Prezident S. Žaparov, vľavo, generál K. Tašijev, vpravo.Foto: www.vb.kg
Máme tu, možno malé, ale predsa okrúhle výročie. Dňa 28. januára 2026 to bolo presne päť rokov, čo sa prezidentom Kirgizska stal Sadyr Nurgožoievič Žaparov.
Ako a prečo sa to tak v Biškeku stalo, sme 16. januára 2021 v Slove analyzovali v článku Kirgizsko má nového prezidenta – čo ďalej? Takže sa nebudeme vracať k tomu, čo bolo, ale pozrime sa na to, ako vníma svoju päťročnicu sám S. Žaparov.
V rámci jej hodnotenia prezident poskytol bilančný rozhovor agentúre Kabar (Кабар)[1], v ktorom v zásade akcentoval, že v Kirgizsku vládne demokracia, kde občania majú právo vyjadrovať svoje názory a sloboda slova je na vysokej úrovni.
Pre agentúru povedal: „… máme slobodu prejavu a demokraciu. Ak to porovnáme s minulosťou, teraz nie je o nič menšia. Či už na stránkach sociálnych sietí alebo v médiách, naši občania slobodne vyjadrujú všetko, čo uznajú za vhodné. Alebo ide o sociálne problémy, politické otázky, vládne rozhodnutia, osobné problémy. Ľudia o tom píšu, robia videá a otvorene hovoria. Nikto ich za to neobmedzuje. Slobodne vyjadrujú svoje názory na akékoľvek otázky…“
Ďalej prezident pokračoval: „… tí, ktorí majú u nás v úmysle usporiadať protestné akcie, môžu ísť do Parku Gorkého v centre Biškeku, pozvať médiá a vyjadriť tam svoje požiadavky. Ide o to, aby neokupovali vládne budovy a nezasahovali do ich práce… čo sa deje v Európe? Takmer vo všetkých krajinách sú demonštranti tvrdo rozptýlení, zhromaždenia sú rozohnané násilím. Aktivisti sú zatknutí a zvyšok je pod kontrolou štátu… podľa môjho názoru sa dnes na celom svete dostala do popredia integrita štátu, jeho bezpečnosť a záujmy…“
Hlavné výsledky
Nechajme samohodnotenie prezidenta tak, ale pokúsme sa zhodnotiť (pohľad z Trnavy), čo vlastne prezident S. Žaparov & etc. za ostatných päť rokov dosiahli.
Najdôležitejším je asi fakt, že došlo k obnoveniu samotného štátu konať. V roku 2021 bolo zjavné, že Kirgizsko fungovalo v režime chronickej manažérskej slabosti. Strategické rozhodnutia sa prijímali situačne, elity boli rozdrobené, mocenskému bloku chýbala politická vôľa a ekonomika manévrovala skôr v logike prežitia ako v rozvoji.
Prezident S. Žaparov svojimi reformami tento model v Kirgizsku zlomil. Nie zreformoval – zlomil! A to je dôležité. Tak isto je dôležité, že sa pokúsil (sčasti úspešne, ale s opozičným odporom) znovuvybudovať mocenskú vertikálu v krajine bez toho, aby to podlamovalo aktivity v rámci Strednej Ázie.
To znamená, že centrum prijíma rozhodnutia – a jednotlivé regióny krajiny chápu, kto je a najmä za čo zodpovedný.
V politickej teórii sa to nazýva obnovenie suverénneho riadenia. A pre slabé štáty (ktorým Kirgizsko bolo a zatiaľ je) je to dôležitejšie než akékoľvek inštitucionálne dekorácie. Totiž, ako sa metaforicky vyjadril Aleksej Nikolajevič Tolstoj v príbehu Buratina v detskej knihe Zlatý kľúčik alebo Buratinove príhody, kirgizský pacient –máme na mysli Kirgizsko vz. 2020 -2021 bol vtedy „… viac mŕtvy, ako živý…“
Umenie manévrovania a bez ilúzií
Jednou z nedocenených vlastností prezidenta S. Žaparova je jeho zahraničnopolitický realizmus v ostatných rokoch.
Jednoducho nerobí veľkohubé vyhlásenia, presadzuje multivektorový prístup a neháda sa s Ruskou federáciou. Navyše udržiava potrebné vzťahy so Západom a neobracia sa chrbtom k iným mocenským centrám vo svete, o Číne nehovoriac.
Toto je dôležité vedieť – pri pohľade na Kirgizsko – v kontexte geopolitických turbulencií a súčasnej krízy globálnych inštitúcií.
A je to tu – predčasné prezidentské voľby?
Možno by bolo možné skríknuť – a už je to tu! Alebo konečne! Alebo načo? V zásade však bude musieť, nie pozorovateľ z Európy, ale S. Žaparov reagovať na vnútropolitickú situáciu.
Pred niekoľkými dňami, presnejšie začiatkom februára, 75 známych verejných osobností v Kirgizsku – vedci, bývalí premiéri, bývalí poslanci, a iné verejné osobnosti – vyzvalo na predčasné prezidentské voľby.[2] Ich argument je nasledujúci:
- súčasný prezident bol zvolený v roku 2001 podľa dikcie starej Ústavy Kirgizska (ktorá predpokladala šesťročné funkčné obdobie, ale o tri mesiace neskôr bol prijatý nový základný zákon, ktorý znížil prezidentské právomoci na päť rokov);
- predčasné voľby sú – podľa signatárov – nevyhnutné na zabránenie rôznym interpretáciám, verejným sporom a odvolaniam na Ústavný súd Kirgizska, ako aj na poskytnutie nových stimulov pre rozvoj Kirgizska.
Predseda Žogorku Kenešu Nurlanbek Turunbek uuglu pred svojou návštevou Turecka tiež podporil iniciatívu 75-tich verejných činiteľov, s tým že je potrebné ukončiť právne spory týkajúce sa funkčného obdobia hlavy štátu.
Tu však je nosnou otázka – kto a ako bude zapojený do boja o prezidentský stolec v Biškeku.[3] Nemáme na mysli, žiaľ, už štandardné zasahovanie zvonku, ale hlavne vnútornú nomináciu politických lídrov v divergencii.
Karty rozdané nanovo
Tandem Žaparov – Tašijev bol politický formát doby. Predpovede o nevyhnutnom rozpade tohto tandemu podľa logiky kirgizského porekadla „… dve hlavy sa v jednom kotly nevaria…“ boli počas predchádzajúcich piatich rokov pravidelne aktualizované a nakoniec aj dokonané.
Dňa 10. februára 2026 prezident neočakávanie odvolal z postu podpredsedu vlády a predsedu Štátneho výboru národnej bezpečnosti (ŠVNB) Kamčybeka Tašijeva. Neočakávane aj preto, že boli (a sú) politickými spolupútnikmi, ale aj preto, že v čase odvolania bol K. Tašijev na dlhodobom liečení v Nemecku. Po oznámení tohto rozhodnutia liečenie prerušil a už sa nachádza v Biškeku.[4]
Následne po odvolaní šéfa svoje pozície opustili všetci námestníci. Navyše prezident rozhodol o oklieštení kompetencií ŠVNB, keď odobral kompetenciu ochrany kľúčových predstaviteľov štátu a strategických objektov. Tieto funkcie boli prevedené na Službu štátnej ochrany, ktorá podlieha priamo prezidentovi.
Generál a expredseda Štátneho výboru národnej bezpečnosti Kirgizska K. Tašijev.
Foto: www.24.kg
Skúsme sa ešte pristaviť pri tom osobitom politickom spolupútnictve S. Žaparova a K. Tašijeva, ktoré je možno datovať od revolúcie v roku 2020. Ich tandem, kde boli spojivom spoločné záujmy, mal ako každá ponorná rieka svoje úskalia, ktoré zrejme teraz dosiahli vrchol. A možné dôvody?
1/ osobné a konkurencia – K. Tašijev mal (a má) vysokú popularitu medzi nacionalistami (a tých je v Kirgizsku požehnane), v uniformovaných a neuniformovaných silových zložkách a v politickom establišmente na juhu krajiny. V ostatnom čase sa začal správať ako alternatívne centrum moci. Po tom, čo si ústavnou reformou posilnil svoje mocenské postavenie S. Žaparov, začal spolupútnika vnímať ako možné ohrozenie znovuzvolenia na post prezidenta v roku 2027. Tak ako v politike na Slovensku, aj v Kirgizsku platí, že treba reagovať v predstihu, preventívne a eliminovať potencionálneho súpera, skôr než sa vypracuje z mušej váhy na obrovitého bojovníka sumo.
2/ diskrepancie v rozhodujúcich a strategických otázkach – nehľadiac na spoločnú líniu bolo vidieť a cítiť rozdielnosti v prístupoch. Generál K. Tašijev bol radikálnejší. S pomocou ŠVNB pomohol dať do poriadku opozíciu, ale súbežne stúpil na otlak klanu(om) blízkemu/kym prezidentovi. V téme hraníc s Tadžikistanom bol generál neoblomný, zatiaľ čo prezident hľadal kompromis v súvislosti medzinárodnou reputáciou krajiny. Protikorupčné aktivity ŠVNB mohli ohroziť podnikateľské a obchodné záujmy prezidentovej rodiny. Stručne povedané, v ostatnej dobe to bolo len nútené spojenectvo, ktoré tlakovalo kotol.
3/ zdravotné problémy a dlhodobé liečenie mimo Kirgizska – K. Tašijev si liečil v Nemecku svoje kardio problémy a načasovanie zo strany S. Žaparova nevyzerá na náhodu, ale na prepočítaný ťah, aby odvolaný nestihol mobilizovať svojich. Toto je klasická politická technika – odstrániť súpera, keď je slabý. Vymenovanie Žumalbeka Šabdanbekova (Жумгалбек Шабданбеков), v urýchlenom režime, za dočasne povereného vedením SVNB, tieto úvahy potvrdzujú. Dočasný predseda SVNB je síce lojálny prezidentovi, ale nemá charizmu ako jeho predchodca.
Pozrúc sa na fakt z ľubovoľného uhla pohľadu vychádza, že odvolanie K. Tašijeva bolo nutnosťou pre ďalšie upevnenie moci S. Žaparova a na eliminovanie možného palácového prevratu.
Lenže odstavenie generála na druhú koľaj môže byť nepríjemnou časovanou bombou. Z mocenskej logiky veci je jasné, že S. Žaparov bude musieť riešiť aj nižšie zložky ŠVNB, aby si vynútil lojalitu. Akcia môže vyvolať nekontrolovanú reakciu. Takže na pripomenutie dve vážne veci:
Po prvé – K. Tašijev má vysokú mieru popularity na juhu Kirgizska a jeho baštami sú Oš a Džalal-Abad;
Po druhé – v roku 2020 bo K. Tašijev jedným z vodcov revolúcie, ktorá vyniesla S. Žaparova na prezidentský stolec. A teraz mu hrozí, že sa stane „obeťou“ režimu prezidenta (revolúcia požiera svoje deti). No ak sa pôjde na hranu možného zatknutia (napr. za zneužitie svojich právomocí, alebo za korupciu), tak môže rozšíriť rady opozičných politikov v exile.
Keď ďalej analyzujeme daný stav dnes, tak je možný tretí scenár, že odvolanie z postu podpredsedu vlády a predsedu ŠVNB je dohodnutý scenár v rámci, ktorého bude generál odškodnený a v zásade sa nič nestane. Ak nebude odškodnenie dostatočné, tak sa môže Kirgizsko dožiť ďalšej tulipánovej revolúcie.
Čo môže byť
V politických a akademických kruhoch v Biškeku momentálne koluje klebeta, že dohoda je istá. K. Tašijev chce byť prezidentom a S. Žaparov by sa stal predsedom vlády Kirgizska.
A celé politické priateľstvo a politický tandem by mohol dokonca pokračovať v rámci príslovia – každý chvíľku, ťahá pílku. V kirgizskom variante – Азыр сага, кийин мага (v preklade: teraz tebe, potom mne).
Takže, rok 2026 bude v Kirgizsku asi rokom predčasných prezidentských volieb a puto, resp. spojenie S. Žaparov – K. Tašijev v skutočnosti nebolo, nie je a nebude spojením dvoch osôb, dvoch blízkych priateľov, takmer bratov, ale štrukturálnym modelom kirgizskej moci.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
SÚVISIACE:
Kirgizsko má nového prezidenta – čo ďalej?Sadyr
Žaparov štyri roky v úrade
Kirgizsko a Tadžikistan: Smerovanie ku koncu pohraničných sporov
[1] Plný text pozri: https://ru.kabar.kg/news/v-kyrgyzstane-est-demokratiya-odnako-nezakonnye-prizyvy-nedopustimy-sadyr-zhaparov/
[2] https://www.ng.ru/cis/2026-02-09/1_9433_kyrgyzstan.html
[3] https://www.vb.kg/doc/454911_vybory_prezidenta_v_rykah_sadyra_japarova_i_konstitycii.html
[4] https://24.kg/vlast/361818_sadyir_japarov_kamchyibek_tashiev_byil_preduprejden_obotstavke/
