Prečo hovoriť o Romanovi Kaliskom

Na základe množstva archívnych dokumentov, autentických výpovední a spomienok pamätníkov autori spracovali osud novinára a spisovateľa na pozadí turbulentných udalostí minulého storočia. Roman Kaliský (23. 9 1922 Slovenská Ľupča – 8. 11. 2015 Bratislava) dlhé roky pracoval v novinách, vo filme, v televízii, odkiaľ ho začiatkom normalizácie vyhodili a dvadsať rokov bol robotníkom. Predtým, ešte ako študent, sa zapojil do SNP a bol zranený. Po druhej svetovej vojne vstúpil do Strany slovenskej obrody, za ktorú bol dvanásť rokov poslancom Slovenskej národnej rady a Národného zhromaždenia. Viac rokov pracoval v legendárnom Kultúrnom živote. Po novembri 1989 sa stal nakrátko riaditeľom Slovenskej televízie a vrátil sa k novinárskemu povolaniu. Politicky sa už neangažoval, ale v roku 1993 sa výrazne pričinil o vznik samostatnej Slovenskej republiky. Pútavá monografia k nedožitej storočnici Romana Kaliského odhaľuje jeho životnú cestu, ktorá nebola vždy priamočiara.
Luna, máj 2022, 616 strán

Prečo hovoriť o Romanovi Kaliskom

(Písané pre Slovenské národné noviny, uverejňujeme s drobnými úpravami.)

Slovenské národné noviny majú skvelú príležitosť vracať sa k Romanovi Kaliskému, jednému z rozhodujúcich svojich zakladateľov po roku 1989. Upozornil na to v SNN Peter Štrelinger, jeho výrazný spolupútnik z čias, keď vznikali matičné noviny ako súčasť pohybu k vzniku Slovenskej republiky. Teda oných pozoruhodných čias, keď sa robila, ale aj rodila politika na Slovensku.

Dvaja dôslední autori Jozef Leikert a Mária Macková s vedeckou presnosťou dali dovedna šesťstostranovú ojedinelú publikáciu pod názvom Roman Kaliský – cesta búrlivým storočím. Vďaka impulzu jednej z Kaliského dcér, novinárky Gabriely, vzniklo dielo, aké o nijakej novinárskej osobnosti nemáme. Dielo, ktoré zapĺňa biele miesta našich dejín, dejín žurnalistiky, biele miesta atmosféry doby. Je na rozhraní niekoľkých vedeckých odborov. Zhromaždeným množstvom dobových materiálov, textov a aj výpovedí, ktoré autori ako prví vyniesli z archívov, je nielen svedectvom o Kaliskom. Je najmä o podobe rôzne sa meniacich československých pomerov a Slováka v nich. Monografia je i bohatým dokumentárnym dielom nielen o premenách doby a človeka, ale tiež o mimoriadnej schopnosti generácie, ktorá zažila vojnu, naprávať chyby, zbavovať sa politickej hlušiny práve tak ako aj novinárskej. Je najmä o schopnosti chápať potrebu slovenských dejín a v historickej chvíli vedieť urobiť skutočne historické rozhodnutie.

Chronologicky zozbierané a prehľadne zoradené texty si zasluhujú trvalú kritickú pozornosť. Pre Slovenské národné noviny, a matičiarov osobitne, je kniha podnetná poukazovaním na to, ako národné dejiny a schopnosť vnímať ich ako každodennú súčasť jestvovania verejne činnej osobnosti, novinára, sú bez preháňania, bez zveličovania životodarným zdrojom. Jedným z príkladov je, že v kľúčovej chvíli Kaliský vedel povedať onú strhujúcu historickú vetu o pokojnom, ba priateľskom rozchode československej federácie, akú kedysi povedal Hlinka o nevydarenom manželstve s Maďarmi a potrebe odchodu z monarchie do republiky. Kaliský dobre vedel, že matičiari a Matica potrebujú noviny. Jeho životná skúsenosť, podopretá energiou a pracovitosťou Drahoša Machalu a Petra Štrelingera, urobila z bratislavskej filiálky SNN centrálu. Redakcia priťahovala desiatky osobností, dávala im priestor, ako i smer a pevnú pôdu pod nohami v dobe plnej neistôt a výrazného nesebavedomia, obáv a aj strachu. Veď medzinárodne skúsený český politik ešte v predvečer vzniku dvoch štátov o Slovensku tvrdil, že „nicotný štáteček nedosáhne plného mezinárodního uznání“.

Kaliský nebol obľúbencom vedenia Matice, najmä nie po kritike a zlyhaniach matičného fondu, dodnes priam učebnicového textu analýzy, ktorá rozbíja na prach pokus slovami zakryť dramatický podnikateľský neúspech. Nakoniec to bola, pravda po rokoch, Matica, ktorá predsa len ocenila Kaliského – to veľkolepé ocenenie potrebovala Matica väčšmi ako Kaliský. Medzitým si Kaliský našiel priestor pre skvelé analýzy pápežských encyklík, osobitne Jána Pavla II. Týchto niekoľko poznámok chce najmä upozorniť na to, že kniha o Kaliskom je užitočným zdrojom poznania o SNN a Matici slovenskej, ale najmä dodnes o význame národného sebavedomia verejne činných osobností, novinárov.

V knihe máme však po prvý raz možnosť plnohodnotne spoznať profil Kaliského aj ako dlhoročného poslanca československého parlamentu; je to výnimočný súhrn z čias, keď o. i. boli odsúdení alebo vo väzbe Clementis či Husák. Kniha kriticky hodnotí a cituje z textov vystúpení tak v Slovenskej národnej rade v Bratislave, ako aj v Národnom zhromaždení v Prahe. Je to dôležitá faktografia. Aj z nej môžeme usúdiť neskoršie motivácie celoživotných postojov Kaliského vrátane dvoch desaťročí, ktoré prežil po roku 1968. Prežil ich ako kvalifikovaný murár, keďže si urobil učňovské skúšky. Môžeme tak vidieť i zdroje toho, prečo v slovenskom predjarí, hlboko pred rokom 1968, niekoľko slovenských generácií sa usilovalo napraviť chyby spáchané nielen v päťdesiatych rokoch, ale aj predtým.

(Celkovo 230 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter