Súčasné Poľsko, oficiálne Poľská republika, sa od 31. decembra 1990 označuje aj za III. republiku (III Rzeczpospolita Polska). Ide o parlamentnú demokraciu, ktorá je unitárnou poloprezidentskou republikou. Poľský prezident ako hlava štátu má viac kompetencií ako nemecký či maďarský prezident, ale nie až toľko ako prezident v USA, RF či vo Francúzsku. Na čele poľskej štátnej exekutívy stojí predseda vlády (rady ministrov).
Stručne o voľbách poľského prezidenta
Od roku 1990 sa poľský prezident volí priamo obyvateľstvom v dvojkolových voľbách. Ak v prvom kole nezíska ani jeden uchádzač viac ako 50 % platných hlasov, koná sa druhé kolo medzi dvomi kandidátmi, ktorí získali najviac hlasov. Mandát prezidenta je na 5 rokov a funkciu môže vykonávať len dve obdobia za sebou.
Jediný raz sa víťazom volieb v prvom kole stal tesne Aleksander Kwaśniewski ako nezávislý kandidát v októbri 2000 (vo voľbách v roku 1995 kandidoval za Zväz demokratickej ľavice). Výsledky volieb v druhom kole boli aj tesné (2,06 % v roku 2020 a 3,10 % v roku 2015).
Účasť na voľbách kolíše. V prvom kole bola najvyššia v roku 1995 (64,70 %) a v roku 2020 (64,50 %) a najnižšia v roku 2015 (48,96 %) a v roku 2005 (49,72 %). V druhom kole bola najvyššia v roku 1995 (68,23 %) a roku 2020 (68,18 %) a najnižšia v roku 2005 (50,98 %) a v roku 1990 (53,45 %). S výnimkou roku 1990 bola účasť vyššia v druhom kole volieb.
Od 19. júla 1989 do 22. decembra 1990 bol prezidentom generál armády Wojciech Jaruzelski (Poľská zjednotená robotnícka strana). Parlament ho zvolil len väčšinou jedného hlasu.
Prvým prezidentom zvoleným v priamych voľbách bol Lech Wałęsa (Občiansky výbor Solidarita, 22. december 1990 – 22. december 1995). Ďalšími prezidentmi sa stali Aleksander Kwaśniewski (23. december 1995 – 23. december 2005) a Lech Kaczyński (Právo a spravodlivosť /ďalej len PiS/, 23. december 2005 – 10. apríl 2010). Po jeho smrti pri leteckom nešťastí do predčasných volieb funkciu z poverenia vykonávali predsedovia Sejmu Bronisław Komorowski (Občianska platforma /ďalej len OP/ od 10. apríla do 8. júla) a Grzegorz Schetyna (OP, od 8. júla do 6. augusta 2010). Od 6. augusta 2010 do 6. augusta 2015 bol prezidentom Bronisław Komorowski. Od 6. augusta 2015 je prezidentom Andrzej Duda (PiS), ktorého mandát vyprší 6. augusta 2025.
Po úpadku rôznych ľavicových volebných aliancií je od roku 2005 voľba prezidenta predovšetkým súbojom pravicových strán. Ide o nacionalistickú a konzervatívnu PiS, považovanú aj za radikálnu, ktorú v centrále EÚ nemajú radi (ale vítajú ju vo Washingtone) a širokospektrálnu liberálnu OP, ktorá inklinuje k pravému stredu a má podporu Bruselu.
Kandidáti v prezidentských voľbách v roku 2025
Požiadavkám na kandidatúru vyhovelo 13 uchádzačov. Ide o najväčší počet kandidátov od začiatku priamych volieb (rovnaký počet bol aj v roku 1995).
Kandidátov uvedieme v abecednom poradí. Išlo o:
- Artura Bartoszewicza (nezávislý, podporovaný Agroúniou /hnutím roľníckeho a sociálnodemokratického charakteru/),
- Magdalenu Biejatovú (nezávislá, podporovaná Novou ľavicou, Poľskou socialistickou stranou a Úniou práce),
- Grzegorza Brauna (Konfederácia Koruny poľskej),
- Szymona Hołowniu (Poľsko 2050, predseda Sejmu),
- Mareka Jakubiaka (Kukiz’15, Federácia pre republiku),
- Macieja Maciaka (nezávislý),
- Sławomira Mentzena (Konfederácia slobody a nezávislosti, Nová nádej),
- Karola Nawrockeho (nezávislý, podporovaný PiS, Zjednotenými nad rozdielmi a Sebaobranou Poľskej republiky),
- Joannu Senyszynovú (nezávislá),
- Krzysztofa Stanowskeho (nezávislý),
- Rafała Trzaskowskeho (OP, Moderná, Poľská iniciatíva, Zelení, Demokratická strana, Poľská sociálna demokracia a Únia európskych demokratov, primátor Varšavy, kandidoval už vo voľbách v roku 2020),
- Mareka Wocha (Nestraníci v samospráve),
- Adriana Zandberga (Spolu, predtým Ľavica spolu).
Išlo teda o predstaviteľov širokého politického spektra, pričom medzi nimi prevládajú strany od stredu doprava. Vidieť aj pretrvávajúcu roztrieštenosť ľavice.
Karol Nawrocki na mítingu v Bielsku-Biala, december 2024. Foto: Wikimedia / Autor: Silar
Od začiatku kampane mal najvyššie preferencie Trzaskowski. Za ním bol Nawrocki, ktorého podpora pomaly stúpala. Tretie miesto si držal Mentzen. Tak dopadlo aj prvé kolo, v ktorom mal Trzaskowski vyše 6,1 mil. hlasov (31,36 %), Nawrockeho podporilo takmer 5,8 mil. voličov (29,54 %) a za Mentzena hlasovalo vyše 2,9 mil. voličov (14,81 %). Účasť bola 67,31 %, čo je v prvom kole najviac od čias konania priamych volieb.
Pred druhým kolom sa rozdiely v preferenciách medzi Trzaskowskim (s volebným heslom „Celé Poľsko vpred; vyhrá celé Poľsko“) a Nawrockim (s volebným heslom „Dobrý život Poliakov; Na prvom mieste Poľsko, na prvom mieste Poliaci“) zmenšili na minimum. Na Trzaskowskeho stranu sa postavili Biejatová (v prvom kole 4,23 %), Hołownia (4,99 %) a Senyszynová (1,09 %). Nawrockeho podporili Braun (6,34 %), Bartoszewicz (0,49 %), Jakubiak (0,77 %) a Woch (0,09 %). Mentzen (14,81 %) a Zandberg (4,86 %) nepodporili ani jedného z kandidátov. Stanowski (1,29 %) bol proti obom a Maciak (0,19 %) vyzval k bojkotu volieb.
Očakával sa veľmi tesný súboj. Neistotu vyvolávalo, že vyše 19 % voličov (viac ako 3,8 mil.) kandidátov z prvého kola malo pri hlasovaní „voľnú“ ruku. Podľa „papierových“ kritérií mal byť víťazom Trzaskowski. Došlo k nárastu počtu hlasujúcich, čo menilo situáciu. Okrem toto podľa niektorých zdrojov až 88 % hlasujúcich v prvom kole za Mentzena, volilo Nawrockeho. Tým, čo všetko viedlo k víťazstvu Nawrockeho, sa začne vo veľkom zaoberať v nasledujúcich dňoch.
Výsledky volieb
Volebné miestnosti otvorili o 7:00 a zatvorili o 21:00. Bol len menší počet narušení volieb, ktoré ich chod ani celkové výsledky neovplyvnili. Potom, ako sa začala vykazovať účasť na voľbách, bolo zrejmé, že bude vyššia ako v prvom kole. Dosiahla 71,63 %, takmer o 3,5 % viac.
Voľby sa skončili najtesnejším výsledkom v doterajších druhých kolách. Za Nawrockeho hlasovalo vyše 10,6 mil. voličov (50,89 %). Trzaskowskeho podporilo takmer 10 a štvrť milióna voličov (49,11 %). Rozdiel hlasov bol 369 591 v prospech Nawrockeho.
Prvý exit poll krátko po uzatvorení volebných miestností ukazoval na mierny náskok Trzaskowskeho (50,3 %). Ten si ako spupný a nedočkavý liberál hneď pripísal víťazstvo. Pri sčítaní hlasov sa však po polnoci dostal do vedenia Nawrocki a hoci jeho náskok sa mierne znižoval, viaceré médiá ho už nad ránom označili za víťaza volieb.
Dopoludnia 2. júna Štátna volebná komisia oficiálne potvrdila víťazstvo Nawrockeho.
Stručne o osobe nového poľského prezidenta
Siedmy prezident III. republiky Nawrocki (*1983, Gdańsk) vyštudoval históriu na Gdańskej univerzite (2008) a v roku 2013 tam ukončil aj doktorandské štúdium. V roku 2023 absolvoval na Gdańskej technickej univerzite postgraduálne štúdium v odbore stratégia, programový a projektový manažment.
V rokoch 2009 – 2017 pracoval v Inštitúte pamäti národa (ďalej len IPN) vo Varšave. V rokoch 2017 – 2021 viedol Múzeum druhej svetovej vojny v Gdańsku. 28. mája 2021 ho Sejm vymenoval za predsedu IPN, kde pôsobí doteraz. Je autorom, resp. spoluautorom niekoľkých kníh a desiatok vedeckých a populárno-vedeckých článkov. Zaoberá sa najmä antikomunistickou opozíciou v Poľskej ľudovej republike a medzi prvými sa venuje aj výskumu organizovaného zločinu v nej.
Politickú kariéru začal v novembri 2024, kedy sa ako nestraník stal oficiálnym kandidátom strany PiS v prezidentských voľbách. Začiatkom mája 2025 ho prijal v Bielom dome Donald Trump, ktorý mu vyjadril podporu. Ideologicky Nawrocki stojí na pozíciách antikomunizmu a rusofóbie. Nepodporuje však pomoc Ukrajine a je aj proti jej členstvu v EÚ a NATO. Kritizuje Volodymyra Zelenskeho.
V mladosti sa venoval futbalu a boxu. Liberáli poukazovali na jeho búrlivú minulosť a viaceré „biele miesta“ v nej. Nebudeme sa nimi zaoberať, ale je faktom, že sám Nawrocki priznal, že v októbri 2009 sa zúčastnil na bitke medzi 70 fanúšikmi Lechie Gdańsk a 70 fanúšikmi Lechu Poznaň, pri ktorej sa spáchalo celkom 135 trestných činov. On však nebol za nič stíhaný. V jednom rozhovore takéto bitky označil za „športovú aktivitu“, čo vyvolalo nespokojnosť veľkej časti verejnosti.
Väčšina médií predpokladá, že po nástupe do kresla prezidenta bude pokračovať v politickej línii svojho predchodcu Dudu a PiS.
Záver
Víťazstvo Nawrockeho v druhom kole prezidentských volieb sa síce príliš neočakávalo, ale vzhľadom na tesné rozdiely v preferenciách pred ním, nebolo prekvapujúcim. V podmienkach, keď je prezidentom Duda z opozičnej PiS, nebol priestor na možnosti ovplyvňovania volieb vládou tak ako v Rumunsku. Trzaskowskému nepomohla ani priateľská podporná návšteva víťaza prezidentských volieb v Rumunsku Nicușora Dana, predtým bukureštského primátora. „Odrhovačkou“ o ruských pokusoch ovplyvniť voľby sa tiež nebudeme zaoberať.
Druhé kolo priamych prezidentských volieb v polarizovaných európskych štátoch sa už viackrát premenilo na veľké boje národných a konzervatívnych síl proti liberálom opierajúcim sa o Brusel. V Poľsku to viedlo aj k najvyššej účasti zo všetkých volieb v III. republike.
Polarizácia spoločnosti v Poľsku sa po týchto voľbách nezmenší. Sú zdroje, ktoré tvrdia, že predĺženie patovej situácie medzi vládou a prezidentom môže viesť aj k predčasným parlamentným voľbám. Opäť ako príklad liberálnej agresivity a preháňania hrozby opačného tábora možno uviesť vyjadrenia predsedu vlády Donalda Tuska, že Nawrocki v prípade svojho víťazstva by mohol „zničiť Európu“. Jeden prezident Európu ťažko zničí, ale nekompetentné „širokospektrálne“ vedenie EÚ i Európskej komisie vyplašiť môže.
Celkom na koniec Nawrockemu k víťazstvu budú blahoželať o. i. aj z ďalších štátov V4. Najmenej to poteší asi prezidenta ČR. Žiaľ, na Slovensku to môže paradoxne vyvolať ďalšie zvýšenie agresivity liberálov a progresívcov.
