Vaša najlepšia kniha 2023 | 4.|

Uverejňujeme štvrtú a poslednú časť vašich odpovedí na anketu o najlepšej knihe roka 2023.

Vaša najlepšia kniha 2023 |1.| Vaša najlepšia kniha 2023 | 2.| Vaša najlepšia kniha 2023 | 3.|

1. Joan Didion: Rok magického myslenia, Vydavateľstvo BRAK 2023, preložila Jana Juráňová.

V našom literárnom a filmovom salóne – teda na terase u Belanovcov – som raz dávno s nadšením rozprávala o filme Michaela Hanekeho Láska (spomeňte si – učitelia hudby na dôchodku Georges a Anne musia prejsť spolu tú najťažšiu cestu – k smrti), film získal Oscara, Zlatú palmu na MFF v Cannes a viac ako 80 ďalších ocenení. Veľmi som sa chcela o ňom rozprávať s ľuďmi, na ktorých mienke mi záležalo, a tak Rudo Belan so Soňou naň šli.  „Také filmy by sa nemali točiť,“ povedal mi Rudo potom, lebo film ho silne zasiahol. Bolo to pred dvanástimi rokmi, čím je človek bližšie k poslednej opone, tým hlbšie tomu rozumie.

Odporučím dnes knihu, ktorú som otvárala a odkladala, lebo som pri nej mala asi podobný pocit ako vtedy dávno Rudo Belan pri filme Michaela Hanekeho. Napísala ju americká spisovateľka a esejistka Joan Didion o svojom živote s partnerom, ktorý jej bol 40 rokov všetkým. Vychovali spolu adoptovanú dcéru, prežívali spolu svoju umeleckú kariéru, v tvorbe zaznamenávali svoje poznanie, veľa cestovali, videli a sledovali pozorným okom premeny sveta, do ktorého aktívne vstupovali. To všetko v knihe je, ale spätným chodom, pretože Joan Didion sa zároveň ocitla za oponou, po ktorej už zostala na život sama. „So stratou sa nevyrovnáva, ale ju cez krátke spomienky vkladané do pradiva svojho života opätovne prežíva a zakomponováva do novej, nevyžiadanej etapy bytia bez Johna“ (citát z obálky).

V knihe je množstvo odkazov a prameňov presahujúcich hlavný dej, mňa veľmi zaujal tento citát anglického sociálneho antropológa Geoffrey Gorera: „… odmetanie verejného trúchlenia je výsledkom vzrastajúceho tlaku na ,novú etickú povinnosť užívať si‘, ktorá sa stala ,imperatívom nerobiť nič, čo by mohlo umenšiť potešenie iných‘.“ Myslím, že dnes nejde len o trúchlenie, imperatívom doby akoby sa stalo užívať si. O Joan Didion nakrútil dokument jej synovec, už som ho však na nete nenašla – ak by niekto vedel, dajte vedieť. Tú knižku neodložíte, je rovnako silná ako Láska (Michaela Hanekeho).

2. Etela Farkašová: Priestory, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2023.

Etela Farkašová je mojou stálicou, aj minulý rok mi obohatila knižnicu svojimi Priestormi. Vracia sa v nej k starším textom, no ozvláštňuje ich svojím novým poznaním. Pritom zostáva stále svoja,  v krajine detstva a domova, v širšom poňatí existencie v čase a priestore, ponorená do literatúry vytvára nový literárny svet a chce mu porozumieť. V čase šumov a ruchov pôsobivý jej text až liečivo.

3. Michal Záleta: Dodatočné priznanie, IRIS, vročenie 2022, v skutočnosti však vyšla až na jeseň 2023.

Romány Michala Záletu pripomínajú vrstevnaté letokruhy na storočných duboch, sú epické, s bohatým jazykom, ukotvené v slovenskej krajine, akoby vyšívané perličkovým stehom na dobre napnuté plátno, kde vynikne každá drobnosť, pretože zapadá do celku a bez nej by nebol obraz úplný.

V Dodatočnom priznaní čitateľ nájde odozvu svojich vlastných dúm, osudu, ktorý nám pripravili iní a my sme ho museli prijať, ako keby išlo o navždy daný prírodný zákon, hoci ním nie je. Muž v zrelom veku, so životom naplneným prácou, okradnutý, ale nepokorený, usiluje sa nájsť cez svoju púť za horčicou odkaz pre svoje potomstvo. V románe je prítomná nezlomná a nezdolná sila prostého človeka, ale aj literárna čistota majstra, ktorý ovláda svoj rodný jazyk, slová vyberá, cúdi, pridáva, uberá, nachádza a obohacuje.

Základným mojim kritériom pre zaradenie knihy do kategórie dobrej, lepšej či dokonca najlepšej knihy je jej dostupnosť. Jednoducho povedané, dostane sa mi do rúk a prečítam si ju. Zvyčajne siaham po knihách prinášajúcich umelecky i vedecky spracované poznatky z oblastí, ktoré sú predmetom môjho dlhodobého záujmu. Zhodou okolností môj aktuálny výber za rok 2023 je orientovaný na juh, do Maďarska. Autori: Slovák z Maďarska, Slovák v Maďarsku a Maďar, ktorý patrí aj Slovákom. Z kníh, ktoré majú vročenie 2023 som vybral tieto tri:

1. Michal Hronec: „Časť histórie Slovenského Komlóša, o ktorej historici málo písali“, vydal Spolok Slovákov z Maďarska, Galanta 2023.

Pri výbere medzi knihy najlepšie som prihliadal na skutočnosť, že jej autor priviedol na svet v roku 2023 ďalšie dve knihy. Spolok v Galante mu vydal tiež „Z korešpondencie národných buditeľov. Z histórie Slovenského Banhedeša a Pitvaroša“ a v srbskom Petrovci miestna Matica slovenská vytlačila jeho knihu: „Denník a kniha účtov komlóšskeho gazdu Pavla Hovorku 1790 – 1954“. Autor pri príprave trojice „dolnozemských“ kníh prehliadol a prepísal množstvo archívneho materiálu, zozbieral spomienky pamätníkov na oboch stranách hranice. Zaznamenáva nielen dávnu minulosť, ale aj osudy svojich presídlených spolupútnikov počas trištvrte storočia.

Michal Hronec, ktorý ako mladík presídlil na Slovensko počas povojnovej výmeny obyvateľstva, s Maďarskom prežil svoj pracovný život ako úspešný staviteľ. Na jeho tvorivom pracovnom konte bola aj výstavba Domu odborov v Bratislave. Bohužiaľ, ikonická stavba musela ustúpiť násiliu developerského mamonu. Pre mňa je úspešným autorom predovšetkým literatúry faktu a nielen tej. Vyjadril sa: „Dolná zem a jej slovenská história si zasluhuje našu pozornosť aj z hľadiska širších súvislostí. Dolnozemskí Slováci boli vo svojom prostredí priekopníkmi civilizácie a pokroku.“ To dokazuje aj jeho najnovšia kniha/knihy z minulého roka.

2. Gregor Papuček:MEMOÁRE alias PAMATI rodáka starodávnej dedinky Pleš (dnes Mlynky)“, vydal SlovakUm s.r.o., Budapešť 2023.

Gregor Papuček patrí k smotane i smotánke (crème de la crème) dnešných literárnych tvorcov medzi Slovákmi v Maďarsku. Od roku 2008 je nositeľom Radu Bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadne zásluhy o Slovenskú republiku pri organizovaní národnostného života Slovákov žijúcich v zahraničí. Vo svojej bibliografii má množstvo kníh. Básnické zbierky (viac ako desať), spevníky, knihy pre deti, monografiu o histórii rodnej obce. V recenzovanej knihe podáva cenné a angažované svedectvo o „slovenskom“ živote v dnešnom Maďarsku. Časový úsek „dnešný“ obsahuje obdobie od druhej svetovej po teraz. Spomienky (tak ako celá jeho tvorba) sa čítajú dobre a ľahko. Sú prehľadné, majú vyše 60 kapitoliek pri 126 stranách. Napríklad: Prišla k nám druhá vojna svetová – Nemci si piekli palacinky a Ukrajinci ich pojedli, Keď nám horel nový dom, Keď nám kozička vošla do triedy, Život v žiackom domove, Vojenská „pozvánka“, Vďaka mojej slovenčine, A život kráča ďalej.

Teším sa na jeho ďalšie literárne počiny!

3. Kálmán Mikszáth: „Čudné manželstvo“, Marenčin PT, Bratislava 2023.

Kálmán Mikszáth (1847 – 1910, v matrike narodených je zapísaný rovnako ako jeho otec Ján s priezviskom Mixadt), významný maďarský spisovateľ z nezanedbateľnými slovenskými koreňmi, píšuci na konci 19. a na začiatku dvadsiateho storočia, prekladaný do slovenčiny už sa svojho života, má slovenskému čitateľovi stále čo povedať. V roku 2023 vyšla jeho kniha Čudné manželstvo ako desiaty a posledný zväzok slovenského edičného projektu Kálmán Mikszáth vo vydavateľstve Marenčin PT. Tvorcom (editorom a prekladateľom) je známy literárny kritik Karol Wlachovský. V jeho výbere sú také diela ako romány Dáždnik sv. Petra, Obliehanie Bystrice, Čierne mesto i množstvo poviedok. Dokonca i zápisky z parlamentu (9. zväzok), Mikszáth bol takmer štvrť storočie poslancom uhorského snemu. Výber z diela spája slovenské prostredie vtedajšieho Uhorska, ktoré autor dôverne poznal a rozumel mu. Ešte jeden dôvod mám na zaradenie knihy na listinu najlepších. Všetky knihy tohto výberu obsahujú vynikajúci poznámkový aparát! Sú ich desiatky a desiatky strán. Beletria sa mení na literatúru faktu. Dejiny sa menia v krásnu literatúru. Ak chceme porozumieť slovensko-maďarským vzťahom v súčasnosti, čítajme, čo si myslel spisovateľ o svojich spolurodákoch pred vyše sto rokmi.

1. Tá kniha má síce vročenie 2022, ale naozaj vyšla a čitatelia sa k nej mohli dostať až v roku 2023. Ak ju teda uvádzam v ankete týkajúcej sa roka 2023, hádam v nej môže byť akceptovaná. Ten posun možno navyše vnímať aj ako súlad s jej názvom – Dodatočné priznanie. Mimoriadna kniha Michala Záletu vyšla vo vydavateľstve IRIS a pri čítaní zaplaví nezvyčajnou magickosťou. Ponor do jej príbehu (lebo je to i príbeh tejto knihy) opantáva ako človeka opantá sen, ktorý je i nie je životom toho, komu sa sníva. Sila výpovede príbehu Dodatočného priznania, najmä však otázok, ktoré vyvierajú v čitateľovom podvedomí a načierajú aj do jeho vnútra tam, kam by jemu samému len tak načrieť nenapadlo a keby aj, pravdepodobne by sa na to neodvážil, rozochvieva, miestami až lomcuje. Kniha ako by sa chvíľami menila na živú bytosť, ba vedmu, ku ktorej sa ľudia utiekajú, keď si sami nevedia dať rady s tým, čo sa s nimi deje a čo oni „dejú“ s vlastným životom. Vďaka autorovmu excelentnému jazyku sa číta ako čerstvo upečený chlieb a zároveň v človeku rozochvieva toľko netušeného z vlastného ja, že na nasýtenie nestačí iba jeden hlt a už vôbec nie iba rýchly prelet. Žiada si ponor, ku ktorému by sme sa možno sami nikdy neodhodlali.

2. Spiklenecko-komplicovským fámam vyzdvihovania niekoho na základe tajných odporúčaní, tomu ušľachtilý človek nevenuje svoj sluch; nactiutŕhačské ohovárania a klebety, ktorými bezcharakterní darebáci zhoršujú ľudské vzťahy, to zušľachtený človek neberie do úvahy a nikdy to nezneužíva; (…) Ak ho na niečo upozornia, najprv si to pozorne vypočuje a rozvážne posúdi, a až potom sa rozhodne zaujať k tomu stanovisko, a ako správny vzdelanec až na základe toho sa potom rozhodne potrestať či odmeniť každého tak, ako si to kto zaslúži. To je len omrvinka z myšlienok a poznania starovekého čínskeho filozofa a mysliteľa Sün C’. Jeho úvahy, ktoré ani po tisícročiach nestratili aktuálnosť, vyšli v slovenskom preklade a s komentármi významnej sinologičky Mariny Čarnogurskej pod názvom Sün C´. Súborné dielo vo vydavateľstve VEDA (2023) a mohli by, či ešte lepšie mali by byť povinným čítaním ak nie pre každého, tak aspoň pre samozvaných „najsprávnejších“ na tomto svete, ktorým by sa všetci ostatní mali povinne a bezmyšlienkovito podriadiť…

3. Povinným čítaním by sa zrejme mal stať aj Úvod do environmentální politické filosofie autorov Břetislava Horynu a Richarda Sťahela. Úvod vyšiel vo vydavateľstve MALVERN (2023) síce v češtine (zrejme preto, že ju vydalo české nakladateľstvo), obaja autori sú však samostatnými vedeckými pracovníkmi Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied. Richard Sťahel je aj jeho riaditeľom a vedúcim oddelenia environmentálnej filozofie. Zaradenie do tohto výpočtu je teda hádam odpustiteľné. Namiesto komentovania až nepríjemne do hĺbky načierajúceho rozboru situácie, v akej sa aj pre ľudskú vynaliezavosť, no zároveň aj obmedzenosť a zaslepenosť ocitlo životné prostredie na Zemi tento úryvok:

Vědecky doložené poznatky o skleníkovém efektu s poměrně přesnými predikcemi vlivu na oteplování atmosféry pocházejí hluboko z 19. století. Nejsou to výmysly nepřátel lidstva, za jaké začínají být prohlašováni klimatologové, ekologisté a environmentalisté dnes, ale dlouhodobě sledované vývojové tendence, které může pozorovat již několik generací nevěřících tomášů. Mohou je sledovat, ale nesledují; bojí se, že by mohli uvěřit něčemu, čemu uvěřit nechtějí.   

A na dôvažok 4.

Nech mi je odpustené, pretože ku knihe, ktorá si podľa mňa zaslúži pozornosť, hoci nie pozornosť nekritickú, som sa dostala až teraz. Je to Môj život od Michaila Sergejeviča Gorbačova a vyšla v Slovenskej edícii Ottovho nakladatelství už v roku  2013 a tiež by si zaslúžila byť povinným čítaním – pre politikov. Svojím detailným ponorom nielen do života autora, ale najmä do života krajiny, ktorá je dnes opľúvaná ako ríša zla, predovšetkým však ponorom do pováh ľudí, ktorí si uzurpovali jej riadenie a pre svoje charakterové vady ju a jej obyvateľov aj ničili a zničili odhaľuje frapantné poznanie. Frapantne smutné a hrozivé, odhaľujúce,  kam ľudstvo (pretože ide o každý kúsok našej planéty) vedie a žiaľ, podľa všetkého aj dovedie, ľudská chamtivosť, túžba po moci a ľpenie na nej. Pútavo napísaná kniha odhaľuje nielen hlbokú Gorbačovovu lásku k vlasti a k jej prostým ľuďom, ale najmä vrúcnu lásku k manželke Raise. Dáva nazrieť aj do príčiny prepuknutia Raisinho fatálneho ochorenia, ktoré neprežila. To potom, keď Gorbačovovcov de facto internovali a odrezali od sveta a svet od nich akože na dovolenke. Odkrýva aj turbulencie pri úsilí dosiahnuť pre svet kúsok bezpečia na kope jadrových zbraní, ale aj ľudské obyčajnosti pri kontaktoch s mnohými štátnikmi. A ponúka aj takéto vyjadrenia:

Všetci moji kritici z tábora konzervatívcov, aj „zúriví“ ľavičiari pri pokusoch dostať sa k moci alebo zachovať si svoje postavenie, zabúdali na slobodu i demokraciu.
Moje úvahy a diskusie s Andropovom ma priviedli k myšlienke, že „viac demokracie“ vlastne znamená „viac socializmu“.
Účastníkom Issyk-Kuľského fóra som povedal, že politika, ktorá sa neobohacuje uvažovaním o osudoch ľudí, je amorálna a nezaslúži si úctu.

1. Isabel Wilkersonová: Kasta. Korene našej nespokojnosti, Absynt 2022.

Afroameričanka Isabel Wilkersonová, držiteľka Pulitzerovej ceny, napísala knihu, o ktorej Oprah Winfreyová povedala, že by mala byť povinným čítaním pre všetkých ľudí. Detailne skúma nepísané pravidlá kastového systému, ktorý formoval Ameriku. Keď sa Albert Einstein dostal do Ameriky, s úžasom zistil, že prišiel do ďalšieho kastového systému. Má iného obetného baránka a iné metódy, ale najmä nenávisť podobnú tej, z ktorej sa mu podarilo uniknúť. Tyrania kasty spočíva v tom, že sme posudzovaní na základe vecí, ktoré nemôžeme zmeniť. V Amerike je kastový systém štyristo rokov a nebude odstránený jediným zákonom alebo jedinou osobou. Spojené štáty v súčasnosti čelia kríze identity, aká tu ešte nebola. Krajina smeruje k inverzii svojej demografie. Nad mocnou bielou väčšinou už získavajú presilu ľudia, ktorí nie sú európskeho pôvodu. Za kastový systém platia Američania vysokú cenu, ktorý je v rozpore s proklamovanými ideálmi tejto krajiny. Keď nacisti diskutovali o prvom rámci pre árijský národ, aby premenili ideológiu na zákon, inšpirovali sa doslova klasickým príkladom: Spojenými štátmi. Hitler pripisoval úspechy Ameriky jej árijskému obyvateľstvu. To je však iba zlomok rasistického prekliatia ľudstva. Kasta je historická karta, ktorá ukazuje, ako sa s ľuďmi má zaobchádzať, kde by mali žiť, či im v nemocnici budú podávať lieky proti bolesti…

2. Mike Rossister: Špión, který změnil svět. Klaus Fuchs a tajemství atómové bomby, Vyšehrad 2015.

V Oscarmi ocenenom filme Oppenheimer sa Klaus Fuchs iba mihol. Keď v roku 1945 americký prezident Harold Truman oznámil Stalinovi, že Spojené štáty vlastnia novú a hroznú zbraň proti Japonsku, pre sovietskeho vodcu to prekvapením nebolo. O existencii atómovej bomby vedel a v Sovietskom zväze sa už intenzívne pracovalo na vývoji tejto zbrane. Sovietom pomohli informácie, ktoré dostával od nemeckého fyzika Klausa Fuchsa, ktorý na vývoji tejto zbrane pracoval vo Veľkej Británii a v projekte Manhattan v Spojených štátoch amerických. Osoba tohoto vedca, komunistu, ktorý pred nacizmom ušiel do Veľkej Británie, je zahalená mnohými nejasnosťami. Mike Rossister priblížil a zrekonštruoval takmer deň po dni príbeh „špióna, ktorý zmenil svet“, na podklade odtajnených správ z archívov Spojených štátov, Veľkej Británie, nemeckých a ruských zdrojov. Ukázal., že Klaus Fuchs bol kľúčovou postavou pre Britov, ale aj pre výskum, ktorý sa robil v Spojených štátoch a rovnako tak aj pre sovietsky jadrový program. Bol mužom, ktorý stál pri zrode studenej vojny, stojacej na konkurencii v jadrovom zbrojení Západu a Východu. Klaus Fuchs je ukážkou úlohy osobnosti v dejinách. Dokáže si vôbec niekto predstaviť svet, v ktorom by monopol na túto zbraň zostala v rukách USA? V akej kaste by sme zostali?

Sün C´. Súborné dielo. Preklad a komentár Marina Čarnogurská, VEDA 2023.

Sinologička Marina Čarnogurská prekladala toto veľdielo Aristotela Ďalekého Východu šesťdesiat rokov. Majster Sün c´ sa zaslúžil o principiálny obrat v etickom a politickom myslení. Ako ostatní čínski filozofi aj on sa vydal po čínskych štátikoch, aby sa pokúsil presadiť a uviesť do praxe svoje učenie. Prvé reálne zmienky o jeho činnosti sú z obdobia, keď mal takmer päťdesiat rokov. Vtedy pricestoval do štátu Čchi a vtedajšieho centa intelektuálnej elity akadémie Ťia Si. Nevie sa s istotou, či sa dožil triumfu veľkého zjednotiteľa Čhi Šchuang Ťiho. Jeho dielo je perfektne artikulovaným logicky vystavaným textom, v ktorom sa podrobuje metafyzický humanizmus konfucionizmu, mystický kvietizmus taoizmu, prázdna sofistika legistov vzdelanej a sústavnej kritike, ktorá odráža racionalistickú skepsu svedkov „konca starých časov“. Celé jeho dielo je ukážkou, ako prirodzenosť človeka transformovať vzdelaním, kultivovaním, mravným a duchovným cvičením a šľachtením. Spolu s Menciom a Konfuciom zdieľal presvedčenie, že človek je dielom ľudským, jeho mravnosť je umravnenie a schopnosť žiť s ostatnými ľuďmi s prírodou je schopnosť vytvorená, pridaná kultúrou. Tieto jeho úvahy vedú logicky k idei štátu ako jedinej garancie rozumného a pevného usporiadania ľudského spoločenstva, ktoré bude schopné prosperity a mieru. Preklad Mariny Čarnogurskej nám dáva k dispozícii odkaz kultúry, kedy sa svet stáva jedným spoločným multikultúrnym ľudským celkom, v ktorom nijaký svetonázor či náboženstvo nemá právo na nadradenosť a naša západná svetonázorová orientácia nemá už monopol na pravdu o podstate bytia na tejto planéte (s. 975). Ostáva iba s vďakou vzdať úctu Marine Čarnogurskej za ukážku svetonázorového a filozofického dedičstva čínskej civilizácie v postave Sün c´.

1. Annie Ernauxová: Roky, Host, Brno 2022, dotlač 2023.

Kniha Roky francúzskej spisovateľky Annie Ernauxovej je výnimočná. Je skvele napísaná a ťažko ju zaradiť k určitému žánru. Je to čiastočne história Francúzska a Francúzov od štyridsiatych rokov 20. do začiatku 21. storočia a súčasne aj neosobná autobiografia autorky, sled spomienok popisujúcich a vysvetľujúcich dobu, v ktorej žila s jej charakteristickými znakmi, ktoré sa v historickej literatúre zvyčajne neobjavujú. Annie Ernauxová loví vo svojej pamäti obrazy sveta, ako ho žila, vnímala a hodnotila ona a jej súčasníci. Preto sa v knihe dostáva veľa priestoru aj veciam a udalostiam všedného života, mienke obyčajných Francúzov na každodenné záležitosti aj veľkú politiku. Vďaka precíznej práci s množstvom zdanlivo malicherných útržkov svojej i kolektívnej pamäti vytvorila neskutočne bohatý, detailný a živý obraz svojej doby. Kniha bola v roku 2022 ocenená Nobelovou cenou za literatúru.

2. Nina Lykke: Nie sme tu nato, aby sme sa zabávali, Tatran 2023.

Román nórskej autorky Ninny Lykke mieri tentoraz do literárneho prostredia. Na pozadí príbehu spisovateľa za zenitom tvorivých schopností autorka s humorom aj sarkazmom vykresľuje vzťahy nielen v tejto komunite. Kritici o nej hovoria ako o artistke, ktorá chodí na visutom lane bez záchrannej siete. A skutočne priam na hranici medzi groteskou a tragédiou je scéna, v ktorej hrdina románu absolvuje prednášku na strednej škole. Brilantná reakcia spisovateľa na ľahostajných, unudených, do mobilov zahľadených, údajne vystresovaných a preťažených študentov je takýmto artistickým výkonom a súčasne varovaním týkajúcim sa vzdelanostnej úrovne mladých. Výborné čítanie, realistické, dôveryhodné, vtipné, rozprávanie má spád a humor pomáha odkrývať a snáď aj prekonávať temnejšie stránky života.

(Celkovo 230 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter