Sadyr Žaparov štyri roky v úrade

V bohatej, aj na rôzne excesy, histórii postsovietskych krajín Strednej Ázie za ostatných tridsaťštyri rokov sme si mohli všimnúť všelijaké udalosti.

Rôzne formou, obsahom a farbou realizované, alebo len pokusy, o revolúcie, prechody od jedného politického systému k druhému, od stepnej demokracie k autokracii a pod.

V rámci tohto sínusoidného vývoja sa vždy odlišovalo Kirgizsko, ktoré za roky nezávislosti zažilo piatich zvolených prezidentov (A. Akajev, K. Bakijev, S. Žeenbekov, A. Atambajev, pre korektnosť treba spomenúť aj R. Otumbajevu, ktorá bola v čase tulipánovej revolúcie poverená hlava štátu) pričom ani jeden z nich neopustil svoj post dobrovoľne, s výnimkou A. Atambajeva, ktorý sa tiež na určitú dobu presunul do väzenskej cely.[1]

Ak sme už pri téme väzenských ciel, súčasný, ten piaty, Sadyr Žaparov sa stal prezidentom priamo z nej a ako rezultát masových nepokojov po odchode z postu jeho predchodcu, ktorý zatiaľ ako jediný ukončil oficiálne svoje volebné obdobie a riadne odovzdal moc.

Čo sa dialo potom, je iná dimenzia exkurzu do politickej duše Kirgizska, ale sú to práve štyri roky (28. januára 2021), čo sa stal S. Žaparov prezidentom Kirgizska.[2]

Prezident Kirgizska Sadyr Žaparov. Foto: www.president.kg

Skúsme sa pozrieť, čo sa kirgizskému prezidentovi podarilo, resp. nepodarilo vo funkcii, s odkazom na to, že keď zložil prezidentskú prísahu, ekonomika krajiny krvácala z dôvodu koronavírusového šialenstva, medzinárodný obchod zoslabol a vonkajšia zadlženosť krajiny narastala.

Zoznam pozitív síce nie je rozsahovo veľký, ale obsahovo zásadným spôsobom politicky a ekonomicky reprofiloval Kirgizsko.

Prezident presadil zmeny v Ústave Kirgizska, ktoré umožnili návrat k prezidentskej forme vlády a zriadenie inštitútu Ľudového kurultaju (zhromaždenia). Inicioval a kontroluje boj s hydrou korupcie, ktorá bola aj na stredoázijské pomery už neudržateľná a pre krajinu zničujúca.

Hneď od začiatku mandátu hovoril o potrebe prinavrátenia zlatonosného náleziska a spracovateľského komplexu Kumtor, predaného zahraničnému majiteľovi (Kanada). Pre zaujímavosť, za 28 rokov, čo tam Kanaďania ťažili (či skôr sa správali okrem ťažby otvorene neokoloniálne), bolo získaných 420 ton zlata. Z tohto objemu (podľa zmluvy) pripadla Kirgizsku necelá jedna tona. Dobrý kšeft, nie?

Od momentu, keď sa Kumtor stal pred dvomi rokmi vlastníctvom kirgizského štátu, Biškek vykázal 1,2 mld. dolárov čistého zisku a celkový príjem bol 3,4 mld. dolárov. Za ostatné dva roky si ešte štát pripísal 291 mil. za dividendy.

Medzi úspech štvorrorčnice S. Žaparova možno zaradiť aj vybudovanie a spustenie do prevádzky viac ako 100 veľkých podnikov, kde bolo vytvorených 7,7 tisíc nových pracovných miest (napr. energetický komplex Kambar-Ata-1), alebo budovanie železničného spojenia Čína – Kirgizsko – Uzbekistan, či vnútroštátnej trasy Balykči – Kočkor – Kara-Keče.

S. Žaparov sa venoval aj zahraničnej politike a zlepšeniu vzťahov v rámci Strednej Ázie. Len v roku 2023 navštívil 21 krajín sveta a prijal desiatky lídrov krajín a vedúcich medzinárodných organizácií na pôde Kirgizska. Nedávno sa podarilo dohodnúť štátne hranice s Uzbekistanom a pred pár dňami aj s Tadžikistanom.[3]

V roku 2020 bol konsolidovaný rozpočet Kirgizska na úrovni 247,7 mld. somov, pričom v roku 2023 to už bolo viac ako 574,5 mld. somov a v roku 2024 – 686,9 mld. somov.

Daňový a colný príjem bol na začiatku prezidentovania S. Žparova na úrovni 30 mld. somov, v roku 2024 to bolo 111 mld somov.[4]

Samozrejme, že všetko nešlo tak ako po (drahom) masle. Pozrime sa na to, čo ľudí zaujíma najviac, koľko majú, resp. dostanú do svojej peňaženky.

Podľa dostupných údajov k septembru 2024 čo sa týka priemernej mzdy na tom nebolo Kirgizsko v porovnaní so svojimi stredoázijskými susedmi najlepšie. Konkrétne v Kazachstane je to 817,2 dolárov, v Uzbekistane 437,8 dolárov, v Kirgizsku 411,2 dolárov a v Tadžikistane 242,8 dolárov (údaje z Turkménska nie sú verejne dostupné).

V minimálnej mzde tam je (k polovici roku 2024) situácia nasledujúca: Kazachstan 181,1 dolárov, Uzbekistan 89,4 dolárov, Tadžikistan 54,9 dolárov, Kirgizsko 28,3 dolárov. V Turkménska experti výšku na 74,2 dolárov.

A ešte jeden expertný odhad. Dynamika inflácie (1 – 9/2024) bola v rámci krajín Strednej Ázie nasledujúca: Uzbekistan 7,7 %, Kazachstan 6,6 %, Kirgizsko 4,2 % a Tadžikistan 3,2 %.[5]

Prezident S. Žaparov podpísal 17. januára 2025 výnos o raste minimálnej mzdy v krajine. V roku 2025 – 2 865 somov (32,7 dolárov), v roku 2026 – 3 280 somov (37,5 dolárov) a v 2027 – 3 670 somov (42 dolárov).[6]

Takže už je ľahšie pochopiť, prečo státisíce Kirgizov pracujú v Ruskej federácii a tisíce na Slovensku. Nič ideologické, nič náboženské, ale len snaha uživiť rodiny.

Napriek uvedeným údajom riziko politickej destabilizácie Kirgizska (viac zvonku, než zvnútra) je neustále vysoké.

Krajina je (síce nie až tak fatálne ako Slovensko) politicky a ekonomicky rozdelená po zásadnej vnútornej línii sever – juh.

Zatiaľ stabilitu týchto vzťahov garantuje osoba prezidenta S. Žaparova a jeho blízkeho spolupracovníka, predsedu Štátneho výboru národnej bezpečnosti (GKNB) K. Tašijeva.[7]

Problémom pre Kirgizsko sa môže stať aj otázka migrácie, resp. migračnej politiky Ruska voči Kirgizsku, keď finančné príjmy z Ruska držia nad vodou v Kirgizsku nielen rodiny, ale aj celé dediny.

Za ostatné štyri roky, čo stojí na čele Kirgizska S. Žaparov, treba ešte vnímať, že jeho prístup, jeho politické správanie, jeho politická akcia de facto narušili staré kirgizské politické stereotypy a je garantom modernizácie krajiny.

A ešte niečo na úplný záver. Nezabudnime na to, že s Kirgizskom nás spája INTERHELPO. Už sto rokov!

(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)


[1] Podrobne k téme prezidenti KG pozri: Prezidentské voľby v Kirgizsku – Noveslovo
[2] Bližšie pozri: Kirgizsko má nového prezidenta – čo ďalej? – Noveslovo
[3] Pozri: Kirgizsko a Tadžikistan: Smerovanie ku koncu pohraničných sporov – Noveslovo
[4] Четвертый год президентства Садыра Жапарова – 28.01.2025, Sputnik Кыргызстан
[5] Казахстан признан лидером по величине средней зарплаты среди стран Центральной Азии
[6] Pozri: Садыр Жапаров утвердил размер минимальной зарплаты в КР на три года
[7] https://fergana.ru/news/136260/?country=kg

(Celkovo 206 pozretí, 8 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter