Políčko z videosnímky „Trump’s rare VIP welcome for Xi Jinping at Joint Base Andrews“.
Návšteva Si Ťin-pchinga s manželkou vo Washingtone 23. – 25. septembra bola reciprocitou za návštevu Donalda Trumpa v máji v Pekingu, kde však nebol s manželkou, ale sprevádzal ho syn Eric. Washingtonskou návštevou Siho sa budeme zaoberať aj v nadväznosti na článok Trumpa v Pekingu prijali veľkolepo, ale dosiahol málo z 24. mája 2026. Ide o tretie stretnutie Siho s Trumpom v rozmedzí jedného roku, lebo ešte v októbri 2025 sa stretli v Pusane na samite APEC.
Manželkou Si Ťin-pchinga je Pcheng Li-jüan, bývalá veľmi populárna speváčka národných piesní. Zobrali sa v roku 1987. Majú jednu dcéru, ktorá sa narodila v roku 1992. Pcheng pôsobila aj na Fakulte vojenskej kultúry Univerzity národnej obrany Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády a má hodnosť generálmajorky. V pozícii prvej dámy Číny vystupuje aktívne a vykonáva viaceré spoločenské i charitatívne činnosti.
Text je len prvou reakciou na bohatý obsah návštevy prezidenta ČĽR vo Washingtone. Venuje sa najmä prehľadu programu návštevy, stručnému výberu vyjadrení z prejavov prezidentov a niektorým mediálnym reakciám.
Prístup Washingtonu k návšteve kontrastoval s prvkami konfrontačnej stratégie, ktorú v poslednom čase uplatňuje voči Pekingu. Trump pripravil čínskemu prezidentovi nevídané pocty a nadštandardný program. Ako uštipačne uviedli niektoré zdroje, muselo pri tom ustúpiť do pozadia aj jeho prehnané sebavedomie.
Svet si už zvykol, že Trump mení svoje názory a jeho činy sa rozchádzajú so slovami. Naopak Si vystupuje rozvážne a kompaktne. Okrem toho situácia vo svete nie je v prospech USA. ČĽR pokojne a dôsledne presadzuje dlhodobú líniu svojej politiky, ekonomiky i bezpečnosti a podáva návrhy na riešenie globálnych problémov. USA a ich západní spojenci ich však zoširoka kritizujú a snažia sa ich, zatiaľ bez úspechu, zvrátiť. Všeobecne sa však stretnutie Siho s Trumpom vo svete vítalo.
Prezident USA privítal návštevu hlavy iného štátu na vojenskej základni po 65 rokoch
Prvou zvláštnosťou organizácie návštevy Siho bolo privítanie na vojenskej leteckej základni Andrews, ktorá sa nachádza asi 13 km od Washingtonu. Oficiálne ide o Andrewsovu spojenú základňu, kde sa dnes nachádzajú sily vojenského letectva a letecké sily vojenského námorníctva. Podľa mediálnych zdrojov mali stíhačky na nej, lebo je najbližšou leteckou základňou pri New Yorku, 11. septembra 2001 možnosť zasiahnuť proti uneseným lietadlám, ale neurobilo sa to. Dôvody neboli dostatočne objasnené ani doteraz.
Na leteckej základni prijímal podľa médií prezident USA zahraničnú návštevu naposledy v apríli 1962. John Kennedy vtedy na základni Andrews privítal predsedu britskej vlády Harolda Macmillana.
Zrejme Trump má záľubu vo vojenských veciach, lebo aj prezidenta RF Vladimira Putina v auguste 2025 privítal na vojenskej leteckej základni Elmendorf v Anchorage na Aljaške. V tom prípade to však mohlo byť prispôsobenie sa tomu, aby let ruského prezidenta mohol byť len nad územím RF a USA. Po pristátí lietadla s Putinom tiež bol aj „vojenský program“. Na červenom koberci Putin prišiel k Trumpovi a zvítali sa. Potom prešli k pódiu, kde si znovu podali ruky a zapózovali pre fotografov. Neďaleko boli štyri stíhačky. Keď boli prezidenti na pódiu, preleteli nad nimi stíhačky a bombardéry.
Na základni Andrews na Siho a jeho manželku čakal už hneď pri schodoch z lietadla široký červený koberec, pozdĺž ktorého stál špalier vojakov. Americký prezidentský pár prišiel návštevu privítať nadštandardne k lietadlu, podali si ruky a zotrvali v krátkom rozhovore. Neďaleko boli tiež americké vojenské lietadlá, čo nemusí byť naaranžované, lebo však ide o základňu.
Po zvítaní prezidenti s manželkami prešli k priestoru s americkými a čínskymi vlajkami. Orchester zahral štátne hymny a zazneli delostrelecké salvy. Potom Trump odprevadil Siho k jeho autu. Si si od roku 2022 na zahraničné návštevy prináša vlastnú štátnu limuzínu – špeciálne vyrobený pancierovaný automobil Hongqi N701. Trump nastúpil do vrtuľníka, ktorým odletel do Washingtonu.
Harmonogram návštevy
Manželia Trumpovci oficiálne privítali návštevu 24. septembra v Bielom dome. Na začiatku ceremónie bola malá vojenská prehliadka čestnej jednotky s ukážkou precízneho drilu bez povelov (vojaci boli dokonale pripravení a bolo to celkom iné ako nepodarený pochod na „veľkej“ prehliadke v júni tohto roku na počesť 250. výročia založenia americkej armády a údajne aj narodenín Trumpa – pozn. autora). Nad budovou zase preleteli vojenské lietadlá. V rámci ceremoniálu došlo aj k výmene darov.
Hlavná udalosť návštevy, rokovanie oboch prezidentov, sa uskutočnilo vo štvrtok dopoludnia v Oválnej pracovni Bieleho domu. Najprv bolo v úzkom kruhu a neskôr sa pripojili aj ďalší predstavitelia oboch štátov. Po rokovaní prezidenti vyšli pred Biely dom a krátko sa stretli s novinármi.
Počas rokovania prezidentov ich manželky navštívili Národné múzeum ázijského umenia. Po prehliadke výstavných sál si pozreli vystúpenie mladých Američanov, ktorí zaspievali čínske piesne a besedovali s nimi.
Večer sa konala vo Východnej sále Bieleho domu slávnostná štátna večera, na ktorej sa zúčastnili aj viacerí predstavitelia amerických technologických gigantov. Po večeri mali prezidenti krátke vystúpenia.
Nasledujúci deň ráno manželia Trumpovci usporiadali pre návštevu v Bielom dome posedenie pri čaji, po ktorom nasledovala návšteva Národného archívu Spojených štátov a obhliadka zakladajúcich dokumentov krajiny. Tam sa prezident USA s manželkou rozlúčili s návštevou. Si s manželkou odišli na základňu Andrews, kde sa s nimi oficiálne rozlúčili vysokopostavení predstavitelia americkej vlády a zaznela slávnostná salva z 21 diel. Po ceremoniáli nastúpili do lietadla a odleteli domov.
O nadštandardnom charaktere organizácie návštevy
Kombinácia slávnostných a pracovných akcií rozložená do troch dní podľa mediálnych zdrojov odlíšila túto návštevu čínskeho prezidenta s manželkou od štandardnej diplomatickej cesty. Zaradenie malej vojenskej prehliadky, oficiálnej štátnej večere s prejavmi oboch strán a návštevy kultúrnej pamiatky naznačuje, že cieľom hostiteľa bolo poukázať na vzájomný rešpekt, hoci kľúčové ekonomické otázky neboli pred návštevou vyriešené.
Nezvyklé bolo aj to, že po rokovaniach sa neuskutočnila tradičná (riadna) tlačová konferencia. Médiá uvádzali najmä vyjadrenia z prejavov, ktoré mali Si a Trump na uvítacom ceremoniáli v Bielom dome a na slávnostnej večeri.
Stručne o obsahu rokovaní Si Ťin-pchinga a Donalda Trumpa
Podľa vlastných vyjadrení prezidenti rokovali okrem rôznych oblastí čínsko-amerických vzťahov, najmä v obchodno-ekonomickej oblasti, aj o dôležitých medzinárodných otázkach. Išlo predovšetkým o situáciu na Blízkom východe, na Kórejskom polostrove a o ukrajinskej kríze (Taiwan nebol samostatnou témou). Zaoberali sa aj problémom umelej inteligencie, ktorá má veľký význam pre budúcnosť ľudstva a poukázali na potrebu spolupráce ČĽR a USA v tejto oblasti.
Výber myšlienok z vystúpení Si Ťin-pchinga a Donalda Trumpa počas návštevy
Média uvádzajú myšlienky z vystúpení na dvoch udalostiach. Prvé odzneli pri privítaní v Bielom dome a druhé na slávnostnej večeri. Poukazuje sa na to, že vystúpenia Siho boli obsažnejšie.
Vo svojom vystúpení na večeri Si zdôraznil konštruktívnu strategickú stabilitu čínsko-amerických vzťahov, o ktorej s Trumpom začali hovoriť na jeho návšteve v Pekingu v máji. Povedal, že jeho recipročná návšteva sa uskutočňuje po necelom pol roku, čo sa stalo historickou udalosťou v dvojstranných vzťahoch. Počas tejto návštevy sa dosiahlo porozumenie vo viacerých otázkach. S americkým prezidentom majú rôzne kanály spojenia a spolu usmerňujú „veľký koráb“ čínsko-amerických vzťahov.
Vo vystúpení Si poukázal na niektoré historické fakty. Uviedol, že čínsko-americké vzťahy majú tradíciu už vyše 200 rokov. Zdôraznil, že pred viac ako 80 rokmi čínsky a americký ľud stáli plece pri pleci v boji s japonskými agresormi. Družba vytvorená krvou a ohňom by sa mala odovzdávať z pokolenia na pokolenie. Spomenul, že pingpongová diplomacia, ktorá začala novú etapu vo vzájomných vzťahoch, má už 55 rokov.
Médiá poukazujú najmä na to, že Si zopakoval formuláciu, ktorá je pre Peking veľmi dôležitá: Stabilné ekonomické vzťahy potrebujú rovnosť vzájomnú úctu a vzájomnú výhodnosť.
V súvislosti s Taiwanom sa objavila nová formulácia. Peking vyzýva Washington, aby sa nielen zdržal podpory nezávislosti ostrova, ale aby aktívne vystupoval proti nej a pri riešení problému postupoval premyslene. Zaznela aj výzva zastaviť preteky v zbrojení.
Vo svojom vystúpení Trump zvýraznil, že pri rokovaniach sa dosiahli nové výsledky. Povedal, že so Sim sú priatelia. Vyzval na pokračovanie dialógu v záujme dosahovania výhodnejších dohôd. Hovoril aj o probléme umelej inteligencie, ktorú navrhuje nazývať superinteligenciou. Uštipačne sa poukazovalo na to, že Trump v prítomnosti Siho miernil svoj zaužívaný tón „najsilnejšieho vodcu na svete“. Bol vraj nezvyčajne ústretový a o nezhodách nehovoril.
Obaja prezidenti v rôznych súvislostiach spomenuli, že spolupráca ČĽR a USA bude prínosom pre celý svet.
Médiá si zase zgustli na Trumpovi
Nie všetky kruhy v USA mali z návštevy čínskeho prezidenta radosť. „Jastrabi“ vytiahli dokonca obvinenia ČĽR z toho, že pomáha Iránu vo vojne s USA.
Médiá, s ktorými Trump vedie otvorenú vojnu, si na ňom samozrejme zgustli. Poukazovali na to, že ako jediný bol na uvítaní v plášti a mal aj rukavice, hoci na letisku bolo vraj okolo 20° C. Zaregistrovali aj jeho „prekvapenie“ pri prelete lietadiel počas hrania americkej hymny. Všímali si však aj jeho ženu Melaniu a pri jednej z jej kreácií, v ktorej sa ukázala počas návštevy, ironicky uvádzali, že pripomínala oblečenie čašníčky.
Poukázali aj na to, že Si sa usmial, keď pri prehliadke Bieleho domu v galérii oficiálnych portrétov prezidentov USA na mieste obrazu Joea Bidena bol obraz s perom. Podľa Trumpa vraj za neho podpisovali „automatickým perom“ rozhodnutia iné osoby. Výmenu obrazu považuje za vtipnú a Bidenov portrét vraj vráti. Niektoré zdroje poznamenali, že je obrovský rozdiel medzi vzťahom Siho a vzťahom Trumpa k minulosti a svojim predchodcom.
Zo zahraničných médií uvedieme len zlostné reakcie v Japonsku na vyjadrenia o spoločnom čínsko-americkom boji s japonskými agresormi.
O čínskom pohľade na výsledky rokovaní
Podľa správy agentúry Sin-chua z 28. septembra vo Washingtonu prezidenti dosiahli konsenzus v 8 bodoch:
- vybudovanie konštruktívneho strategického a stabilného vzťahu medzi Čínou a Spojenými štátmi založeného na rešpekte, spravodlivosti a rovnosti,
- vzájomná podporu pri úspešnom usporiadaní samitu APEC (bude v novembri v Šen-čene v ČĽR) a samitu G20 (bude v decembri v Miami v USA),
- Irán by mal dodržať svoj záväzok nevyvíjať jadrové zbrane a žiadna krajina ani organizácia by nemala vyberať mýto na medzinárodných vodných cestách,
- pripomenutie, že Čína a Spojené štáty boli spojencami v druhej svetovej vojne a bojovali bok po boku, aby vyhrali vojnu.
- pozitívna úloha mechanizmov obchodných konzultácií medzi Čínou a USA a zriadenie a rozvoj mechanizmov, ako je Obchodná rada, Investičná rada a ďalších dohôd,
- spolupráca medzi čínskymi a americkými protidrogovými agentúrami, ktorá priniesla viditeľné výsledky,
- nadviazanie dialógu medzi Čínou a USA o umelej inteligencii,
- USA vítajú zapožičanie páru pánd obrovských do zoologickej záhrady v Atlante (pandy už 27. septembra prileteli do USA – pozn. autora).
Okrem toho sa dohodlo aj o čo najskoršom podpísaní memoranda medzi ozbrojenými silami o porozumení s cieľom posilniť krízovú komunikáciu a prevenciu a pokračovaní spolupráce pri hľadaní pozostatkov nezvestného amerického vojenského personálu v Číne.
O pohľade Bieleho domu na výsledky návštevy
Biely dom vydal 25. septembra správu „President Trump, First Lady Conclude Historic China State Visit“ (Prezident Trump a prvá dáma ukončili historickú štátnu návštevu z Číny), ktorá má značne patetický duch. Uvádza sa v nej, že išlo o prvú návštevu čínskeho prezidenta v Bielom dome po viac ako desaťročí a zároveň o prvý prípad, keď čínsky prezident uskutočnil dve oficiálne štátne návštevy Spojených štátov. Podľa Trumpa sa stretnutie sa nieslo v duchu priateľstva, sily a úspechu a to tak pre Čínu, ako aj pre USA. Veľa sa už podarilo dosiahnuť a ďalšie úspechy ešte prídu. Z programu návštevy sa poukázalo na to, že slávnostné štátne privítanie bolo pôsobivou ukážkou americkej sily a pohostinnosti. Rokovania Trump označil za veľmi produktívne s mnohými pozitívnymi vecami a zdôraznil, že spokojní môžu byť aj americkí poľnohospodári. Ocenilo sa, že išlo o návštevu dvoch výnimočných ľudí. Dosiahol sa pri nej obrovský pokrok a urobili sa veľké kroky vpred, ktoré sú veľmi pozitívne pre obe krajiny.
Závery
Návšteva mala dynamický priebeh, bola obsažná a prekročila diplomatický štandard takýchto udalostí. Trump sa správal tiež veľmi diplomaticky a nedopustil sa nijakých prehreškov ani vybočení ako na samitoch G7 či NATO. Na rokovaniach nedošlo k prelomu vo vzťahoch, ale vzbudili sa nádeje. Čo z nich však vojde do praxe svetovej politiky, ekonomiky a bezpečnosti, sa len uvidí.
Niektorí čínski odborníci na vzťahy s USA poukazujú na to, že najmä od čias, keď Washington začal označovať Peking za jedného zo svojich najväčších nepriateľov, vzťahy už nie sú také, ako bývali. Oceňujú však ich riadenú konkurenciu, ktorá by mala obe strany chrániť pred nepredvídateľnosťou. Otázne je, ako sa bude vyvíjať fenomén konštruktívnej strategickej stability čínsko-amerických vzťahov, o ktorom sa začalo hovoriť v tomto roku. Špecifickou neznámou zostáva stále konanie Trumpa a jeho administratívy.
A za obyvateľov EÚ len smutne dodávame, že u jej nekompetentných vedúcich predstaviteľov samit mohol vyvolať len horkosť. Obe tieto svetové veľmoci majú svoje globálne línie, v ktorých s ňou nepočítajú ako s rovnocenným partnerom. A Brusel len upadá a vymýšľa nové nezmysly.
P. S. Odporúčame pozrieť si videosnímku „Trump’s rare VIP welcome for Xi Jinping at Joint Base Andrews“ (https://www.youtube.com/watch?v=1jFR52Apph8) o privítaní na letisku.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008