USA, aby samotné USA oslabili.
Moja veľká obava je, že sa rysuje veľké spojené financovanie Londýna a Bruselu „na podporu Ukrajiny“. Absolútne lživá formulácia, správne by mala znieť „proti komu“. Vieme, proti komu, len nevieme. ako v tom dopadneme my.
Nie, tak to nebude. Deduktívne odvedený konzervativizmius nenastane. Je to len teoretická premisa. Prax bude iná.
Faktická poznámka 22.7.
Prezident Trump sa v oválnej pracovni vyjadril, že dostal pozvanie od čínskeho prezidenta na návštevu Číny. Bude to možné in the not too distant future, a little bit out, but not too distant. Diplomatické vyjadrenie: v nie príliš vzdialenej budúcnosti, trochu mimo, ale nie príiiš vzdialené.
Hovorca ruského prezidenta D.Peskov povedal, že ak prezident Trump bude v Pekingu v rovnakom čase ako prezident Putin, nemožno vylúčiť, že sa otvorí otázka účelnosti ich stretnutia.
Uvidíme…