Výstava Michal Kiráľa s názvom Môj malý svet predstavuje slovenskej laickej verejnosti, ale aj odborníkom a historikom umenia ukážky z jeho bohatej a rozmanitej ponuky diel. Upozorňuje na jeho výnimočný talent, ktorý si zaslúži byť zaradený do zlatého fondu autorov slovenskej grafiky. Tvorba Michala Kiráľa zostáva moderná, aktuálna a nadčasová. Skutočná kvalita nikdy nezapadne prachom a som presvedčený, že výstava nepochybne všetkých zaujme.
Vojvodinský výtvarník slovenskej národnosti Michal Kiráľ sa narodil 21. februára 1955 v Báčskom Petrovci. Nášmu milovníkovi umenia je doposiaľ málo známy. Treba povedať, že nezaslúžene. V srbskej kultúre zažiaril len nakrátko, zato intenzívne. Ako jeden z prvých priniesol do centra vojvodinského insitného maliarstva (insitné umenie Kovačice reprezentuje slovenskú kultúru vo Vojvodine a bolo zapísané 3. decembra 2024 na Zoznam nehnuteľného kultúrneho dedičstva UNESCO) profesionálne umenie na najlepšej úrovni, čím prevzal štafetu od svojich predchodcov s akademickým vzdelaním. Od počiatku 80. rokov sa na pätnásť rokov s jemu vlastnou vervou a entuziazmom zapojil do výtvarného života dolnozemských Slovákov. Ilustroval množstvo publikácií, kníh a časopisov, organizoval skupinu mladých srbských grafikov ORFELIN a následne založil v Báčskom Petrovci galériu BLATNO. Pôsobil aj pedagogicky na Fakulte úžitkovej grafiky Akadémie umení v Belehrade. Tým nesporne prekonal hranice regionálnej vojvodinskej pôsobnosti. Treba brať na zreteľ, že ohromné množstvo práce na poli kultúry a umenia vykonával na pozadí komplikovanej ekonomickej a politickej situácie v rozpadávajúcej sa Juhoslávii 80. a 90. rokov. Jeho sľubný tvorivý vzlet prerušila ťažká choroba a následne predčasná smrť v roku 1995.
Život a dielo nášho talentovaného rodáka
Michal Kiráľ uzrel svetlo sveta v rodine typických vojvodinských Slovákov. Rodičia pracovali v miestnej fabrike na cirokové metly, ktorá bola hlavným zamestnávateľom v širokom okolí. Už od útleho veku prejavoval náklonnosť k maľovaniu a kresleniu. Práve to ho predurčilo na štúdium na Strednej umeleckej škole v Novom Sade. Vďaka schopným pedagógom, ktorí dokázali podchytiť, motivovať a usmerniť mladé talenty, sa tam jeho talent naplno rozvinul. K nim treba zaradiť aj ďalších, pre nás neznámych, ale pre miestnu kultúru dôležitých výtvarníkov – Ankicu Oprešnikovú, Ľubomíra Denkoviča a Aleksandra Dodiga, ktorého som na akadémii v Belehrade spoznal aj ja osobne. Mišo (titulujem ho tak dôverne, lebo sme boli spolužiaci) si sám uvedomoval, že stredná škola posunula kvalitatívnu latku jeho tvorby tak zásadne, že na talentových skúškach na Akadémii umení (Fakulta úžitkových umení) v Belehrade skončil vo svojom odbore na prvom mieste.
V polovici 70. rokov bolo oddelenie grafiky odborne zdatné a vďaka dostatočnému zastúpeniu najtalentovanejších grafikov belehradskej umeleckej scény dosahovalo svetovú úroveň. Tá ťažila z rozsiahlej podpory kultúry a umenia počas éry Titovej Juhoslávie. Prejavilo sa to nielen pri klasických, tradičných grafických disciplínach, ale aj pri tvorbe nových archetypov písma či inovatívnom, progresívnom grafickom dizajne. Výsledky boli pravidelne prezentované v galérii GRAFIČKI KOLEKTIV v centre Belehradu. Galéria prežila desaťročia a podpore a rozvoju súčasnej grafiky sa venuje aj v súčasnosti. Mišo sa do tohto umeleckého kvasenia úspešne začlenil; mal šťastie aj na kolegov v ročníku a spolu predstavovali talentovanú mladú krv. To potvrdili aj nasledujúce desaťročia. Ich široká aktivita napokon vyústila do už spomínanej činnosti skupiny mladých nádejných grafikov ORFELIN.
Hoci Mišo sám nemal deti, od počiatku publikoval ilustrácie v časopisoch pre deti a mládež ZORNIČKA, PIONIER či MRAVEC, ktorý istý čas aj redigoval. Ilustroval prevažne diela miestnych vojvodinských autorov slovenskej proveniencie – Anny Majerovej, Juraja Mučajiho, Viery Benkovej a iných. Venoval sa aj voľnej tvorbe v klasických grafických technikách: mezzotinta, suchá ihla či linorez. Ako jeden z priekopníkov už koncom 80. rokov začal používať aj počítačovú grafiku. Hoci celá oblasť bola ešte v plienkach, obstaral si za nemalé peniaze výkonný počítač a príslušné grafické programy. Tušil široké tvorivé možnosti počítačovej grafiky a čas ukázal, že mal pravdu. Vďaka tomu vytvoril nové druhy písma, grafických značiek a symbolov, prebalov, hlavičiek časopisov aj značiek firiem. Následne pôsobil ako pedagóg na gymnáziu v Báčskom Petrovci. Pracoval ako technický redaktor v týždenníku Hlas ľudu, ako ilustrátor a riaditeľ vo vydavateľstve Obzor. Prednášal predmet Typografia na Fakulte úžitkových umení v Belehrade. V Báčskom Petrovci bol aktívny pri zakladaní, organizácii a práci Galérie Blatno, rovnako mal podiel na založení Galérie Zuzky Medveckej. Od roku 1980 bol členom Združenia výtvarných umelcov úžitkového umenia a dizajnérov Vojvodiny v Novom Sade a od roku 1993 členom Spolku grafikov Slovenskej výtvarnej únie v Bratislave. S týmito kolegami v tom období príležitostne na skupinových výstavách aj vystavoval.
Teraz, pri príležitosti nedožitého okrúhleho výročia Michala Kiráľa (zomrel predčasne len vo veku 40 rokov), som inicioval reprezentatívnu výstavu, aby sme konečne zmazali náš ignorantský dlh z minulosti a predstavili jeho tvorbu v plnej rozmanitosti a kráse aj na Slovensku. Výstava sa po skončení inštalácie v Bibiane presunie z Bratislavy aj do ďalších miest, aby milovníci umenia z rôznych regiónov mali možnosť spoznať výnimočné diela vojvodinského umelca.
Michal Kiráľ o svojej práci
Na záver som vybral tri citáty Michala Kiráľa o jeho tvorbe:
„Vzhľad mojich ilustrácií pre deti sa časom menil. Niekedy si to vyžadoval obsah, ktorý bolo treba ilustrovať, teda ilustráciou predstaviť. Predsa však najčastejšie to bolo preto, lebo som to tak chcel.“
„Typografické stvárnenie je ako šach. Figuríny sú rovnaké, ale možností nových riešení je nekonečne mnoho. Typograf, ako šachista, musí poznať tradíciu a mať skúsenosť skôr, než začne pátrať po vlastných riešeniach.“
„Vytlačená ilustrácia sa zväčša líši od originálu. Môj názor je taký, že ozajstný dojem z ilustrácií sa získa vtedy, keď je ilustrácia vytlačená na stránke knihy alebo časopisu s textom a so všetkým ostatným, čo tvorí celok knihy.“
Snímky: Autor
