K 180. výročiu narodenia kazašského humanistu Abaja Kunanbajulyho
Niekoľkí členovia Klubu Nového slova sa nedávno zúčastnili na výnimočnom literárnom večere venovanom 180. výročiu narodenia Abaja Kunanbajulyho (1845 – 1904), významného básnika, filozofa, skladateľa a osvietenca kazašského národa.
Ako v úvode podujatia zdôraznila nová kazašská veľvyslankyňa v Bratislave Žanna Saginovová (príhovor prečítala výbornou slovenčinou), „… Abajovo dielo je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Kazachstanu, no jeho myšlienky už dávno prekročili hranice a stali sa súčasťou duchovného bohatstva celého ľudstva.“
Obdivoval a prekladal klasikov
Básnik a mysliteľ fyzicky nikdy neprekročil hranice svojej vlasti, napriek tomu sa jeho tvorba považuje za most medzi európskou a stredoázijskou kultúrou. Ovládal osem cudzích jazykov. Patril medzi najsčítanejších intelektuálov svojej doby v danom geopolitickom priestore. Pochádzal z bohatej šľachtickej rodiny, a tak mal k dispozícii veľkú knižnicu. Prekladal do rodného jazyka verše A. S. Puškina, M. J. Lermontova, I. A. Krylova, G. G. Byrona, F. Schillera, J. W. Goetheho, hltal knihy J. J. Rousseaua a H. Spencera.
Abaj sa usiloval priviesť svoj národ na cestu vzdelania, duchovného rozvoja a otvoreného dialógu so svetovými kultúrami. Ako na pôde veľvyslanectva Kazachstanu povedala Žanna Saginovová o jeho poézii a filozofických úvahách, „… neboli určené len Kazachom, ale každému, kto hľadá pravdu, múdrosť a harmóniu vo svojom živote. Zdôrazňoval význam vzdelania, vedy a morálnych hodnôt, pričom sa snažil spojiť národné tradície s pokrokovými myšlienkami svojej doby.“
Zakladateľ kazašského písomníctva
Dôležitú úlohu v diele Abaja Kunanbajulyho zohrával i hudobný talent. „Zložil jedinečné melódie vyjadrujúce hĺbku ľudských pocitov, myšlienok a prežitkov. Jeho piesne, naplnené filozofickými posolstvami, sa stali neoddeliteľnou súčasťou kazašskej kultúrnej identity,“ pokračovala Žanna Saginovová.
Kazaši boli podobne ako iné národy, žijúce na stepiach Strednej Ázie, nomádi, z veľkej časti až do sovietskej éry. Preto aj literatúra, a to nielen neznámych autorov, ale i konkrétnych osobností, ktoré kazašskú spoločnosť duchovne rozvíjali, sa tradovali ústne. Až dodatočne dostávali písomnú podobu.
Za zakladateľa kazašskej literatúry, jej prvého klasika, tak zvyknú označovať až autora druhej polovice 19. storočia Abaja Kunanbajulyho. Kultúru svojho národa silne ovplyvnil aj tým, že propagoval zblíženie s ruskou a európskou kultúrou na základe liberálneho islamu.
Abaj sa považuje i za otca kazašskej písomnosti – v azbuke. Kazachstan sa stal v priebehu prvej polovice 19. storočia súčasťou Ruskej ríše. „Ovládať ruský jazyk znamená otvoriť oči a získavať pohľad na svet,“ oslovoval vlastný, vtedy zväčša negramotný národ. „Ruské poznatky a kultúra sú kľúčom k svetovým pokladom. Majiteľ tohto kľúča získa všetko ostatné bez veľkého násilia.“
Práca ako nová kategória
Dvojnásobný veľvyslanec v krajinách Strednej Ázie prof. Peter Juza pripomenul, že Abaj hovoril principiálne o novej kvalite práce, ktorú dostával do vedomia vtedajšej spoločnosti: „Na jednej strane má práca vplyv na formovanie osobnosti, pretože iba prostredníctvom práce sa získavajú vedomosti. Na druhej strane Abaj vnímal túto kategóriu ako zamestnanosť človeka, ako prostriedok nutný k životu, ako najdôležitejšiu podmienku samostatnej existencie každého jedinca.“
Kunanbajuly napísal okolo 170 básní a vytvoril 56 prekladov poézie. Známa prozaická poéma Štyridsať rozjímaní o živote sa skladá zo 45 krátkych podobenstiev a filozofických traktátov, v ktorých sa zamýšľa nad problémami národnej výchovy, svetonázoru, morálky, práva a histórie. Brojil proti „otrockému postaveniu žien v spoločnosti“ a „sociálnemu zlu a ignorantstvu“.
Spoločnosť založená na spravodlivosti
V knihe Slová ponaučení, ktorá vyšla v slovenskom preklade pred piatimi rokmi,sa Abaj zamýšľa nad ľudskou povahou, jej slabosťami i silnými stránkami, nad prirodzeným talentom a jeho rozvíjaním, nad tým, ako žiť čestne, s úctou k druhým a ako budovať spoločnosť založenú na spravodlivosti a cnosti. V Slove tridsiatom ôsmom sa dočítame o láske človeka: „… je neoddeliteľná od jeho mysle, ľudskosti a poznania. Prvopočiatkom týchto vlastností sú hodnoty, ktorými je človek obdarený pri narodení: dobré zdravie a pekný vzhľad. Všetko ostatné závisí od šľachetnosti otca a matky.“
Prekladateľka Abajovho diela z ruštiny do slovenčiny Katarína Strelková na literárnom večere zdôraznila, že pri práci s knihou sa musela oboznámiť aj so širšími kontextmi kazašskej kultúry, Koránom, formami modlitieb či poznaním konkrétnych kazašských termínov, ktoré doplnila do poznámok pod čiarou. Inak by dielo nezískalo originálny nádych a atmosféru kultúrneho prostredia, v ktorom sa zrodilo.
Predstavy o modernom civilnom štáte
Naši kazašskí priatelia porovnávajú Abaja s P. O. Hviezdoslavom (1849 – 1921), zrejme pre význam ich diela v národnej literatúre a s jej dosahom na zahraničie, no asi aj preto, lebo boli súputníkmi svojej doby. Pravda, kazašský umelec používal vo svojich veršoch jednoduchšie prostriedky.
Ak by sme však hľadali ďalšie analógie, Abajova tvorba dosahovala v neliterárnej oblasti omnoho širšie dimenzie, mal porovnateľné predstavy o modernom civilnom štáte so slovenskými literátmi mysliteľmi, ako bol J. Kollár, P. J. Šafárik či Ľ. Štúr.
Myšlienky o kultúre, vzdelaní a morálke, parafrázujúc prof. Juzu, „… zostávajú aktuálne aj v 21. storočí ako základné kamene nášho novodobého každodenného života a majú pokrokové ašpirácie. Takže pripomenutie 180. výročia jeho narodenia má zmysel. Nielen pre Kazachov.“
Veľvyslankyňa Saginovová dodáva: „Nech slová veľkého básnika naďalej znejú, spájajú národy a kultúry a inšpirujú nás všetkých k hľadaniu múdrosti, dobra a harmónie.“
Snímky: Veľvyslanectvo Kazašskej republiky v Slovenskej republike
SÚVISIACE: Lukáš Perný: Slovensko a Kazachstan, Abaj a štúrovci
