Vysoko polarizovaná spoločnosť v Poľsku ovplyvnila aj dvojkolové prezidentské voľby v máji a júni tohto roku a priniesli najtesnejšie výsledky v dejinách III. republiky, ktorá funguje od konca roku 1990. (Pozri Neočakávaný výsledok poľských prezidentských volieb – Nawrocki, Slovo 2. júna 2025). Zopakujeme, že pri účasti vyše 20,8 mil. voličov zvíťazil nezávislý Karol Nawrocki s podporou strany Právo a spravodlivosť (ďalej len PiS) a ďalších pravicových strán, o necelých 370 tisíc hlasov (1,78 %).
Hoci výsledky volieb sa ťažko predvídali, predsa len mierne prevažoval názor, že víťazom bude varšavský primátor Rafał Trzaskowski, ktorý vyhral v prvom kole a kandidoval za liberálnu Občiansku platformu (ďalej len PO) vedenú predsedom vlády Donaldom Tuskom a niektorými ďalšími stranami najmä liberálneho zamerania. Pripomenieme hanbu, ktorú si Trzakowski svojou nedočkavosťou po „istom“ víťazstve utŕžil tým, že už po zverejnení prvého exit pollu začal sláviť úspech. Behom niekoľkých hodín sa karta obrátila a nevyšlo…
Sklamanie v liberálnom tábore bolo veľké. Po voľbách vláda požiadala o vyslovenie dôvery. Hlasovanie sa konalo 11. júna a vládu podporilo všetkých 243 poslancov koalície.
Moc v Poľsku sa od roku 2005, kedy boli prezidentské i parlamentné voľby, kde už bojovali proti sebe PiS a PO, nedelí na pravicovo-ľavicovej škále, ale na liberálno-konzervatívnej, pričom dominuje pravica. Po parlamentných voľbách v októbri 2023 začal stav, ktorý vo Francúzsku nazývajú kohabitáciou, keď prezident je z jedného politického tábora a parlamentná väčšina z druhého tábora. Poľsko nie je síce takým silným prezidentským štátom ako Francúzsko, ale výrazne to ovplyvňuje vzťahy prezidenta a vlády a má to dopady aj na polarizáciu spoločnosti. Vidieť to aj teraz, keď sa končí mandát prezidenta Andrzeja Dudu z PiS, ktorý kladie vláde do cesty rôzne prekážky a v spoločnosti je stále napätie.
Paradoxne, napriek protirečivosti riešenia problémov na liberálno-konzervatívnej škále poľská ekonomika, ktorá je najväčšia zo všetkých postsocialistických štátov (a šiesta najväčšia) v EÚ, nie je v zlom stave. Niektoré zdroje ju označujú dokonca za najlepšiu vo V4. Na ilustráciu uvedieme niekoľko čísiel. V roku 2022 nominálny HDP vzrástol o 5,3 %, v roku 2023 len o 0,2 %, ale vlani to bolo už 2,9 % a na tento rok sa predpovedá rast 3,2 %. Nezamestnanosť v roku 2024 bola 2,8 %. Inflácia v roku 2023 dosahovala 11,4 %, ale vlani klesla na 3,6 %.
Stručne o politickej dráhe Donalda Tuska
Vo svojich 68 rokoch je Tusk, ktorý sa hlási ku kašubskej národnostnej menšine a v roku 1980 ukončil štúdium histórie na Gdanskej univerzite (podobne aj Nawrocki), jedným z najskúsenejších poľských politikov. Po skončení školy mal rôzne zamestnania a čiastočne sa zapojil aj do pôsobenia Solidarity. Po páde socializmu bol vo viacerých stranách liberálneho zamerania a niektoré z nich aj viedol. V roku 1991 sa prvýkrát stal poslancom Sejmu, v ktorom neskôr pôsobil s prestávkami.
V horných vrstvách poľskej politiky sa Tusk pohybuje od roku 1997, keď sa stal podpredsedom (wicemarszałek) Senátu. V roku 2001 bol jedným zo zakladateľov PO a v roku 2003 sa stal jej predsedom. V prezidentských voľbách v roku 2005 zvíťazil v prvom kole, ale v druhom podľahol Lechovi Kaczyńskému.
Po víťazstve PO v predčasných parlamentných voľbách v roku 2007 sa v novembri stal predsedom koaličnej vlády (Rady ministrov) a zostal ním aj po víťazstve PO vo voľbách v októbri 2011 až do septembra 2014. Demisiu podal kvôli menovaniu za predsedu Európskej rady, ktorým sa stal v decembri 2014. Na poste pôsobil do konca novembra 2019. Potom až do roku 2022 bol predsedom Európskej ľudovej strany.
O tretej vláde Donalda Tuska
V októbrových parlamentných voľbách 2023 sa PO, ktorej predsedom sa Tusk znovu stal v júli 2021, umiestnila druhá. Víťazné PiS nebolo schopné zostaviť väčšinovú koalíciu a tak prezident Duda po vyčerpaní možností ústavného zdržiavania vytvorenia novej vlády Tuska v decembri 2023 vymenoval za predsedu koaličnej vlády. Bola to už tretia vládu, ktorú Tusk vedie. V III. republike je najdlhšie, už zhruba 8 a pol roka, pôsobiacim predsedom vlády.
V Poľsku sa predsedovia vlád často menia. Od roku 1989 ich bolo spolu šestnásť. Okrem Tuska funkciu opakovane (dvakrát) vykonávali ešte Mateusz Morawiecki (PiS) a Waldemar Pawlak (z Poľskej ľudovej strany – ďalej len PSL).
Nová vláda sa pustila rýchlo a razantne do zmien, ktoré zdôvodňovala potrebou zabrániť obštrukciám starej vlády PiS a využívaniu pozícii, ktoré obsadila. Do týždňa po nástupe vlády boli vymenovaní noví šéfovia všetkých piatich spravodajských služieb.
Zaiskrilo to aj v oblasti verejnoprávnych médií, kde niektoré zdroje hovorili o kríze. Tiež len niekoľko dní po nástupe vlády boli menované ich nové dozorné rady, ktoré zvolili nových šéfov médií. Sila PiS sa spájala najmä s ovládnutím poľskej televízie známej pod skratkou TWP, čo Tuskova vláda zlomila.
K zmenám začalo dochádzať aj právnej oblasti. Úpravy, ktoré v nej uskutočnila predchádzajúca vláda PiS boli spolu s krokmi v oblasti verejnoprávnych médií kritizované v Bruseli. Viedli až k právnym krokom proti vláde PiS. Obavy sa vyjadrili aj z prijatia zákona o vyšetrovaní prípadov „ruského vplyvu“ v máji 2023, ktorý bol zameraný aj proti Tuskovi.
Vzhľadom na pôsobenie v Bruseli sa Tusk snažil zlepšiť vzťahy s EÚ. Vo februári 2024 Európska komisia odblokovala fondy pre Poľsko. V máji 2024 po predchádzajúcom obnovení nezávislosti poľského súdnictva sa formálne ukončil aj viac ako šesťročný spor o dodržiavanie zásad právneho štátu podľa článku 7.
EÚ poskytuje Tuskovej vláde až prehnanú podporu, čo bez okolkov využíva. Aj Tusk sa zaradil medzi liberálov, ktorí pod zásterkou „demokratického“ boja za moc neváhajú konať pokrytecky či dvojtvárne.
V máji 2024 došlo vo vláde k zmenám, keď podali demisiu štyria ministri, ktorí sa uchádzali o miesto v Európskom parlamente. Išlo o rezorty vnútra a administratívy, kultúry a národného dedičstva, štátneho majetku a rozvoja a technológií. Aj pri tejto príležitosti Tusk zdôraznil, že bezpečnosť zostáva najvyššou prioritou vlády. V októbri 2024 došlo k zmene na poste ministerky pre občiansku spoločnosť a v januári 2025 ministra vedy a vysokého školstva.
O vybraných bezpečnostných problémoch Poľska za Tuskovej vlády
Postoj Tuskovej vlády k bezpečnosti Poľska sa v porovnaní s predchádzajúcou Morawieckého vládou zmenil len kozmeticky. Asi najväčšou zmenou bolo zníženie napätia vo vzťahoch s Nemeckom. Nijaký nový problém nevznikol a tak bezpečnostná politika zostala len mierne modifikovanou zmesou nábožensky podfarbeného (veľkopoľského) nacionalizmu, rusofóbie a veľmocenských ambícií, ktoré smerujú do priestoru strednej a východnej Európy.
Za hlavný bezpečnostný problém Poľska sa považuje politika RF a jej hybridné hrozby. Už niekoľko rokov je rozšírené strašenie, že Rusko zaútočí na Poľsko cez Suwalský koridor. Ide o pásmo asi 65 km na poľsko-litovskej hranici medzi Kaliningradskou oblasťou RF a Bieloruskom. Aj v NATO sú názory, že ide o jednu z jeho najzraniteľnejších častí. Sú tam sústredené značné sily paktu na poľskom i litovskom území, najmä s odôvodnením veľkosti ruských vojsk v Kaliningradskej oblasti.
Tusk 26. júla na stretnutí s obyvateľmi v Lodžskom vojvodstve vyhlásil, že Poľsko aj Európa musia byť v najbližších dvoch rokoch pripravené na rôzne udalosti. Rusko a Čína budú podľa neho schopné konfrontácie už v roku 2027. „Zelenomozgoví“ velikáni NATO totiž začali šíriť ďalšiu fámu, že keď Čína zaútočí na Taiwan, Rusko napadne Európu. Tusk dodal, že polarizované Poľsko je výhodné pre RF, čím však zvýšenú podporu svojho liberalizmu ťažko dosiahne. Dodáme, že „vedúcim“ rusofóbom vlády je prowashingtonský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski (OP).
Samozrejme v spojení s Ruskom sú ďalším veľkým bezpečnostným problémom Poľska boje na susednej Ukrajine. Varšava silne podporuje Kyjev, ale kameňom sváru je najmä Volyňský masaker, ktorý do vzťahov medzi nimi vnáša vážne spory. Okrem toho Poľsko odsudzuje aj pôsobenie Banderu a jeho kult na Ukrajine. Už viackrát došlo v týchto súvislostiach k slovným prestrelkám medzi varšavským a kyjevským establišmentom.
Tretí bezpečnostný problém Poľska, ktorý spomenieme, predstavujú jeho hranice, čo sa spája najmä s nelegálnou migráciou. Ide v prvom rade o Bielorusko (ktoré sa hádže do jedného vreca s Ruskom). Ťažkosti vznikajú aj kvôli hraničným kontrolám, ktoré zaviedlo Nemecko. Urobilo tak aj Poľsko, nielen na hraniciach s Nemeckom, ale aj s Litvou.
O obsahu a niektorých súvislostiach reorganizácie Tuskovej tretej vlády
Podľa niektorých prameňov Tusk uskutočnil reorganizáciu vlády „pre istotu“ ešte za starého prezidenta, lebo sa obáva, že Nawrocki môže byť radikálnejší a opierať sa viac o krajnú pravicu. Ide o rozsiahlu reorganizáciu, ktorá spočíva v znížení počtu ministerstiev o päť a posilnení dvoch nových rezortov: ministerstva financií a hospodárstva a ministerstva energetiky.
Vytvorenie ministerstva financií a hospodárstva Tusk odôvodnil tým, že hospodárska a finančná politika štátu musia byť v jedných rukách. Ministerstvo sa označuje aj za superrezort a povedie ho doterajší minister financií Andrzej Domaňski z PO.
Nový rezort energetiky nahradí ministerstvo klímy a životného prostredia a ministerstvo priemyslu. Má zabrániť rozptyľovaniu rozhodnutí, posilniť koordináciu so štátnymi spoločnosťami a rozvíjať jadrovú energetiku. Na jeho čele bude Milosz Motyka z PSL, ktorý bol doteraz námestníkom ministra klímy a životného prostredia.
K zmenám došlo aj na ďalších pozíciách. Najvýznamnejšie sú asi zmena na čele ministerstva spravodlivosti, ktorý je aj generálnym prokurátorom a na mieste ministra vnútra a administratívy, kde sa vrátil Marcin Kierwiński (PO), ktorý ním bol do 13. mája. V septembri 2024 sa vzdal kresla v Európskom parlamente a potom bol členom vlády bez kresla.
Menovaní boli aj noví ministri štátneho majetku (nezávislý), poľnohospodárstva a rozvoja dediny (PSL), športu a turizmu (PO), kultúry a národného dedičstva (Poľsko 2050) a zdravotníctva (PO). Minister zahraničných vecí Sikorski sa stal aj podpredsedom vlády.
Za niečo viac ako poldruharočného pôsobenia vlády, je na čele niektorých rezortov už tretí minister. Z pôvodných 26 členov Tuskovho kabinetu zostalo po júlových zmenách vo vláde 13 osôb, teda odišla ich polovica. Reorganizovaná vláda má okrem premiéra 21 osôb. Na prvom zasadnutí reorganizovanej vlády Tusk oznámil, že v Sejme (poľskí ministri zostávajú poslancami) budú musieť všetci ministri hlasovať v súlade so spoločným stanoviskom vlády, inak budú odvolaní.
O snahe Tuska posilniť svoju líniu v bezpečnostnej oblasti svedčí aj prijatie dvoch nových strategických dokumentov vo vláde. Ide o národnú doktrínu a národnú bezpečnostnú stratégiu.
Nová národná doktrína
V Gniezne (historický slovenský názov Hnezdno), ktoré bolo do roku 1038 prvým hlavným mestom Poľska a do roku 1300 miestna katedrála aj miestom korunovácie poľských kráľov, sa konalo 26. apríla 2025 zhromaždenie poslancov a senátorov pri príležitosti 1000. výročia korunovácie Boleslava Chrabrého. Tusk tam oznámil, že sa prijíma nová národná doktrína. Označuje ju za piastovskú, lebo je inšpirovaná silou a odvahou dynastie Piastovcov, ktorá vládla od roku 960 do roku 1370.
Sila Poľska podľa doktríny bude spočívať na troch pilieroch: najsilnejšej armáde v regióne (vzdalo sa snahy mať najsilnejšiu armádu v Európe, čo chce dosiahnuť Nemecko – pozn. autora), silnej ekonomike a silnom politickom postavení.
Návrh novej Národnej bezpečnostnej stratégie Poľskej republiky
Rada ministrov prijala 25. júla Národnú bezpečnostnú stratégiu Poľskej republiky (mala by byť schválená ešte prezidentom), ktorá bola pripravená v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom. Ako národné záujmy Poľska a kľúčové bezpečnostné ciele sa stanovili štyri priority: územná celistvosť, bezpečnosť občanov, trvalo udržateľný rozvoj a priaznivý medzinárodný bezpečnostný systém z pohľadu Poľska.
Za jeden zo strategických cieľov Poľska sa považuje zvyšovanie schopnosti ovplyvňovať medzinárodný systém, ktorý súvisí s:
- formovaním politiky NATO a EÚ spôsobom, ktorý je v súlade s bezpečnostnými záujmami Poľska;
- udržiavaním strategického partnerstva s USA a zintenzívnením regionálnej a bilaterálnej spolupráce;
- rozvojom spolupráce v rámci ad hoc koalícií s krajinami s podobnými cieľmi v oblasti obrany bezpečnostného systému;
- odstrašovaním ruských pokusov o vytvorenie bezpečnostného systému založeného na sférach vplyvu;
- podporou Ukrajiny ako nezávislého, demokratického štátu s prozápadnou orientáciou a schopného účinnej sebaobrany.
Záver
V čase keď sa chystá striedanie vládcov Belwederu vo Varšave, ktorý je sídlom prezidenta, sa záujem o politiku v Poľsku zvyšuje. Predseda vlády Tusk sa s určitým predstihom začal chystať na súperenie s prezidentom Nawrockým, ktorý má nastúpiť do funkcie 6. augusta. Vo vláde došlo k poriadnemu zemetraseniu a uvidí sa, či sa splnia predstavy Tuska.
Poľsko je najväčším postsocialistickým štátom v EÚ i NATO a má svoju váhu. Kontroverznou črtou Poľska sú rusofóbia a nacionalizmus, ktoré sa prejavujú vo vysokých výdavkoch na zbrojenie a podpore NATO, s ktorým súhlasia konzervatívci i liberáli. Zásadné zmeny v bezpečnostnej ani zahraničnej politike sa neočakávajú, ale k rôznym korektúram v zložitých vnútorných i vonkajších podmienkach, v ktorých sa nachádza Poľsko, môže dôjsť.
Zatiaľ sa predpokladá, že hlavný zápas prezidenta a predsedu vlády z protikladných politických táborov sa povedie vo vnútornej politike, najmä v kultúrnej a mediálnej (informačnej) oblasti. Viac sa dozvieme, keď sa zverejní program prezidenta Nawrockého.
Namiesto P.S. – O starej legende o vzniku Gniezna (Hnezdna)
Skôr na ilustráciu bez hlbších analýz historických mýtov uvedieme starú legendu, ako traja bratia Lech, Čech a Rus hľadali miesto, kde by sa mohli usadiť. Našli pahorok so starým dubom, na ktorom sedel biely orol. Lech sa tam rozhodol usadiť. Okolo duba vybudoval svoj hrad, nazval ho Gniezno podľa orlieho hniezda a bieleho orla prijal za svoj znak. Čech putoval ďalej na juh a Rus na východ.
V poľskej mytológii je Lech starším bratom, ale v českej sa za neho považuje Čech. K bratom sa v niektorých prameňoch dopĺňa aj Rus, ktorý bol praotcom ruských národov (Rusov, Ukrajincov a Bielorusov).
Možno si len povzdychnúť, že historické mýty o slovanskej vzájomnosti už pred mnohými rokmi upadli do zabudnutia.
SÚVISIACE:
Tusk připravoval státní převrat. Neuspěl u předsedy Sejmu
