1.
Pokroková časť slovenskej verejnosti si v čase predvianočnom pravidelne pripomína jeden z najvýznamnejších dokumentov novodobej slovenskej histórie: Vianočnú dohodu z roku 1943. Jej výsledkom bolo vytvorenie ilegálnej Slovenskej národnej rady, zorganizovanie SNP a obnovenie ČSR na nových zásadách česko-slovenských vzťahov ako rovný s rovným. Spomienka sa uskutočnila dňa 22. decembra 2025 už po trinásty raz.
Ostatné tri roky je pripomienka Vianočnej dohody spojená s predstavovaním publikácií Memoriabilita, ktoré vydáva Klub výtvarných umelcov a teoretikov na pôde Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Na začiatku bola publikácia „Pasportizácia pomníkov, pamätníkov a pamätných tabúľ Slovenského národného povstania a oslobodenia Slovenska I. etapa“ s vročením 2023. Išlo o riešenie úlohy v rámci projektu programu 1. Obnovme si svoj dom, podprogram 1.3. Aktivity kultúrnej politiky a edičnej činnosti v oblasti ochrany pamiatkového fondu. Zostavovateľom publikácie bol Ladislav Skrak.
Pozri: Moderné Slovensko sa rodilo pred 80 rokmi
Súbežne vyšla na Vianoce 2023 „prvá kniha“ spomienok s titulom: „Memoriabilita“. Celý názov: „Memoriabilita a spomienky zosnulých výtvarných, umeleckých a odbojárskych osobností a osobností pokročilého veku – tvorcovia protifašistického odkazu.“ Zostavili ju Ladislav Skrak a Martin Krno.
O rok neskôr nadväzuje formou i obsahom kniha: „Memoriabilita/Spomienky 2.– zosnulé a žijúce výtvarné osobnosti, spomienky a rozhovory so žijúcimi a nedávno zomrelými osobnosťami slovenskej kultúry a umenia, odkaz osobností a predstaviteľov protifašistického odboja.“ Zostavil ju Ladislav Skrak, predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov. Vyšla ku koncu roka 2024 v rámci projektu programu 2. Kultúra znevýhodnených skupín, podprogram 2. 2. Vydavateľská a publikačná činnosť. V spolupráci s Maticou slovenskou za podpory Ministerstva kultúry SR.
Pozri: Pamäť slovenskej budúcnosti
2.
Vianoce 2025 prinášajú pod pomyslený stromček našej pamäte ďalší, už tretí zväzok spomienok. Ich celý titul znie: „Memoriabilita – spomienky 3. – zosnulé a žijúce výtvarné osobnosti, spomienky a rozhovory so žijúcimi a nedávno zomrelými osobnosťami slovenskej kultúry a umenia, odkaz osobností a predstaviteľov protifašistického odboja“. Zostavil: Ladislav Skrak. Vyšla ku koncu roka 2025 v náklade 500 ks v rozsahu 164 strán v rámci projektu programu 2. Kultúra znevýhodnených skupín, podprogram 2. 2 Vydavateľská a publikačná činnosť. V spolupráci so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov a Maticou slovenskou za podpory Ministerstva kultúry SR.
Spomienková „trojka“ obsahuje príspevky zoradené do tridsiatich kapitoliek, šesť z nich má viac ako jedného autora. Celkovo prispelo 17 autorov, niektorí viackrát. „Zostavovatelia ďakujú za aktívnu súčinnosť predstaviteľom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Matice slovenskej a ďalším subjektom, najmä časopisu Bojovník, Slovenské národné noviny, Slovo a Dav Dva, vydavateľstvu Matice slovenskej, za vzácne spomienky a odkazy žijúcich a zosnulých osobností našej výtvarnej kultúry a umenia, ako aj predstaviteľov a prostých hrdinov protifašistického boja a zápasu slovenského národa za svoju slobodu národnú a štátnu.“
Obsahovo možno jednotlivé príspevky rozdeliť do troch skupín: a) výtvarné umenie vrátane expozičnej činnosti, b) literárne a dramatické umenie, c) iné aspekty tradícií protifašistického hnutia na Slovensku.
3.
Väčšina príspevkov sa venuje výtvarným umelcom – účastníkom SNP a expozičnej prezentácii umenia s protifašistickou a osloboditeľskou tematikou. Autori predstavili dvanásť výtvarných osobností. Aktívneho povstaleckého dôstojníka, sochára Fraňa Štefunka približujú slovom i obrazom Ladislav Skrak a Pavol Parenička. O Cypriánovi Majerníkovi, jeho svetobôľoch a Generácii 1909 píšu Ladislav Skrak a Jozef Leikert na dvanástich stranách. L. Skrak je tiež autorom medailónikov o protifašistických zástojoch výtvarníkov: Martina Benku, Janka Nováka, Viliama Chmela, ako aj Ctibora Belana a Márie Medveckej. Jozef Leikert predstavil významného umelca Vincenta Hložníka ukážkou z textu svojej knižnej monografie „Vincent Hložník a jeho osudy“. Zaujímavé sú aj dve state od Ľubomíra Podušela: „Obrazy zastupujúce svet“ o Jánovi Želibskom a „Alternatívna postmoderna“ o Bohuslavovi Zábojovi Kuľhavom. Prezentáciu tucta netuctových výtvarníkov dopĺňajú príspevky Petra Mikloša o Jozefovi Šturdíkovi a Martina Krna „Anton Hollý, ľavicový bohém a humanista“.
S výtvarným umením úzko súvisí aj expozičná činnosť šíriaca v spoločnosti poznanie o protifašistickom odboji spolu s prehlbovaním estetickej a citovej väzby podporujúcej vlastenecké hodnoty a historické povedomie. Sem patria príspevky „Sochárske diela v zbierkach Múzea polície Slovenskej republike (bilancia a esej pre túto publikáciu)“ od Branislava Balogha a „Sochársky portrét Gustáva Husáka“ od Vladimíra Dobroviča, ktorý komentuje prírastok stálej expozície „Za slobodu“ v budove SZPB v časopise Bojovník a internetové Slovo. Nechýbajú ani prezentácie dvoch nosných výstav v gescii Klubu výtvarných umelcov a teoretikov. Predovšetkým to bola výstava k 80. výročiu oslobodenia Slovenska na Bratislavskom hrade – „Víťazstvo a odkaz boja proti fašizmu vo výtvarnou umení“ v apríli a máji 2025. Správa o tejto výstave (na 14 stranách) obsahuje príhovory predsedu NR SR Richarda Rašiho, predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera, predsedu SZPB Viliama Longauera a kurátora výstavy Ladislava Skraka, ďalej množstvo ohlasov, ako aj bohatý obrazový materiál. Druhou významnou prezentáciou bola výstava v Galérii Matice slovenskej v Bratislave o Ľudovítovi Štúrovi od konca októbra do decembra 2025. Niesla názov: Ľudovít Štúr DIELO, POCTA & PORTRÉT, 2. (Pred desiatimi rokmi sa uskutočnila jednotka.) V zborníku je množstvo obrazového materiálu o výstave a obsahuje nosné texty L. Skraka, J. Leikerta, ale i L. Kamenického – ministra financií SR, ktorý výstavu otváral, ale aj L. Perného a faksimile recenzií a ohlasov.
4.
V druhej časti referovania o publikácii Memoriabilita 3. sledujem témy orientované na literárne a dramatické umenie (a vydavateľskú činnosť) o protifašistickom odboji a jeho odkaze pre dnešok. Sem zaraďujem úvodný rozhovor Ladislava Skraka so spisovateľom a historikom profesorom PhDr. Jozefom Leikertom, PhD. Litt.D.: „Chcem viac rozdávať ako dostávať“ z ktorého som použil citát ako názov recenzie. Čitateľ sa dozvie o bohatej odbornej i spoločenskej činnosti J. Leikerta. Osobitne zdôrazňujem okrem jeho aktívnej účasti pri zostavovaní Memoriabilít, že je aj predseda Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri Ústrednej rade SZPB.
Matica slovenská vydala v roku 2025 publikáciu „Matica slovenská v odboji a v Povstaní“. Do recenzovaného zborníka zaradili aj predhovor predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera z tejto knihy. S témou súvisí aj príspevok Petra Schvantnera „Druhé obnovujúce Valné zhromaždenie Matice slovenskej, 80. výročie prvého povojnového valného zhromaždenia Matice slovenskej v roku 1945“. Svetozár Krno publikoval ukážku z pripravovanej knihy Karpatský oblúk po štyridsiatich rokoch s názvom „Koncentračný tábor v Niši, jediný svojho druhu ma karpatskom oblúku“. Zostavovatelia do zborníka zaradili aj ďalší vydavateľský počin – prezentáciu „Knigy pamjati“ od litovského autora Jurijusa Trakšjalisa. Jej slávnostnú promóciu v apríli 2025 predstavujú prostredníctvom skenov z časopisu Bojovník s textami L. Skraka a Vladimíra Mikundu.
„Moje spomienky na spisovateľa Ladislava Ťažkého“ od Jozefa Ťažkého rozširujú našu pamäť na osobnosť vynikajúceho spisovateľa a odbojára. Pomerne nečakaný (ale potrebný) pohľad na súčasnú televíznu dramaturgiu prináša príspevok Martina Krna „Ľudskosť morálne víťazila nad krutosťou, seriál Dunaj k vašim službám sa oplatí pozerať“.
5.
Do tretej časti recenzie zaraďujem príspevky, ktoré mapujú iné aspekty tradícií protifašistického hnutia na Slovensku. V roku 2025 zomrel Dušan Čaplovič historik i politik. Jeho osobnosť približuje L. Skrak slovom i obrazom v stati „Opustil nás Dušan Čaplovič“. Pred vyše tromi rokmi zomrel 96-ročný partizán a červenoarmejec Ján Chudík, Vybrané časti rozhovoru s ním predstavuje Ján Rohár v príspevku „Slovenský národ sa postavil proti fašizmu a prispel k jeho porážke“. Pavol Vitko pripravil pre Spomienky 3. dva príspevky. Medailónik o generálovi Ivanovi Schwarzovi, ktorý zachováva jeho pamiatku nielen slovom, ale pretavil sa aj do inštalácie pamätnej tabule v rodnej Bytči. Ďalej spracoval príspevok „Lavičky cti“ v ktorom informuje o iniciatíve architekta Dušana Feranca využiť úžitkové umenie – lavičky cti generála Štefánika – ako formu úcty k hrdinom protifašistických bojov. Iniciatíva prešla v činy, dnes je ich realizovaných už deväť.
Dobrý počin predstavujú záverečné príspevky, ktoré majú dejepisný až encyklopedický charakter. V. Longauer a L. Skrak stručne predstavili začiatky odbojárskych organizácií v stati „Výročia vzniku protifašistických odbojárskych organizácií po oslobodení Slovenska“ doplnených obrazovým materálom. Ešte podrobnejší prehľad prináša L. Skrak v texte „Vznik a vývoj odbojových a protifašistických organizácií na Slovensku v rokoch 1948 až 1948. Zjazdy Zväzu protifašistických bojovníkov na Slovensku (SPB) a Zväzu slovenských protifašistických bojovníkov (SZPB). Predsedovia SPB na Slovensku a predsedovia SZPB“. V podobnom duchu je príspevok Lukáša Perného „Nad dejinami malej, ale mimoriadne užitočnej organizácie pre ľavicovú pamäť“ týkajúci sa Spoločnosti Ladislava Novomeského. Svoje miesto tu má i stať „Vojenské vyznamenania a iné vojenské odznaky Slovenskej republiky“ od Petra Zelizňáka. Na doplnenie obsahu Memoriability 3. ponúkam čitateľom ešte jeden text.
Pozri: SNP v pamäti verejného priestoru Bratislavy
6.
Slovenská republika považuje protifašistický odboj, Slovenské národné povstanie a jeho odkaz za jeden z nosných pilierov slovenskej štátnosti. Súhlasím s tvrdením, že 29. august 1944 je v priamej súvislosti s 1. januárom 1993. Preto poznanie našej minulosti je predpokladom projektovania dobrej budúcnosti slovenskej spoločnosti. K tomu určite prispieva už viac ako štvorročná publikačná činnosť Klubu výtvarných umelcov a teoretikov SZPB zhmotnená v publikáciách Pasportizácia a v troch ročníkoch Memoriabilít/Spomienok. Významné miesto okrem textovej časti zohráva aj vizuálna stránka. Kvalitná obrazová príloha je pri tomto „vydavateľovi“ povinná samozrejmosť. Určite sa prihováram za pokračovanie (nazvem to) ročeniek odkazu odboja v umení. S možnosťou rozšírenia aj o regionálny rozmer. Ale aj v pokračovaní pasportizácie pomníkov, pamätníkov a pamätných tabúľ Slovenského národného povstania a oslobodenia Slovenska.
Vzdávanie úcty bojovníkom za slobodu nepriaznivo ovplyvňuje legislatíva, konkrétne novela zákona o obecnom zriadení prijatá v novembri 2020. Spochybňuje a vymazáva časť odboja z verejného priestoru, pamäte, dokonca z histórie. O našej celospoločenskej pamäti nemá právo rozhodovať žiaden úrad!
