Dodo. Tak ho volali priatelia, spolupracovníci i mnohí ľudia z branže. Ja som si zvykol mu hovoriť Jožko. Už si nepamätám, kde sme sa stretli po prvý raz. Asi som mu prednášal na VŠMU, kde boli v tom čase triedy s malým počtom študentov, takže sme sa vzájomne poznali priam dôverne. Zaujal ma svojím pokojným a pokorným pohľadom na realitu, na prácu iných, ale i na vyvážený pohľad na dianie v spoločnosti. Akoby mal v sebe zakódovanú skúsenosť svojich rómskych predkov kováčov. Práca vo vyhni je cizelovanie kovu do svojej podoby s trpezlivosťou, ale dôrazom. Vyžaduje si pokoj a sústredenie. Na jeho tvorbe ako scenáristu, kameramana a režiséra je to cítiť, aj keď niekedy čas je vašim nepriateľom. Vedel sa pýtať, lebo pri dokumentoch je to viac ako potrebné, ale pre neho bolo samozrejmosťou, že si tému pozorne naštudoval. Ťažko v príprave, ľahko v boji – ako hovorievali starí harcovníci.
Jozef Banyák. Foto: FB
Významná súčasť jeho tvorby je venovaná Rómom. Od rozprávok a povestí ako O Zoralovi a dvoch bratoch (1994), O krásnej strige (1994), Zlatý hlas (2004) či v dokumentoch Tanec nemlčí (1993), Z Rudňan do Bronxu (2002), Z Bratislavy do Rudňan a ďalej (2014), Kesaj Tchave (2024) a mnohých ďalších. Široké spektrum jeho tvorby nemohlo obísť ani dramatické diela ako Rôznobežky (1982), Miesto pre dvoch osamelých cyklistov (1983), Dirigent (1988) alebo Aj kone sa hrajú (2010) a ďalšie, či relácie Kinorama (2010), Divadlo nás baví (2014), Spektrum vedy (2008-2009), Ján Smrek – Chvíľka poézie (2018) atď. Rád spomínal na spoluprácu ako asistent réžie so zahraničnými filmovými štábmi, ktoré nakrúcali na Slovensku či v Čechách v deväťdesiatych rokoch také filmy ako Dračie srdce I., II., Lukas B., Povstanie a ďalšie., ktorá vytríbila jeho profesionalitu. Svojou širokospektrálnou tvorbou formoval slovenský televízny priestor, spájal umeleckú náročnosť s citlivou reflexiou sociálnych a národnostných tém – ako pripomenula Slovenská televízia pri spomienkovom uvedení jeho filmu Tvár v rose (1988).
Odišiel priskoro. Dielo významnej osobnosti Jozefa Doda Banyáka (1958 – 2025) nám kladie otázky i nastavuje zrkadlo, tríbi hodnoty. Jožko, budeš nám chýbať. Hlbočím sa ti.
