Len pred niekoľkými dňami verejnosť zaskočila smutná správa, že vo veku 85 rokov zomrela profesorka Eva Kollárová (29. októbra 1939 – 18. augusta 2025), filologička, rusistka, dlhoročná prezidentka Asociácie rusistov Slovenska. Rusisti ju poznali ako zapálenú a činorodú optimistku nadchýnajúcu ľudí pre projekty, ktoré chcela zrealizovať. Obdiv vzbudzovala neochvejnosť, akú prejavovala v jednoznačnosti svojich názorov, čím takisto inšpirovala svoje okolie. Výnimočné bývali aj rozhovory s ňou, nabádali pokročiť od slov k činom, niekedy priam presiahnuť samého seba… Pochádzala z Liptovského Mikuláša, ale osud ju zavial na Oravu, do Nižnej. Jej odborom ako stredoškolskej a neskôr vysokoškolskej pedagogičky bol ruský jazyk, zameriavala sa na tvorbu metodiky jeho výučby, pričom kládla dôraz na kulturologický aspekt. S takto postavenou témou habilitovala na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Je zrejmé, že sa v metóde, ktorú rozvíjala, odrážalo aj úsilie hľadať priechodné cesty v nových politických pomeroch, keď sa výučbe ruštiny ako cudzieho jazyka na školách kládli čoraz väčšie prekážky. A ona tie cesty nejako nachádzala, čo bolo obdivuhodné.
V rámci Asociácie rusistov na Slovensku každoročne organizovala medzinárodné vzdelávacie ARS fórum. Tieto fóra sa pre zanietených ruštinárov, metodikov, odborníkov na ruský jazyk a literatúru zo Slovenska i z rôznych európskych a ázijských krajín stali významnou platformou, kde sa odborne diskutovalo, vymieňali sa skúsenosti, predkladali vízie a perspektívy. Roku 2023 Asociácia oslavovala 25. výročie vydávania časopisu Ruský jazyk v centre Európy, ktorý Eva Kollárová založila a bola jeho šéfredaktorkou. Za štvrťstoročie poskytla publikačný priestor širokému medzinárodnému kruhu prispievateľov a množstvu štúdií a článkov venovaných zvlášť otázkam metodiky vyučovania ruštiny, ale vyhľadávala aj materiály približujúce súčasné i minulé podoby ruskej a slovenskej kultúry. Jej aktívne angažovanie za ruský jazyk na slovenských školách bolo ocenené najvyšším vyznamenaním Ruskej federácie v oblasti kultúry ‒ Puškinovou medailou. Bývalí žiaci a študenti spomínajú na svoju milú pani profesorku s nesmiernou láskou a vďakou, podčiarkujúc jej zástoj pri formovaní osobnosti mladého človeka, budúceho pedagóga. Bude tu chýbať.
Snímky: cz.wikipedia.org, www.zvazrusov.sk
2 Odpovede
Pripájam sa k slovám Evy Maliti Fraňovej, aj ja som profesorku Evu Kollárovú vnímala ako výnimočnú osobnosť, ktorá profesiu pedagogičky povýšila na misiu, ona sama celý život, vlastne až do konca odovzdávala mladým generáciám posolstvo humanity, svojím pôsobením šírila vieru, že je možné vytvoriť lepší svet, no na jeho tvorbe sa treba aktívne podieľať, a to aj v úlohe pedagóga…
Vážila som si ju pre vytrvalosť a entuziazmus, s akým pracovala na poli zbližovania kultúr, konkrétne – najmä ruskej a slovenskej. Je známe, že do svojich učebných textov ruského jazyka začleňovala informácie o našom umení, hľadala prepojenia a prieniky oboch kultúr, na rusistické podujatia prizývala napríklad aj osobnosti slovenskej literatúry a poskytovala priestor na prezentáciu ich tvorby. Výsledkom jedného z podujatí, ktoré iniciovala a realizovala, je skromná, no významom nezanedbateľná antológia poviedok slovenských prozaičiek Meždu generacijami. Zastúpené sú v nej autorky Mária Bátorová, Helena Dvořáková, Etela Farkašová, Eva Maliti Fraňová, Gabriela Rothmayerová a Viera Švenková, texty preložila Nina Šuľgina, kniha bola predstavená na 9. svetovom kongrese Medzinárodnej asociácie pedagógov ruského jazyka a literatúry (uskutočnil sa v auguste 1999 v Bratislave, hlavnou organizátorkou bola prof. Eva Kollárová).
Obetavá, rozdávajúca optimizmus, nadšenie – takú si ju budeme pamätať. Som vďačná, že som ju poznala a že som s ňou mohla príležitostne spolupracovať.
Budeš nám všetkým chýbať.
Etela Farkašová
Veľmi ma zarmútila správa o odchode pani profesorky Evy Kollárovej, s ktorou sme sa poznali dlhé roky a aj častejšie spolupracovali. Vždy som obdivovala jej optimizmus, entuziazmus. Bola zanieteným propagátorom dobrých medziľudských, kolegiálnych i odborných vzťahov a porozumenia. Keďže bola milovníčkou umenia, bravúrne dokázala spájať – vo svojich vystúpeniach i jazykových prácach – jazyk a umenie a podnecovať k takejto symbióze aj mnohých kolegov-pedagógov i študentov. Bola obdivuhodná osobnosť, zanietená pedagogička a skvelý človek.
Veľmi mi , no a nielen mne, chýbaš, milá Evička. Česť Tvojej pamiatke.