Britský denník The Times uverejnil v piatok komentár pod sugestívnym titulkom Prečo chce Si stretnutie Trumpa a Putina pri spomienke na vojnu (Why Xi wants Trump and Putin to meet for war commemorations).
Podľa The Times prezident Si Ťin-pching pravdepodobne pozve prezidenta Trumpa na vojenskú prehliadku v Číne 3. septembra pri príležitosti ukončenia druhej svetovej vojny. Prezident Putin už pozvanie čínskeho prezidenta prijal. Čína považuje za začiatok druhej svetovej vojny Druhú čínsko-japonskú vojnu od júla 1937, hoci oficiálne Čína vypovedala vojnu Japonsku až po útoku na Pearl Harbour v decembri 1941; Japonci boli donútení kapitulovať 9. septembra 1945 a zanechali Kuomintangu obrovské zásoby zbraní ako vojnovú korisť.
Podľa The Times analytici vyzývajú čínskeho prezidenta, aby využil príležitosť slávnostnej prehliadky na trojstranný summit s americkým a ruským prezidentom. Vážený profesor čínskej Renmin univerzity a verejný intelektuál Jin Canrong povedal pre čínsky web Guancha news: „Ak by vodcovia Číny, USA a RF stáli vedľa seba počas vojenskej prehliadky, bolo by to vysoko pozitívne posolstvo pre svet.“ The Times pripomínajú, že Trump a Si si v minulosti vymenili pozvania na štátnu návštevu, ale nebol stanovený žiadny termín. Vojenská prehliadka a významné výročie by bolo dobrou zámienkou na trojstranné stretnutie. Prezident Si považuje oslavu za príležitosť na pripomenutie solidarity s bývalými vojnovými spojencami, osobitne s Ruskom, ktoré utrpelo vo WWII ťažké straty. Taiwanský analytik Wen Ti-sung poznamenal, že táto udalosť by mohla poslúžiť na odvrátenie domácej pozornosti od vnútorných politických sporov ako je spomalenie ekonomického rastu.
„Návšteva Číny a stretnutie s Putinom a Si by oslovilo Trumpov vysoko personalizovaný prístup k vodcovstvu. Znamenalo by to znovu uistiť na summite v Pekingu oboch prezidentov Si a Putina, ktorí videli poníženie, ktorému Trump vystavil vodcov národov pri návšteve Washingtonu, že on kontroluje tak svoju agendu ako aj politickú komunikáciu.“ (The Times)
Hovorca ruského prezidenta D. Peskov stručne zareagoval na článok The Times, že momentálne nemá žiadne informácie o príprave trojstranného stretnutia prezidentov. Považujem však tento scenár za pravdepodobný. Akosi sa zhoduje s 50-dňovým ultimátom prezidenta Trumpa. To môže byť náhoda, ale pri pohľade na šachovnicu medzinárodných vzťahov vidno, že každá z troch svetových veľmocí má určité špecifické záujmy, ktoré by sa mohli naplniť práve na takomto summite. Pritom Čína dlhodobo uskutočňuje premyslenú zahraničnú politiku orientovanú na všetky svetové strany a mohla by ponúknuť vhodnú príležitosť na stretnutie Veľkej trojky. Tým by nielen Čína upevnila svoje medzinárodné postavenie, ale Veľká trojka by takto utvrdila svoje vodcovstvo pri formovaní nového svetového poriadku.
Sú možné aj iné scenáre. Nový vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe, americký generál letectva Alexus Grynkewich vyhlásil vo Wiesbadene, že USA a európske krajiny NATO sa musia do 18-tich mesiacov vyzbrojiť na vojnu, lebo diktátori Číny a Ruska sa už pripravujú na koordinovaný útok. Konflikt by sa mal začať útokom Číny na Taiwan. Generál Ch. Donahue pre server Defense News priznal, že spojenci v NATO vypracovali plán na rýchlu likvidáciu ruskej vojenskej základne v Kaliningrade. Aj ja ako nevojak viem, že ak by NATO chcelo v Európe zaútočiť na Rusko, musí zničiť základňu v Kaliningrade. A určite generáli NATO počítajú s tým, že na základni sú aj jadrové hlavice napríklad s raketami Iskander.
V zásade sa na veľkej šachovnici (odkaz na Brzezinského knihu) hrá o to, kedy vypukne tretia svetová vojna. Pokiaľ sa Veľká trojka dohodne, vojna sa odkladá asi o dvadsať rokov. Bude nekompromisná súťaž o AI a dominanciu v kozme, ale súčasne budú veľmoci medzi sebou obchodovať s určitými obmedzeniami. Globálna vzájomná závislosť sa nedá len tak celkom zrušiť. Dôjde tiež k regionalizácii a lokalizácii, ako predpovedal česko-americký ekonóm M. Zelený. Technológie ako 3-D tlačiareň tomu nahrávajú. A ide aj o strategické hľadisko nezávislosti, či už surovinovej, energetickej, potravinovej alebo technologickej. Svet sa rozdelí na makroregióny. EÚ sa pravdepodobne rozpadne, pod súčasným vedením bruselskej kliky Ursula+Kaja nemá šancu. To by sa ešte mohlo zmeniť, Spenglerova predpoveď úpadku sa nemusí naplniť.
V zásade ide o to, či odlišné civilizačno-kultúrne okruhy dokážu mierovo koexistovať. Profesor S. P. Huntington vo svojej poslednej vynikajúcej monografii zdôvodnil, že nedokážu, že zrážka (crash) je nevyhnutná. Samozrejme, vojna môže byť studená, horúca, konvenčná, obmedzená či neobmedzená jadrová. A podoby konfliktu tiež môžu byť rôzne. Konflikt môže zamrznúť. Bude sa formovať multipolárny svet, makroregiónov bude určite viac, než sú súčasné tri veľmoci. Tak nejako spomínam na Viedenský kongres. Po napoleonských vojnách dokázali v roku 1814 vytvoriť medzinárodný poriadok založený na suverenite štátov, ktorý vydržal sto rokov. Veľa závisí od toho, či kolektívny Západ, (už je to iba tridsať krajín, nie päťdesiat) bude trvať na hegemónii a unifikácii. V preklade to znamená kolonizáciu Číny a konečné riešenie ruskej otázky (akosi to nevyšlo ani 1922, ani 1945). Či sa dokážeme tretej svetovej vojne vyhnúť, neviem. Alternatívou je spolužitie makroregiónov v rámci civilizačnej rozmanitosti.
Pre malé Slovensko z toho vyplýva, že by sa malo snažiť vyhnúť zatiahnutiu do prípadného ostrého konfliktu medzi Východom a Západom, teda implementovať zahraničnú politiku na všetky svetové strany (samozrejme v rámci našich skromných možností a pri dodržiavaní medzinárodných záväzkov).
