Foto: Wikipedia
V chaotickom svete sa túži po upokojujúcich udalostiach a správach o nich. Média sa niekedy až zúfalo snažia vykresliť niečo, čo má priaznivý vplyv na svetovú politiku, ekonomiku či bezpečnosť. Do kategórie udalostí, ktoré majú tento potenciál, patria aj vrcholné stretnutia na dvojstrannej i viacstrannej úrovni.
K udalostiam roku 2026 patrí stretnutie prezidenta ČĽR a generálneho tajomníka ÚV KS Číny Si Ťin-pchinga s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Možný prínos stretnutia však skomplikovalo iracionálne zapojenie Washingtonu do novej americko-sionistickej agresie proti Iránu. Kvôli tejto vojne došlo aj k odloženiu pôvodného termínu návštevy z prvého aprílového týždňa na 13. – 15. mája.
Pri informovaní o príprave, priebehu a výsledkov stretnutia vidieť dva rozdielne prístupy. Prvý je americký, a ak aj odhliadneme od Trumpovej megalománie, je uponáhľaný, inklinujúci k hegemónii a prehnaný (mať všetko rýchlo). Druhý je čínsky, trpezlivý, hľadajúci harmóniu a skromnejší (žiadna veľmoc na svete by sa nemala snažiť ovládnuť ho).
Stručne o stretnutiach prezidentov USA a čínskych vodcov
Záujem prezidentov USA o stretnutia s vodcami ČLR vznikol na začiatku 70. rokov. Hneď mal však zištný charakter s cieľom využiť nezhody medzi sovietskym a čínskym vedením na oslabenie ZSSR. Peking ani v tejto situácii Washingtonu nevyšiel v ústrety a v tom storočí sa stal jednou z veľkých amerických tráum.
Prvým prezidentom USA ktorý navštívil ČĽR, bol Richard Nixon vo februári 1972. Odvtedy všetci americkí prezidenti, s výnimkou Jimmyho Cartera a Joea Bidena, boli v Číne. George Bush Jr. tam bol štyrikrát, z toho raz na samite APEC a raz na otvorení Letných olympijských hier. Barack Obama bol v Číne trikrát, z toho tiež dvakrát na samitoch APEC a G20.
Trump do Číny prišiel znovu po deviatich rokoch. Bolo to už jeho šieste stretnutie so Sim. Prvú návštevu Číny Trump uskutočnil aj s manželkou ešte v predchádzajúcom mandáte, 8. až 10. novembra 2017. Vôbec prvé stretnutie oboch prezidentov bolo v apríli 2017 v Trumpovom súkromnom rezorte Mar-a-Lago na Floride. Nasledovalo stretnutie na samite G20 v júli 2017 v Hamburgu. Aj dve ďalšie stretnutia boli na samitoch G20, v decembri 2018 v Buenos Aires a v júni 2019 v Osake. V druhom mandáte sa Trump prvýkrát stretol so Sim po vyše šesťročnej prestávke na samite APEC v októbri 2025 v juhokórejskom Pusane.
Historická rigidnosť až retardovanosť politiky USA voči ČĽR sa prejavuje v tom, že aj po vyše 50 rokoch stretávania amerických a čínskych vodcov patrí k cieľom Washingtonu vraziť klin medzi čínsko-ruskú spoluprácu. Hoci RF nie je to, čo bol ZSSR a ČĽR sa zmenila a zosilnela ekonomicky i bezpečnostne, Trump vo svojej sinofóbnej zaslepenosti to nie je ochotný pripustiť a napriek určitým zmenám v mnohom pokračuje v starej línii. Na rokovaniach má nádej na úspech len potiaľ, pokiaľ jeho návrhy čínski vodcovia považujú minimálne za relatívne bezpečné a prínosné pre Čínu a stabilitu vo svete.
O atmosfére a niektorých udalostiach pred stretnutím Siho a Trumpa
Napriek agresívnej sinofóbii, z ktorej srší anglosaská nadutosť, sa Trump paradoxne stal prezidentom USA, ktorý sa najčastejšie stretáva s čínskym vodcom, a to má pred sebou ešte vyše dva a pol roka mandátu. Počíta sa už aj s ďalším stretnutím.
Vo vzťahu k Číne má Trump v duchu svojho velikášstva nielen arogantné reči, ale urobil aj viacero krokov, ktoré Peking mohli nahnevať. Ide najmä o častú, nevyberanú kritiku obchodnej politiky Číny a jej vplyvu na americkú ekonomiku a vedenie obchodnej (colnej) vojny proti nej. Vrcholom boli výkriky o možných 500 % clách na čínsky tovar.
K Trumpovmu repertoáru patria aj bezpečnostné excesy. Symptomatické je, že počas návštevy Siho v apríli 2017 nechal bombardovať Sýriu, ktorá bola podporovaná ČĽR. Protičínska agresivita je aj jedným z pilierov trumpovskej Národnej bezpečnostnej stratégie z novembra 2025.
Napokon, Trump a americké politické a ekonomické kruhy majú maslo na hlave aj s postojom k Taiwanu. Formálne uznávajú síce princíp jednej Číny, ale na Taiwan vo veľkom dodávajú zbrane. Hoci otvorene s ním prerušili diplomatické styky, podporujú ho, neraz až provokatívne.
Zopakujeme, že pozíciu Trumpa na rokovaniach v Pekingu zhoršila americko-sionistická agresia voči Iránu, prinajmenšom v dvoch aspektoch. Prvým bolo, že sa dostalo na svetlo sveta, že do vojny boli USA tlačené izraelskou vládou vojnového zločinca Netanjahua. Trumpa, ktorý sa tiež stal vojnovým zločincom, to nectí a dokazuje to, že sa podriaďuje izraelskej loby, čo však nie je v súlade s „America first“. Druhým, ešte horším, aspektom bol neúspech v iránskej vojne, pričom Trump sa blamoval opakovanými „záchvatmi“ vyhlasovania víťazstva v tejto vojne. V ČĽR podrobne vyhodnocujú, čo sa deje a majú podnety aj pre postup pri riešení bezpečnostných problémov okolo Taiwanu.
Pre pragmatický Peking, ktorý je proti násiliu v medzinárodných vzťahoch, bola dôkazom Trumpovej megalománie a poblúdenia aj Rada mieru pre Gazu. Pri schvaľovaní príslušnej rezolúcie v Bezpečnostnej rade OSNv novembri 2025 sa ČĽR zdržala. Trump z rady urobil „projekt“, ktorý má pochybné ambície nahradiť Bezpečnostnú radu OSN. Prezident USA Organizáciu Spojených národov, ktorú ČĽR považuje za základ bezpečnosti vo svete, neznáša. V Pekingu, samozrejme, nereagovali na výzvu zapojiť sa do „projektu“. Dosiaľ sa v Gaze nič nevyriešilo, problémy len narastajú a projekt nemá ani takú finančnú podporu, o akej Trump sníval. Postupne sa prevracia na ďalší neúspech a dokazuje, že jeho mierotvorcovské pokusy sú len nafúknutou marketingovou bublinou, na ktorej by dokonca chcel aj zarobiť. Niekedy sa zdá, že Trump sa napriek svojej rétorike, vydal na cestu najagresívnejšieho prezidenta USA po druhej svetovej vojne. Zatiaľ je „držiteľom titulu“ Bush Jr.
ČĽR zachováva pri Trumpových excesoch a provokáciách pokoj a dlhodobo opakuje, že pre riešenie problémov súčasného sveta sú potrebné rokovania a spolupráca pri rešpektovaní záujmov zainteresovaných strán. Stabilitu sveta zaistí len hospodársky rozvoj, ktorému však vojenské a iné násilné akcie bránia. Odmieta aj snahu o hegemóniu.
Mnohé nasvedčovalo tomu, že pri rokovaniach bude mať navrch čínska strana, ktorá to diplomaticky nedávala najavo, ale sa dobre pripravila. Trump ako obvykle chrlil rôzne silné vyhlásenia, ktoré síce neboli vždy kompatibilné a sľuboval veľký úspech Washingtonu. Nebol by to „Donnie“, keby sa pri tom nedopustil lapsusu, keď uviedol že sa teší na „tučné objatia priateľa Siho“. Niektoré americké média však uvádzali, že Trump sa snažil byť pred stretnutím zdržanlivý.
O programe návštevy
Do Pekingu s Trumpom priletela 13. mája početná delegácia. Bol v nej minister zahraničných vecí Marco Rubio. Na toho sa vzťahujú čínske sankcie, ale Peking s nadhľadom veľkomyseľne uviedol, že to bolo za jeho konanie a rétoriku voči Číne v čase, keď bol senátorom. Ďalej išlo o ministra obrany Pete Hegsetha. Bol prvým ministrom obrany, ktorý sprevádzal amerického prezidenta na návšteve Číny. Členom delegácie bol aj obchodný predstaviteľ USA (člen kabinetu) Jamieson Greer. Už v Číne sa k delegácii pripojil minister financií Scott Bessent, ktorý prišiel z Južnej Kórey. V delegácii bolo aj niekoľko pracovníkov Bieleho domu. Ďalej prišlo takmer 20 zástupcov podnikateľov, medzi nimi aj Elon Musk.
Do Číny tentokrát s Trumpom nešla jeho manželka, ale z rodiny ho sprevádzal syn Eric s manželkou. V médiách sa objavilo, že to môže predstavovať konflikt záujmov, lebo spravuje Trumpov osobný majetok a obchodné transakcie.
Čínsky vodca Trumpa oficiálne privítal 14. mája o 10.00 pred budovou Veľkej siene ľudu, v ktorej sídli parlament. Po veľkolepom ceremoniáli na otvorení rozhovorov prehovorili obaja prezidenti. Si zdôraznil, že transformácia sveta, aká tu nebola za posledné storočie, sa zrýchľuje a medzinárodná situácia je nestála a turbulentná. Opýtal sa, či sa Čína a USA dokážu vyhnúť Thukydidovej pasci a vytvoriť novú paradigmu vzťahov. Zablahoželal USA k 250. výročiu a dodal, že Čína a USA by mali byť partnermi, nie rivalmi. Použil novú formuláciu na charakter čínsko-amerických vzťahov ako „konštruktívna strategická stabilita“, s čím podľa neskorších vyjadrení Washington súhlasil. Mala by byť založená na spolupráci, spravodlivej konkurencii, zvládaní nezhôd, mieri a predvídateľnosti. Poukázal aj na to, že taiwanská otázka je najdôležitejšou vo vzťahoch medzi Čínou a USA a ak sa s ňou bude zaobchádzať správne, vzťahy budú stabilné.
Trump zostal vo všeobecnej rovine. Pochválil Siho, že je vynikajúci vodca a že je pre neho cťou byť s ním priateľom. Vyjadril nádej, že ich vzťah bude lepší ako kedykoľvek predtým. A vo svojom štýle dodal, že niektorí ľudia nazvali stretnutie najväčším summitom vôbec a že sa veľmi teší na diskusiu.
Nasledovali rozhovory za zatvorenými dverami, ktoré trvali asi dve hodiny, čo bol dvojnásobok plánovaného času. Za ČĽR boli prítomní aj Cchaj Čchi (výkonný tajomník Sekretariátu ÚV KS Číny), Wang I (minister zahraničných vecí, čínske médiá ho prezývajú „strieborná líška“) a Che Li-feng (zástupca predsedu Štátnej rady /vlády/). S Trumpom sa rozhovorov zúčastnili Rubio, Hegseth, Greer a Bessent (všetko členovia jeho kabinetu).
Podľa Bieleho domu sa rokovalo o vojne v Iráne, rusko-ukrajinskej vojne a o Kórejskom polostrove. Diskutovalo sa aj o cestách posilnenia hospodárskej spolupráce a poukázalo sa i na dôležitosť ukončenia toku prekurzorov fentanylu do USA.
Po rozhovoroch sa Si stretol s predstaviteľmi amerických firiem. Povedal im, že dvere Číny sa americkým podnikom otvoria ešte viac. Americké spoločnosti sú podľa neho už hlboko zapojené do čínskej ekonomiky, z čoho profitujú obe strany.
Potom Si a Trump navštívili Chrám nebies. Trump pri prehliadke opäť nešetril chválami.
Denný program zavŕšila večera v Zlatej sále Veľkej siene ľudu. Si uviedol, že „Veľké oživenie čínskeho národa“ a „Urobme Ameriku opäť veľkou“ môžu ísť ruka v ruke. Vzťah medzi Čínou a USA označil za najdôležitejší na svete a dodal, že sa týka nielen blahobytu oboch krajín s 1,7 miliardami obyvateľov, ale aj záujmov viac ako 8 miliárd ľudí na Zemi. Pripil na rozvoj a budúcnosť oboch krajín. Trump pochválil veľkolepé privítanie a stretnutie so Sim označil za veľkú česť. Pozval ho aj s manželkou na návštevu Bieleho domu 24. septembra 2026, čo bolo prijaté.
Druhý deň Trumpa Si pozval do komplexu budov Čung-nan-chaj, kde je ústredie KS Číny a sídlo Štátnej rady. Zahraničné návštevy sa tam privádzajú veľmi zriedkavo. Po prechádzke v záhrade Ťing-ku Si sľúbil, že Trumpovi pošle semená čínskych ruží, ktoré sa mu páčili. Po obede v areáli Trump odišiel na letisko a vo svojom Air Force One odletel z Číny.
Záver návštevy bol bizarný a ukazuje na paranoidný strach, ktorý premkol USA. Pred nástupom do lietadla Air Force One museli podľa jedného z novinárov všetci pasažieri odovzdať telefóny, ktoré mali len na čas návštevy, ako aj všetky predmety, ktoré používali či dostali. Vyhodili sa do koša na spodku schodov do lietadla.
Stručne o výsledkoch stretnutia
Zopakujeme, že stretnutie malo väčší význam pre Trumpa, ktorý sa pred novembrovými „polčasovými“ voľbami dostáva doma pod zvýšený tlak. Čína tiež prikladala stretnutiu veľký význam a vnímala ho najmä ako možnosť prispieť k stabilizácii situácie vo svete. Napriek všelijakým podivným správam na Západe je relatívne ekonomicky stabilná a stále sa rozvíja, aj keď nižšími tempami ako v predchádzajúcich rokoch. Voči obchodnej vojne USA, na rozdiel od EÚ, dokáže úspešne čeliť a spôsobuje im starosti. Vojna v Iráne však vážne ohrozuje jej ekonomické záujmy, najmä projekt Novej hodvábnej cesty. Peking vidí hrozby tejto vojny aj pre ekonomickú i bezpečnostnú stabilitu sveta.
Niektoré zdroje poukazujú na to, že ČĽR v posledných mesiacoch akoby sa stiahla z aktivít pri riešení medzinárodných bezpečnostných problémov a venuje sa najmä svojmu regiónu. Kritici tvrdia, že tým, že sa vyhýba bezpečnostnej konfrontácii s USA, vytvára im priestor pre realizáciu ich nebezpečných plánov.
Po stretnutí nebolo podpísané spoločné vyhlásenie. Všeobecne sa stretnutie hodnotí najmä ako snaha o stabilizáciu vzťahov medzi USA a Čínou, pričom riešeniu dlhodobých sporov ani chúlostivých problémov v ich vzťahoch sa nevenovalo.
Viacero dohôd medzi ČĽR a USA sa považuje za prínos. Ide najmä o predĺženie krehkého obchodného prímeria a vytvorenie mechanizmov pre riešenie budúcich colných sporov.
V USA sa tešia, že Peking sľúbil kúpiť 200 Boeingov (v roku 2017 to bolo 300 lietadiel), čo je však menej ako očakávaných 500 kusov. Existuje možnosť zakúpenia až 750 lietadiel, ale bez záruky. Čína sľúbila aj nákup americkej poľnohospodárskej produkcie, najmä sóje, na najbližšie tri roky v sume desiatok miliárd dolárov. Vydá sa aj vyše 420 vývozných licencií americkým výrobcom mäsa, ktorých platnosť vlani skončila. Napriek tomu americké médiá dodávajú, že neboli uzavreté veľké obchodné dohody, ktoré si Biely dom od takýchto stretnutí sľubuje. Na druhej strane americké ministerstvo obchodu schválilo predaj čipov NVIDIA H200 pre 10 čínskych spoločností.
Nebudeme sa zaoberať Trumpovým chválenkárstvom a poukážeme na to, že v amerických médiách sa viackrát objavilo hodnotenie, že návšteva bola síce veľkým show, ale so skromnými výsledkami a sľuby sú bez záruky. Média, ktoré nemajú radi Trumpa, o politických aspektoch návštevy informovali kriticky.
Zastavíme sa len pri záveroch v Politico. Poukázalo sa na tri problémy. Prvým bol Irán. Si nesplnil nádeje Trumpa, že zatlačí na Irán. Druhým bol obchod, lebo Čína vraj ponúkla len symbolické výsledky. Trumpovi zabezpečia síce medializáciu, ale nejde o nijaké ústupky v oblastiach, ktoré USA kritizujú. Za tretí uviedli strategickú rovnováhu. Tým, že bolo niekoľko tém, ktorým sa nevenovala pozornosť (ide o americké „šlágre“ o kyberšpionáži, krádeži duchovného vlastníctva, štátnych dotáciách, podhodnotenom renminbi a iných traumách) sa ukázalo, kto bol vlastne víťazom rokovaní.
Zopakujeme, že Si Ťin-pchingovi sa podarilo dostať do popredia otázku Taiwanu. Americké média kritizovali vlažný postoj Trumpa, ktorý o. i. uviedol, že nemá záujem na nových bojoch tisíce míľ ďaleko. Uvidíme, ako bude prezident USA v tejto otázke pokračovať.
Čínske média informovali výsledkoch stretnutia všeobecne, ale optimisticky. Hlavný čínsky denník Žen-min ž‘-pao (v anglickej verzii People’s Daily) uverejnil úvodník s názvom „Vzťahy medzi Čínou a USA sa nemôžu vrátiť do minulosti, ale môžu mať lepšiu budúcnosť“. Uvádza sa v ňom, že vzťahy medzi Čínou a USA sa stali rovnocennejšími. Čína nespochybňuje, ani sa nesnaží nahradiť USA a víta ich prosperitu a rozvoj. Dodalo sa, že akékoľvek pokusy o obmedzenie Číny však skončia neúspechom.
Záver
Na význam výsledkov stretnutia vodcov ČĽR a USA sa pozerá rôzne, pričom pohľad oboch aktérov je rozdielny. Pri návšteve Trumpa prijali okázalo na najvyššej úrovni a venovali mu veľkú pozornosť. Stretnutie bolo síce obsažné, ale bez veľkých výsledkov a v nezápadných médiách, sa uviedlo, že z pohľadu Číny sa v niečom Trumpovi vyšlo v ústrety, ale nedošlo k zásadným zmenám. Peking v tomto prípade vraj neuvažoval príliš ďaleko a niektoré sľuby platia tri roky, teda krátko po konci Trumpovho mandátu. Stále sa pridržiava svojich dlhodobých plánov bez ohľadu na to, ako sa situácia v USA vyvinie po prezidentských voľbách v roku 2028. Celkom na koniec poznamenáme, že prijatie Vladimira Putina o štyri dni neskôr bolo vrelejšie a úctivejšie. V USA návštevu sledovali s nádychom žiarlivosti.
.jpg){kind=link}