MOJE NAJMILŠIE 9
Ladislav Hohoš

LADISLAV HOHOŠ, filozof, futurológ

Rozhodol som sa vybrať nie moje subjektívne najmilšie, ale knihy, ku ktorým sa vraciam, pretože hovoria o našej súčasnosti a budúcnosti. Preto sa k nim vraciam vo svojom rozmýšľaní. Nie sú to primárne filozofické texty, ide o rôzne žánre, tá štvrtá (mimo súťaž) je viac odborná pre náročnejších čitateľov.

1. Christopher Clark: Náměsičníci (orig. The Sleepwalkers), BB/art 2014.

Autorom je renomovaný britský historik. Takmer 700-stranovú knihu som označil ako historický román, hoci viem, že je to odborná práca, ale napísaná ako román. K premýšľaniu o prvej svetovej vojne ma priviedol v jednej z Kacírskych esejí filozof Jan Patočka. Dospel som k záveru, že katastrofa, ktorú rozpútali neschopné vládnuce elity v roku 1914, sa ešte neskončila. Mýlil sa marxistický historik Eric Hobsbawm (Věk extrémů), keď si myslel, že krátke dvadsiate storočie počnúc rokom 1914 sa skončilo rokom 1989. Neskončilo, súčasná proxy vojna sa deje v rámci rovnakých geopolitických súradníc, aké boli pred prvou svetovou vojnou. Prvá vlna globalizácie La Belle Époque (1871=1914)saskončila vojnou, lebo ríša, nad ktorou Slnko nezapadá, to nezvládla. Nasledovalo interregnum, druhá svetová vojna je pokračovaním prvej. Po druhej svetovej vojne nasledovalo obdobie relatívnej stability, ktoré sa skončilo ekonomickou krízou Západu v 70-tych rokoch a neokonzervatívnou revolúciou barónky Thatcherovej a prezidenta Reagana. Karty zamiešala perestrojka v ZSSR, ktorú inicioval. lež neviedol Michail Gorbačov; vyústila do zániku ZSSR v roku 1991. Tým sa uvoľnili bariéry pre neoliberálnu globalizáciu, ktorá prebiehala za hegemónie USA a začala sa otriasať po kríze Západu 2008. Nové impérium to nezvládlo. Dnes žijeme v interregne, nový svetový poriadok sa formuje prostredníctvom sily. Na Clarkovej knihe ma fascinuje, ako dokázal ukázať, že prvú svetovú vojnu vlastne nechcel nikto, politici len obhajovali národné záujmy. Autor však nefabuluje, ako historik má všetky fakty pramenne doložené.

2. Liou Cch´-Sin: Kulový blesk, Host 2019.

Čínsky autor hard science fiction, rovnako slávny ako Frank Herbert (Duna); je nositeľom ceny Hugo za román, prvý zväzok trilógie Problém tří teles; nasledovali Temný les, Vzpomínka na Zemi. Starý svet sa končí, vytvára sa svet nový, presnejšie nová realita (presnejšie: to, čo nazývame realitou). Možno to označiť ako zmenu paradigmy, na ktorej sa podieľajú nielen vedci, ale aj autori sci-fi. Román Kulový blesk vznikol ešte pred trilógiou a tvorí niečo ako prológ. Fenomén guľového blesku doteraz nevieme uspokojivo vysvetliť. Pre autora je metaforou na označenie nových objavov a novej fyziky. Tým sa zásadne mení aj obvyklý prístup k negatívnym dôsledkom alebo temným stránkam vedeckých objavov. Nejde o nejaké konzekvencie aposteriori, hoci ak sa podarí odvrátiť svetovú vojnu, bude musieť byť agenda vedeckých objavov regulovaná orgánom typu Bezpečnostnej rady OSN. Totiž samotné fyzikálne zákony dávajú do rúk moc. Bohovia sú tí, ktorí môžu meniť fyzikálne (v najširšom zmysle) zákony. Viac ako storočie od Einsteinových objavov nestačilo, aby science sformulovala novú paradigmu, hoci náznaky sa prejavujú, mnohé spochybniteľné dogmy minulej paradigmy padli alebo padajú. Musíme si zvyknúť nielen na ohybnosť priestoru, ale aj času, čo odporuje ľudskému mozgu. Ak vo vyššej dimenzii to, čo funguje ako následnosť, prebieha súčasne, tak budúcnosť svojím spôsobom ovplyvňuje minulosť. A božská častica, Higgsov bozón je na hranici medzi hmotným a nehmotným svetom, je Aristotelovou entelechiou, ktorá existuje v oboch svetoch. Najzásadnejším objavom v tomto smere bol matematický opis časových rezov známy ako Einstein-Rosenov most z roku 1935.

3. Oswald Spengler: Zánik Západu, Academia 2017.

Tisícstranové základné dielo historika a filozofa Oswalda Spenglera už v druhom vydaní, hoci má sto rokov. V Rusku od čias Berďajeva Untergang des Abendlandes dôsledne prekladajú ako Закат Звропы, pritom „večerná krajina“ doslovne znamená kresťanský Západ. Nepovažujem ho za filozofické dielo, nepodarilo sa mu vytvoriť „morfológiu svetových dejín“ ako vedeckú verziu filozofie dejín. Dá sa však čítať podobne ako dielo Ch. Clarka. Martin C. Putna vo svojom vynikajúcom doslove poukázal, že Spenglerovo dielo možno čítať tiež ako literatúru, teda ja ho čítam ako historický román. Každá kultúra má svoju civilizáciu, autor pred viac ako storočím predpovedal zánik západnej kultúry. Napadajú mi kacírske myšlienky. Francúzsko trpí resentimentom La Grande Nation. Británia trpí resentimentom na viktoriánsku éru, na ríšu, nad ktorou Slnko nezapadá. USA podľa neocons vytvárajú novú Rímsku ríšu v mene Pax Americana. Čína trpí resentimentom poníženia od doby ópiových vojen. Rusko si myslí, že s Čínou formuje štvrtý Rím. Sú tieto resentimenty dostatočným dôvodom na rozpútanie tretej svetovej vojny?

* * *

Nick Bostrom: Superinteligence, Prostor 2018.

Profesor Bostrom pôsobí v Oxforde a je riaditeľom Future of Humanity Institute. Umelá inteligencia vtrhla do našich životov a dôsledky nie sú vždy pozitívne. Podľa futuristu Raya Kurzweila by singularita, t.j. že umelá inteligencia prekoná ľudský mozog a bude ho môcť nahradiť, nastane v roku 2045, nevylučuje však, že by to mohlo byť skôr. Bostrom považuje za presnejší jednoznačný termín inteligenčná explózia. Kurzweil aj Stephen Hawking sa dožadujú, aby boli čo najskôr vytvorené technológie umožňujúce priame spojenie medzi mozgom a počítačom, čiže rozhrania mozog-stroj, aby umelá a ľudská inteligencia nestáli proti sebe. Bostrom varuje, že pokiaľ bude umelá inteligencia nadradená ľudskej, budeme od nej závislí. Zavedeniu superinteliencie sa nedá vyhnúť, ide však o to, urobiť to tak, aby nás nezahubila. S tým súvisí otázka, či bude možné morálne obmedzenia naprogramovať do umelej inteligencie, ktorá je schopná sebazdokonaľovania. Kniha v rozsahu 600 strán obsahuje množstvo scenárov, charakterizujúcich zdokonaľovanie technológií, z ktorých viaceré už používame. Utajované závody vo vytváraní pokročilejších systémov umelej inteligencie už prebiehajú, napokon, cenou za víťazstvo by mohla byť svetovláda. Ak sa nám AI nevymkne z rúk, čo je vysoko pravdepodobné. V súčasnosti vnímam najväčšie riziko v programovaní jadrovej odvety alebo jadrového útoku. Vzhľadom na rýchlosť hypersonických zbraní úder – či už útočný alebo obranný – bude dopredu naprogramovaný prostredníctvom samoučiacich systémov AI. Aby tieto systémy neboli zraniteľné nepriateľom, budú alebo už sú od určitého momentu autonómne a samonavádzacie. Jadrová zima ako následok odpálenia jadrových arzenálov by spoľahlivo zničila pozemskú civilizáciu.

Anketa – vyhlásenie
MOJE NAJMILŠIE | KNIHY KU KTORÝM SA RADI VRACIAME
Anketa – odpovede
MOJE NAJMILŠIE 1 | Ľuboš Blaha, Stanislav Buchta, Michal Majtán
MOJE NAJMILŠIE 2 | Rastislav Tóth Lukáš Perný, Jozef Špaček
MOJE NAJMILŠIE 3 | Jaroslav Rezník, Jaroslav Čejka
MOJE NAJMILŠIE 4 | Gabriela Rothmayerová, Vladimír Blaho
MOJE NAJMILŠIE 5 | Ján Lofaj, Peter Juza
MOJE NAJMILŠIE 6 | Helena Dvořáková, Hana Košková
MOJE NAJMILŠIE 7 | Oľga Škorecová, Jozef Schwarz
MOJE NAJMILŠIE 8 | Gustáv Murín

(Celkovo 158 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter