Vaša najlepšia kniha 2023 |1.|

Už podtitulok hádam dačo naznačuje: do ankety neprišla ani polovica odpovedí ako po minulé roky. Takže ju berme ako odporúčanie autorov a čitateľov Slova, čo z vlaňajšej knižnej žatvy stojí podľa nich za prečítanie. Všetkým, ktorí odpovedali, ďakujeme a čitateľom Slova prajeme, aby ich niektoré z kníh, ktoré nepoznali, oslovili.

Dnes uverejňujeme prvé štyri príspevky.

Za rok 2023? To je pro mě docela problém. Je to už delší doba, co jsem přestal mít sílu hledat v kupce sena každoročního šoubyznysu a bulváru pár zbývajících jehel umění a pravdy. Největšími objevy roku 2023 tak pro mě jsou některé pasáže z Bible, které jsem dosud neznal, Nezvalovy paměti Z mého života (1959) a sborník Vítězslav Nezval, podivuhodný kouzelník české poezie v ruské literatuře (2007), kde se k českému básníkovi jako ke svému inspirátorovi vztahuje kde kdo, včetně nositelů Nobelovy ceny Pasternaka a Brodského. A taky Jiráskova novela Maryla (1887), Mannovi Buddenbrookovi (1901), román Oty Filipa Nanebevstoupení Lojzka Lapáčka ze Slezské Ostravy (1974) – magickorealistická národní sága, kterých věru v české literatuře nemáme mnoho a která je podobná těm slovenským, jaké jsem našel v Tisícročné včele, Alžbetinom dvoru nebo v Pásla kone na betóne. Z divadelních her to byly Hamptonovy Pohádky z Hollywoodu (1982), ostře kritické k fenoménu „amerického snu“, které – odvážím si říct – by dnes už nevznikly, protože v proudu dnešního úpadku hodnot už málokdo vidí svět tak jako autor, Brit, který vyrostl mimo anglosaské prostředí. Tedy sakumprásk rozhodně žádná žhavá současnost. Občas mi ale něco ze své tvorby „pošlou“ mí přátelé. Tentokrát dobrý český básník (vzácná bílá vrána), celoživotní diplomat, píšící o svých zkušenostech z politiky, a novinářka, která svědčí o fenoménu „lidského zdroje“ období prekarizace (v tomto případě v té zajímavé souvislosti, že ještě před začátkem války na východě Evropy, v té naší, pro ně „západní“, žilo a pracovalo 12 milionů Ukrajinců, kteří se doma neuživili). Takže:

1. Rostislav Opršal:
Malý atlas
známých míst,
Bondy 2023.

2. Ondřej Kašina:
Ne, pane ministře,
Lammel a syn 2023.

3. Saša Uhlová:
Hrdinové kapitalistické
práce v Evropě,
Alarm 2023.

*

Spisovateľ už prestal byť prorokom. Nie je ani hovorcom národa, ani nediktuje literárny vkus, ale aj tak nás pozýva do svojich literárnych zákutí, dobrodružstiev a  reality, s ktorými sa buď stotožníme, alebo ich odmietneme. Literárna „žatva“ bola pre mňa ako pre čitateľku veľmi bohatá a pestrá aj v minulom roku. Je ťažké napísať, čo nechalo vo mne najhlbšiu stopu. No predsa sa pokúsim.

1. Etela Farkašová: Priestory, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2023.

Spisovateľka dáva čitateľom nazrieť hlboko do svojho „ja“. Dozvieme sa, čo ju formovalo od detstva až do súčasnosti. Spisovateľka a filozofka reflektuje minulosť cez prostredie, v ktorom sa rozvíjala jej citová oblasť čo v jej, ako píše, „nespoľahlivej pamäti“ nechali ľudské osudy, rodičia a odpozorované udalosti. Všetko toto ju sebaurčuje až doteraz. Kniha je čitateľsky príťažlivá a  inšpiratívna.

2. Ivan Čičmanec: V zajatí zvedavosti, Fraktál 2023.

Spisovateľove úvahy, interpretácie a články  ma oslovili autorským prístupom k čitateľovi. Najmä však rozpätím medzi interpretačnou metódou a vlastnou zážitkovosťou.

Schopenhauer, Nietzsche, Kierkegaard priblížené z jeho uhla pohľadu, ale aj Škarvan, Tatarka, Vámoš a iní sa mi stali pri čítaní dostupnejšími a bližšími. Spisovateľ a filozof žijúci v Nórskom hlavnom meste nám dáva nazrieť aj do svojich pocitov v začiatkoch emigrácie. Mnohé jeho práce som poznala z časopiseckého publikovania, ale takto sústredené v jednej knihe boli pre mňa čitateľským zážitkom.

3. Dana Podracká: Posuvné dvere, Skalná ruža 2022(!).

Poézia mojej spolupútničky trochu mystická, trochu esejistická, ale aj odvážna vo svojej obradnosti a obraznosti je pre mňa vždy sviatkom. Viem, že táto zbierka vznikala dlhšie ako jej ostatné zbierky poézie, ale svojou výpovednou hodnotou siaha omnoho, omnoho ďalej ako poézia iných autorov.

4. Bolo by nespravodlivé, keby som nevyzdvihla aj zbierku poézie Juraja Kuniaka Ako sme sa stali! (2022). Sú to verše, ktoré ma zaujali svojou lyrickou živelnosťou, ale i znepokojením. Básne-príbehy sú podmanivé a neprehliadnuteľné.

*

Priatelia, vždy sa teším na anketu SLOVA o knihách! Prečo? Preto lebo sa vždy s pokoru a úctou dozviem, čo v roku 2023 čítali, resp. ešte stále (na prelome rokov) čítajú moji vzácni priatelia, kolegovia, sú pútnici, … ktorých som roky nevidel.

Druhá radosť plynie z toho, že recipročne môžem priateľom, kolegom, sú pútnikom povedať, čo ma knižne v roku 2023 zaujalo najviac.

Teraz trošku osobne a technicky. Koncom novembra mi stolárski majstri (konečne) nainštalovali do domácej pracovne krásnu (atypickú) knižnicu.

Na celú stenu (môj sen, ktorý sa mi splnil spolu s dôchodkom), od plafóna až po zem. Nádhera! Takže je čas na usporiadanie starých kusov a priestor na uloženie nových kusov. Aj to je knižná kultúra…

No a teraz to druhé – a hlavné.

V roku 2023 mi opäť (na úkor rodinného rozpočtu) na pracovnom stole pristáli vynikajúce knihy od vynikajúcich autorov s vynikajúcim obsahom a plné poučení.

Do svojej vlaňajšej prvej trojky subjektívneho rebríčka (poradie nie je dôležité) z množiny kníh nasadzujem nasledujúce a vopred prijímam kritiku, že v dvoch prípadoch ide o zahraničné publikácie.

1. Anton Hrnko: 30 rokov s politikou. Spomienky a publicistika historika Antona Hrnka, Perfekt 2022.

V knihe, ktorú zostavil kolega, skúsený diplomat Igor Laciak (v rámci Nadácie Pro Patria,  sa možno začítať do spomienok historika a expolitika Antona Hrnka, v rámci ktorých rezultuje svoje videnie prelomových udalostí na Slovensku po roku 1989. Pre dokreslenie koloritu treba spomenúť, že A. Hrnko, ktorý zakotvil v Stupave, mi bol fajn spoločníkom v rámci ZRPŠ na ZDŠ kpt. Jána Nálepku v Stupave. Osud rozhodol, že jeho deti už nikdy neprídu na stretnutie absolventov tejto prestížnej školy. To nič nemení na tom, že v jeho texte možno nájsť všetko to, čo by mohlo zaujímať tých, ktorí by chceli vedieť, ako tých tridsať rokov šlo.
Odporúčam prečítať s porozumením!

2. Marcella Mraboe: Jsi někdo jiný, Vzděláním a sportem k sebevědomí, Praha 2023.

O tomto novom románe Marcelly Marboe je možné povedať čokoľvek, ale asi najpresvedčivejšie bude oprieť sa o L. Feuerbacha a jeho tézu, že praví spisovatelia sú svedomím ľudstva.

Tento text-román je de facto potvrdením toho, že každá doba rodí kategóriu „svoji“, alebo „naši“ ľudia, pričom všetci žijeme svoj život.

Autorka – zoznámenie sa s románom je dobrým exkurzom – mapuje hranicu medzi želaním a realitou, medzi smútkom a obyčajným ľudským skutkom a zrkadlí chvíľu, keď sa v človeku niečo zlomí, zrúti a nastupuje dezilúzia.

Dosym Saptaev: Deformácia vertikály. Od anonymných impérií do antilobby, Almaty, 2023.

Pokúsiť sa pochopiť, čo sa deje v rámci politiky v Kazachstane v zásade nie je možné, pokiaľ človek nesleduje miestnu odbornú spisbu.  Najcitovanejší kazašský politológ žijúci v Almaty Dosym Saptaev vydal zatiaľ svoje ostatné dielo, v ktorom sa venuje téme tranzitu moci. Podľa jeho názoru ľubovoľná zmena moci je de facto veľkou miestnosťou s mnohými dverami. Jedny (dvere) smerujú do priepasti, druhé do slepej uličky… tretie smerujú v inú politickú dimenziu. Pričom tranzit moci je spojený s veľkým množstvom riskantných krokov, ale aj veľkým množstvom nových možností.

Z textu cítiť, že Saptaev si uvedomuje, že špecifikom Kazachstanu je väčšia akcentácia na mocenské dedičstvo, než na mocenskú a personálnu diskontinuitu.

Text, ktorý odporúčam preštudovať, si možno stiahnuť: Деформация вертикали. От «анонимных империй» до антилобби – скачивание файла (fb2-book.com)

Pred rokom som organizátorom ankety navrhol jednu retro kategóriu. Neboli proti, tak za rok 2023 bola mojím favoritom nasledujúca kniha:

George G. Byron: Hebrejské melódie, DILEMA, Bratislava, 1999.

Kniha je v preklade Jána Buzássyho a Zuzany Hegedūsovej s ilustráciami Dušana Nágela. Vyšla vo vydavateľstve, ktoré založil kolega veľvyslanec Milan Resutík. V tomto diele sa črtá celoživotná posadnutosť G. Byrona osudovosťou. Nech sa páči úryvok:

Kráča si v kráse, ako tmou
kráča noc medzi hviezdami,
tie najnežnejšie významy;
a taký trblet prísvitov
je denným lúčom neznámy.
V tejto súvislosti som si spomenul na jednu myšlienku Vladimíra Clementisa: „Dávajte si pozor na politikov, ktorí ani nerecitujú, ani necitujú, ba sa ani neodvolávajú na básnikov!“

*

1. Wolfgang Bittner: Nový konflikt medzi Východom a Západom, Torden 2023.

Zvlášť by si ju mali všimnúť a preštudovať naši novinári, komentujúci zahraničné vzťahy, ale aj politici, ktorí opakujú nezmysly vyprodukované zahraničnými (predovšetkým americkými) agentúrami.

(Celkovo 207 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter