Moderné Slovensko sa rodilo pred 80 rokmi

Poznámky k publikácii „Pasportizácia pomníkov, pamätníkov a pamätných tabúľ Slovenského národného povstania a oslobodenia Slovenska I. etapa“

V decembri 2023 sme si pripomenuli 80 rokov od prijatia Vianočnej dohody – základného dokumentu organizovaného slovenského protifašistického odboja. V auguste 2024 to bude 80 rokov od vyhlásenia ozbrojeného boja Slovákov za národnú a sociálnu slobodu – Slovenského národného povstania a v znamení osemdesiatky budú sa niesť i spomienky na oslobodzovanie Slovenska sovietskou, rumunskou a československou armádou až do mája 2025.

Je to dostatočný časový odstup na akúsi inventarizáciu našej národnej pamäti uvedeného obdobia vo všetkých oblastiach spoločenského života. Pamätáme si? Nezabúdame? Nadväzujeme na demokratické a národné hodnoty, pre ktoré (nielen) naši predkovia boli ochotní riskovať a často aj položiť svoj život? Možno je to čas a priestor na zamyslenie každého z nás nad mierou ukotvenia trvalých všeľudských hodnôt našich dejín v každodennom živote jednotlivca i spoločnosti. Tak ako to urobil Klub výtvarných umelcov a teoretikov v čerstvej publikácii „Pasportizácia pomníkov, pamätníkov a pamätných tabúľ Slovenského národného povstania a oslobodenia Slovenska I. etapa“ s vročením 2023.

Názov skôr technicko-ekonomický, možno trochu sa bijúci s kultúrou, krásnym umením. Slovník cudzích slov o výraze pasportizácia uvádza: ekonomické spracovávanie technickej alebo výrobno-ekonomickej dokumentácie na sústavu charakterizujúcu stav a vývoj činnosti podniku, odvetvia, národného hospodárstva. Slovná strohosť definície pasportizácie dáva zmysel v pokračovaní názvu vydaného titulu – ide o pasportizáciu v rámci projektu programu 1. Obnovme si svoj dom, podprogram 1.3. Aktivity kultúrnej politiky a edičnej činnosti v oblasti ochrany pamiatkového fondu. Zostavovateľom publikácie je Ladislav Skrak.

Úvod obsahuje príhovor Viliama Longauera, predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Nasledujú faksimile lektorských posudkov od Dušana Čaploviča a Jozefa Leikerta. Uzaviera ho príspevok Ladislava Skraka „Umelecko-historické východiská, vývin pasportizačných aktivít, pasportizácia problémov, exkurz a metodika, ďalšie etapy prác.“ Veľmi stručne v ňom charakterizuje prístup k problematike, doterajší vývoj (ovplyvňovaný líšiacimi sa naratívmi počas uplynulých 80 rokov) a súvisiace hodnotové základy dejinných artefaktov tohto obdobia. Konkretizuje ďalšie etapy, najbližšie ciele i zámery evidencie a ochrany špecifického pamiatkového fondu.

Kapitola „Vybrané autorské profily, exkurz, informatika a vývin“ (85 strán) tvorí nosnú časť 140-stranovej publikácie. Až na dva profily umelcov, akad. sochára Jaroslava Kubičku (autorka Klára Kubičková) a akad. sochára Michala Czupila (autor Roman Hradecký) všetky ostatné pochádzajú z pera L. Skraka. Kvalitným a podnetným textom i krásnym obrazom sprístupňuje pamätníky a iné umelecké diela, ktoré tvoria skutočný fundus pamäti národa pretavenej do kovu, vysekanej v kameni či inak umelecky materializovanej. Predstavuje nám 25 mien majstrov umenia, skutočných (národných) umelcov. Začína Dušanom Jurkovičom, pamätníkom v Kremničke a peripetiami jeho obnovy. Zaujímavé a podnetné sú profily Jána Koniarka, Fraňa Štefunka a Jozefa Kostku. Rudolf Pribiš ako aktívny účastník SNP sa takpovediac prirodzene podieľal na tvorbe pamätníkov toho obdobia. Na mňa osobne najemotívnejšie pôsobia jeho veľkolepé dvere obradnej siene Pamätníka oslobodenia Slovenska Červenou armádou na Slavíne v Bratislave. Medailónik Alexandra Trizuljaka obsahuje, samozrejme, aj jeho ústrednú plastiku na pylóne pamätníka na Slavíne.

Mnoho zaujímavostí a súvislosti pamätníkovej tvorby vo väzbe na 50. roky (nielen v negatívnom kontexte) obsahujú profily Vojtecha Ihriského, Josefa Kalfusa, Kolomana Makovíniho, Jána Hučka, Ľudovíta Gogu, Františka Gibalu a Pavla Bána. Košičan Vojtech Löffler je „poznačený“ v dobrom slova zmysle svojím východniarstvom, ktoré sa premieta i do jeho tvorby. Viete, že je autorom sochárskych diel a výzdoby Hrobu neznámeho ľudového protifašistického bojovníka v Košiciach? (Doteraz som ani len nevedel o existencii tohto artefaktu).

Nasledujú dámy umenia, Ľudmila Cvengrošová a Klára Patakiová. Obe (ich diela) sa stali obeťami obludných bezhodnotových zlosynov, Ľ. Cvengrošovej odpílili vztýčené ruky žien na pamätníku 1. čs. armádneho zboru na Polome vo Veľkej Fatre a K. Patakiovej sochu ženy z pamätníka v Nemeckej strhli z piedestálu a odpílili ruku. Ladislav Snopek je autorom vstupného reliéfu na Slavíne a Bratislavčanom je známy ako autor „Míľnikov Sovietskej armády“ vo viacerých mestských častiach. Nechýba ani tvorba Jána Kulicha. L. Skrak konštatuje (a ja súhlasím): „Vystaval z odkazu našich dejín pozoruhodnú stavbu, ktorú tvoril a konkretizoval vo viacerých významných a podstatných horizontoch“. Pri čítaní určite neprehliadnite Kulichov profil.

Tibor Bártfay a Alexander Vika sú predstavení spoločne s podtitulom: Umelci/Boj za mier. Samostatný ucelený text má sochár Arpád Račko, ako aj akademickí maliari Ladislav Ghandl a Karol Draxler, ktorí boli aktívni príslušníci čs. jednotiek v Sovietskom zväze a prejavilo sa to i v ich tvorbe. Záverečné profily sú venované Jozefovi Jankovičovi (súsošie v Pamätníku SNP v B. Bystrici) a Stanislavovi Mikušovi (okrem iného autor sochárskej výzdoby Petržalského korza).

Do časti s názvom „Názory, výskumy, zistenia a postoje“ zostavovateľ zaradil tri texty z www.noveslovo.eu. Prvým je článokKoľko je v Bratislave pamätníkov osloboditeľom?“, ďalším reakcia Martina Krna „Preverené. Naozaj už mín niet? 1, Preverené. Naozaj už mín niet? 2“ a tretím príspevok Romana Hradeckého: „Príbeh obelisku“ (o pamätníku ČA na námestí v B. Bystrici“. Pokiaľ prvé dva môžeme zaradiť ako zistenia, názory či postoje, Príbeh obelisku má ambíciu výskumného prístupu.

Posledná časť: „Pasportizácia sui generis“ je venovaná súpisu pamiatok SNP a oslobodenia v Žilinskom samosprávnom kraji. Uvádza ju stať L. Skraka „Vzácne hodnoty zrodené z tragédie, bojov a víťazstva,“ v ktorej predstavuje základné regionálne súvislosti tvorcov a ich diel. Nasleduje stručný zoznam takmer 150 artefaktov odboja a oslobodenia a základné umelecko-historické informácie o cintorínoch, pamätných miestach, pomníkoch a pamätníkoch SNP, oslobodenia Slovenska, k udalostiam a osobnostiam protifašistického odboja v období 2. svetovej vojny a venované obetiam holokaustu (len v Žilinskom kraji!). Odkazuje tiež na 22 titulov odbornej literatúry. Záver knihy prináša 12-stranovú obrázkovú prílohu vybraných tvorcov a monumentov.

Publikácia je len prvý náčrt pasportizácie, ale už predstavuje kvalitný umenovedný vstup do problematiky pamiatkového fondu protifašistického boja na celom Slovensku. Opäť zacitujem z úvahy zostavovateľa: „Rozsiahly súbor vzácnych a hodnotných diel a pozoruhodných autorských iniciatív si vyžaduje podrobnejšie, atraktívne interpretácie a stredoškolskú a vysokoškolskú edukačnú systematiku. Naozaj ide tu o vlastivedu, o znalosti a zanietenie – o širší, národný a medzinárodný dosah.“

Považujem výstup z prvej etapy pasportizácie za dobré východisko kvalitnej ochrany (záchrany i obnovy) pamiatkového fondu na historické obdobie, od ktorého sa odvíjajú základné hodnoty súčasnej Slovenskej republiky. Riešitelia predpokladajú v druhej etape sústrediť sa na ďalších tvorcov – výtvarných umelcov, ale predstaviť chcú aj architektov. Chcú vytvárať podmienky, aby sa výsledky pasportizácie (pamätné miesta, dejinné udalosti, ktoré pripomínajú) mohli stať reálnym základom ďalšej umeleckej tvorby v literatúre, hudbe a pod. Tak aby prispievali k výchove a formovania slovenského vlastenectva.

Zostavovateľ na titulnej strane „ďakuje za aktívnu súčinnosť predstaviteľom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Matice slovenskej, za finančnú podporu Ministerstva kultúry SR, ako aj za príspevky a postoje k závažnej hodnotovej stránke našej kultúry a umenia“. Dúfam, že podobné poďakovanie za súčinnosť a finančnú podporu a nielen spomenutým predstaviteľom a inštitúciám budú môcť riešitelia pasportizácie vyjadriť čo najskôr a častejšie.

(Celkovo 135 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter