Výstava popredného srbského výtvarníka, grafika, animátora a pedagóga | Bibiana Bratislava | 10. júla až 30. septembra 2026
Rastko Ćirić sa narodil v roku 1955 v umeleckej rodine v hlavnom meste Juhoslávie Belehrade. Otec Miloš bol grafikom a pedagógom na Fakulte úžitkových umení Univerzity umenia v Belehrade a matka Ida bola ilustrátorkou prevažne detských kníh. Rastko teda vyrastal v kultúrnom prostredí elitnej belehradskej intelektuálnej spoločnosti. To ho ovplyvnilo tak výrazne, že sa vybral rovnakým smerom. Postupne sa u neho prejavil výtvarný i hudobný talent a neskôr aj pedagogické nadanie.
V roku 1974 začal študovať na oddelení grafiky na Fakulte úžitkových umení v Belehrade u prof. Bogdana Kršiča a v roku 1979 získal grafikami na motívy knihy Bardo Thodol, čo sa voľne prekladá ako „oslobodenie počúvaním“, teda Tibetskej knihy mŕtvych, diplom. Tam úspešne ukončil v roku 1983 aj postgraduálne štúdium. V 80. rokoch sa venoval prevažne voľnej grafickej tvorbe a stal sa členom skupiny mladých grafikov ORFELIN. Je to obdobie experimentovania a skúšania. Pracuje s rôznymi surrealistickými inšpiráciami ako napríklad holandský maliar a vizionár Hieronymus Bosch a jeho pendant z 20. storočia grafik Maurits Cornelis Escher. No nestráni sa ani pohľadu na Salvatora Dalího. Počas 80. rokov vytvára cykly grafík s iracionálnymi predmetmi, neskutočnými zvieratami a fantazijnými rastlinami. To všetko pretvára infantilnou optikou na vtipné, nápadité a často aj zábavné grafiky, kresby a aj maľby.
No dvojrozmerný svet mu nestačí, preto sa v 90. rokoch s nadšením vrhá do sveta tieňa a svetla a vytvára sériu trojrozmerných objektov inšpirovaných tieňovým divadlom. Odtiaľ je už len krôčik k animovanému filmu. Počas dvoch dekád, teda v 80. a 90. rokoch, vytvára niekoľko animovaných filmov, z nich jeden je čiastočne autobiografický. Hlavná postavička sa volá Prtko. Tu sa autor inšpiruje ironickým pohľadom na samého seba v zrkadle času. To zrkadlo je zrejme zakrivené, lebo pokračuje sériou s deformovanými autoportrétmi a inými predmetmi, ako vystrihnutými z panoptika snovej fantastiky, divadla rôznorodosti a či zbierky bizarných predmetov. Na ceste ku koreňom zákonitostí kinematografie a základom animácie ide ešte ďalej, a to sériou figúrok v pohybe pre Zootrop, pozvánky výstav a papierových skladačiek „popup“, kde sa prejaví jeho náklonnosť k japonskému umeniu papierových skladačiek origami. Jeho tvorba z toho obdobia je ako ohňostroj nespútaných nápadov a všemožných inšpirácií. No všetko to má svoje vnútorné racio a logickú následnosť. Rastko „trpí“ prebytkom temperamentu, vonkajších impulzov a zákonite sa prejavuje ako multitalent. V praxi sa to prejavuje jeho „pozitívnou schizofréniou“, teda rozpoltením medzi výtvarné umenie a hudbu.
Pánboh mu nadelil mnoho talentov, a tak sa koncom štúdií musí seriózne zamyslieť, ktorou cestou sa vyberie: či z neho bude výnimočný hudobník a spevák s hlasom zafarbeným ako by bol mladším bratom Johna Lennona alebo profesionálny výtvarník. Nuž, ako to v živote často býva, kde sa dvaja bijú, víťazí tretí – tým víťazom bola pedagogická činnosť. Má to aj svoje racionálne pozadie, výtvarníkom „na voľnej nohe“ nekvitnú na Balkáne ruže. Tak aj Rastko volí kompromis. Možno aj preto, lebo si koncom 80. rokov zakladá rodinu. Popri pedagogickej činnosti má dostatok priestoru aj na voľnú tvorbu a na projekty venované hudbe. Tie sa rodia v duchu alúzie na Beatles (Rubber Soul Project 1995 a Tropical Breakfast 2019). Vznikajú celé série grafík a kresieb s rôznymi inšpiráciami. Rozsiahly cyklus venovaný balkánskym strašidlám, obrom a drakom sa začal v galérii s názvom Grafički Kolektiv v roku 1986, pokračoval výstavou kresieb a ilustráciami ku knihe A. Peragraša o mýtických kreatúrach s názvom Ale i Bauci (Obludy a strašidlá) z roku 1989 a znova sa k nim vrátil v roku 1994 v príručke na obranu pred obrami a strašidlami. Na to nadväzuje množstvo obálok a vtipných ilustrácií pre časopisy Technické noviny a Politikin zábavník; pozvánky na rôzne udalosti sú často 3-rozmerné skladačky (popup), prípadne prispôsobené pre 3D efekt.
V 90. rokoch sa venuje aj dlhodobej záľube v malých grafických formách. To vyvrcholí v niekoľkých výstavách venovaných ex librisu a aj rozsiahlemu katalógu, už vtedy aj v digitálnej forme.
V novom tisícročí sa stáva profesorom, čo mu pomáha etablovať sa vo svojom odbore na medzinárodnej scéne. Začínajú ho pozývať na rôzne festivaly po celom svete (Hirošima, Japonsko a Soul, Južná Kórea, oba 2008 a roku 2018 Ľublana, Slovinsko). Pokračuje aj v rozvíjaní nápadov s využitím tieňohry a víťazí v medzinárodnej súťaži kalendárov s výnimočným dizajnom (Chicago 2015), tvorí nové hudobné projekty a vydáva nové knihy… nech mi autor prepáči, ale nemôžem vymenovať všetko, lebo je toho príliš veľa. Rastko Ćirić je stále veľmi aktívny a ani v zrelom veku mu nedochádza inšpirácia. Zostáva nám dúfať, že mu to ešte dlho vydrží, lebo svet s ním je krajší a veselší.
Snímky: Autor
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008