Emomali Rachmon a Si Ťin-pching po podpise dokumentov.
Téza klasickej geopolitickej teórie Halforda Mackindera z roku 1904 znie: Kto ovláda východnú Európu, ovláda Heartland (srdce sveta), a kto ovláda Heartland, ovláda Svetový ostrov (Euráziu a Afriku), čím ovláda svet,[1]V kontexte s aktivitami Číny v Strednej Ázii nám môže napadnúť jej optimalizácia na stredoázijské podmienky.
Tá by mohla znieť asi takto: Kto ovláda stredoázijský priestor, ten ovplyvňuje globálne procesy.
No a Stredná Ázia je na prahu, resp. vstupuje do novej – oveľa turbulentnejšej fázy svojho vývoja. Svet, ako sme ho poznali, sa zmenil. Dnes sa požiadavky stali ostrejšími a medzery v možnom manévrovaní sa zúžili.
Pričom stále platí, že stredoázijský priestor ovláda Ruská federácia (ale je na zostupe) a Čína (je na vzostupe). Spojené štáty sa snažia, Turecko na vec ide cez turkojazyčný element, Irán má svoje problémy a India sa zasa veľmi nesnaží. No a čo sa týka Európskej únie – to koncentrovaná neschopnosť a je tristné poznanie, v akom spolku sme!
Vzťahy Tadžikistanu s Čínou
Tie sú do značnej miery determinované hlbokou dlhovou závislosťou Dušanbe. Veľké percento vonkajšieho verejného dlhu Tadžikistanu vlastní Peking.
Situácia je dosť vážna, čo dokumentuje fakt, že v roku 2019 v rámci splácania svojich dlhov previedol ťažobné a geologicko-prieskumné činnosti na čínske spoločnosti. Tento model spolupráce umožňuje Číne naďalej aktívne presadzovať svoje záujmy v oblasti ťažby prírodných zdrojov v Tadžikistane.
V kontexte Strednej Ázie ako celku dochádza k nárastu finančnej závislosti od Číny, ale jej intenzita sa výrazne líši. Najväčšie dlhové zaťaženie Číny pripadá na Kirgizsko (30,5 % celkového dlhu) a Tadžikistan (16,1 %). Nasleduje Turkménsko (13,4 %) a Uzbekistan (7,5 %), zatiaľ čo Kazachstan s 3,6 % vykazuje najmenšiu závislosť (ale o to viac sa paradoxne ponúka Spojeným štátom).
Podľa MMF a Svetovej banky sú Kirgizsko a Tadžikistan v skutočnosti v zóne vysokej závislosti od dlhu, najmä pri financovaní kritickej infraštruktúry, ako je energetika a doprava.[2]
Návšteva E. Rachmona
V dňoch 11. – 14. mája 2026 prezident Tadžikistanu Emomali Šarifovič Rachmon (predtým Rachmonov), 74-ročný politik, ktorý v prezidentskej funkcii pôsobí od 6. novembra 1994, akceptoval osobné pozvanie prezidenta Číny Si Ťin-pchinga a vykonal štátnu návštevu (najvyšší protokolárny formát bilaterálnych vzťahov) Podnebesnej ríše.
Táto cesta prezidenta E. Rachmona mala číslo pätnásť (v rokoch 1996, 1999, 2001, 2003, 2007, 2012, 2013, 2014, 2015, 2017, 2018, 2019 a 2023…) v moderných dejinách vzťahov Tadžikistanu a Číny. Návštevy čínskych prezidentov v Dušanbe boli „tretinové“ (v rokoch 2000, 2008, 2014, 2019 a 2024).
Predchádzajúce stretnutie E. Rachmona a Si Ťin-pchinga sa uskutočnilo v septembri 2025 v rámci summitu Šanghajskej organizácie spolupráce a tesne predtým (jún 2025) v Astane počas v rámci formátu Stredná Ázia – Čína.[3]
Dušanbe interpretuje takúto vysokú frekvenciu bilaterálnych kontaktov ako „… dôkaz komplexného partnerstva…“. No je aj iný uhol pohľadu: čím je väčší rozpočtový problém a dlhová diera v Tadžikistane, tým častejšie musí E. Rachmon lietať do Pekingu.
Táto kvantita recipročných návštev sama o sebe naznačuje, že Čína je už dlho hlavným zahraničnopolitickým a hospodárskym referenčným bodom Tadžikistanu.
Rokovanie na najvyššej úrovni
Vyvrcholením, resp. politicky centrálnym bodom návštevy prezidenta Tadžikistanu v Číne boli rozhovory (12. mája 2026) na vysokej úrovni v rozšírenom formáte za účasti oficiálnych delegácií strán a v úzkom formáte s čínskym prezidentom Si Ťin-Pchingom.
Plenárne rokovanie delegácií Tadžikistanu a Číny.
Počas stretnutia strany diskutovali o stave a perspektívach spolupráce a vymenili si aj názory na aktuálne otázky medzinárodnej a regionálnej agendy.
Presnejšie politici neignorovali diskusiu o medzinárodnej situácii a aktuálnych otázkach svetovej politiky, najmä o situácii okolo Iránu a o probléme zvanom Afganistan.[4]
Osobitná pozornosť sa venovala posilneniu strategického partnerstva, rozvoju obchodných a hospodárskych väzieb, prilákaniu investícií, realizácii infraštruktúrnych projektov a rozšíreniu humanitárneho dialógu medzi Tadžikistanom a Čínou.
Ďalšie rokovania
Prezident E. Rachmon mal pomerne veľa pracovných stretnutí (zjavne bolo treba obsahovo naplniť dlhý pobyt v Číne). Z celkovej množiny spomeňme len dve zásadné:
- V rámci návštevy mesta Čchung-čching sa stretol s tajomníkom Mestského výboru Komunistickej strany Číny v meste Jüan Ťia-ťünom.[5]
Počas rokovania sa otvorila otázka možných priamych vzťahov medzi mestom, ktoré je považované za jedno z najdôležitejších priemyselných a inovačných centier Číny a vybranými regiónmi Tadžikistanu. Inak dĺžka spoločnej hranice medzi Tadžikistanom a Čínou je cca 411 km, ale zväčša sa tiahne cez vysokohorské chrbty Pamíru.
Mesto Čchung-čching (34 miliónov obyvateľov) je jedným z najväčších miest a logistických centier na trase spájajúcej Čínu so Strednou Áziou. Taktiež zohráva kľúčovú úlohu pri implementácii globálnej iniciatívy Jeden pás – jedna cesta.
- Ďalej to bolo stretnutie a rokovanie s predsedom Štátnej rady Číny – premiérom – Li Čchiangom.[6]
V úvode stretnutia E. Rachmon zdôraznil, že „… Čína pre Tadžikistan zostáva priateľskou krajinou, dobrým susedom a spoľahlivým strategickým partnerom…“
V roku 2025 sa objem vzájomného obchodného obratu zvýšil takmer o 46 % v porovnaní s rokom 2024. Čínske investície do ekonomiky Tadžikistanu v období rokov 2007-2024 dosiahli takmer 6 mld. $ (zväčša ide o priame investície).
Čínske investície do rôznych priemyselných odvetví vrátane baníctva, ako aj do oblasti energetiky, dopravy, stavebníctva a poľnohospodárstva majú rastúci trend. Pritom Tadžikistan má ďalej záujem prilákať kapitál z Číny na realizáciu projektov a programov v oblasti digitalizácie, umelej inteligencie, moderných technológií, rozvoja zelenej ekonomiky, energetiky a priemyslu. Uvidíme, či nadšenie Dušanbe vo vzťahu k investičnej politike Pekingu bude také isté aj o päť či desať rokov, alebo sa potom budú škrabať na zátylku ako v prípade dnešného Kirgizska.
V zásade si obaja politici vymenili názory na ďalšie pokračovanie veľkých projektov v reálnych odvetviach hospodárstva Tadžikistanu vrátane (najmä) energetiky, výstavby ciest, priemyslu a poľnohospodárstva.
Podnetná bola aj diskusia o možnostiach zvýšenia exportu tadžických poľnohospodárskych a agropriemyselných výrobkov na čínsky trh, ako aj o vytvorení inovatívneho vedeckého a technického agroparku oboch krajín v Tadžikistane.
Stretnutie s akademikmi
V rámci programu prezident E. Rachmon navštívil Pekinskú univerzitu, kde o.i. rokoval s jej rektorom profesorom Kung Čchi-chuangom.[7]
V súčasnosti v Číne študuje okolo 6 tisíc študentov a doktorandov z Tadžikistanu[8] a pozitívne bola hodnotená činnosť Centier Konfuciusa v Tadžikistane a Tadžicko-čínskeho centra praktického a profesionálneho vzdelávania Lǔ Bāna.
Súčasťou návštevy na univerzite bol aj slávnostný akt udelenia titulu profesor honoris causa prezidentovi.
Ten vo svojej slávnostnej prednáške uviedol, že v súčasnosti približne 40 tisíc tadžických občanov dostáva vysokoškolské vzdelanie v 47 krajinách, z ktorých – ako bolo spomenuté – okolo 6 tisíc študuje v Čínskej ľudovej republike a za roky nezávislosti Tadžikistanu viac ako 10 tisíc tadžických občanov absolvovalo vysokoškolské vzdelanie v Číne.
Zároveň sa zdôraznil rastúci záujem tadžickej mládeže o získanie vzdelania v Číne, najmä v takých špecializáciách, ako sú exaktné vedy, strojárstvo, informačné technológie, digitálna ekonomika a rozvoj umelej inteligencie.
Povedal: „… ako viete, vedecké, vzdelávacie a kultúrne väzby vždy prispievali k posilneniu priateľstva a vzájomného porozumenia medzi národmi. V moderných podmienkach získava veda a vzdelávanie ako hnacia sila spoločnosti osobitný význam.
Vzhľadom na skutočnosť, že viac ako 70 % obyvateľov Tadžikistanu sú mladí ľudia mladší ako 30 rokov, boli otázky vedy, vzdelávania a ľudského rozvoja identifikované ako jedna z priorít domácej politiky nášho štátu.
Preto sa za 35 rokov nezávislosti počet inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v krajine zvýšil z 13 na 48. Zároveň sa počet študentov v nich zvýšil zo 17 tisíc na viac ako 225 tisíc. Vláda Tadžikistanu zároveň vynakladá neustále úsilie na zlepšenie úrovne a kvality vzdelávania, rozšírenie obzorov študentov a zabezpečenie ich prístupu k úspechom modernej vedy a techniky.
V tomto procese sme dôsledne venovali pozornosť rozširovaniu spolupráce s Čínou v oblasti vysokoškolského vzdelávania, technológií, inovácií a akademickej výmeny, pričom tieto oblasti považujeme za jednu z najdôležitejších vo vzťahoch medzi našimi krajinami….“ [9]
Čo podpísali
Počas návštevy tadžického prezidenta bolo podpísaných celkom 31 dvojstranných zmluvných a iných dokumentov. Fajnšmekri, aby sme zbytočne nezaťažovali tento text, si môžu celý zoznam s oficiálnymi názvami dokumentov pozrieť na internetovej stráne prezidenta Tadžikistanu.[10]
Z tohto tridsaťjeden bodového zoznamu je potrebné akcentovať dva dokumenty, ktoré podpísali E. Rachmon a Si Ťi-pching a to:
- Spoločné vyhlásenie prezidenta Tadžikistanu a Číny o prehĺbení vzťahov všestrannej spolupráce a strategického partnerstva v novej epoche;
- Zmluva o večnej družbe, dobrom susedstve medzi Tadžikistanom a Čínou.[11]
Za zmienku stojí ešte fakt, že v rámci prípravy prezidentskej návštevy došlo k podpísaniu 52 rôznych dohôd a kontraktov medzi podnikateľskými subjektmi oboch krajín, ktoré by do Tadžikistanu mali nasmerovať čínske investície na úrovni 8 mld. $. Samotné obchodné kontrakty dosiahli výšku 647 mil. $.
Ekonomická dimenzia
Bilaterálny obchodný obrat medzi Tadžikistanom a Čínou dosiahol v prvom štvrťroku 2026 790 mil. $, čo predstavuje nárast o viac ako 50 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2025.
Celkovo v roku 2025 Čína tak predbehla Rusko a postupne sa stala najväčším obchodným partnerom Tadžikistanu od roku 1991.
Od roku 2017 Čína investovala takmer 6 mld. $ do ekonomiky Tadžikistanu, z toho asi 3,5 mil. $ priamych investícií (investície RF cca 2 mld. $). Okolo 900 mil. $, teda 12,5 % zo 7 mld. $ zahraničných investíciách, ktoré Tadžikistan získal v minulom roku, pochádzalo z Číny. [12]
Prezident E. Rachmon počas pobytu v Číne prezentoval potenciál Tadžikistanu a promoval opatrenia na prilákanie investícii do krajiny.
K nim zaradil aj nový zákon Tadžickej republiky „O investíciách a podpore investícií“.[13] Ten posilňuje ďalšie právne záruky na ochranu kapitálu, zjednodušenie administratívnych postupov a rozšírenie spolupráce medzi štátom a súkromným sektorom.
Pokiaľ ide o ďalšie investičné príležitosti v Tadžikistane, je zdôrazňovaná výhodná geografická poloha Tadžikistanu. Ďalej možnosti realizácie komunikačných projektov, ktoré prispievajú k vytváraniu nových dopravných a energetických koridorov, ako aj k rozvoju medziregionálnych väzieb.
K dnešnému dňu sa v Tadžikistane realizuje viac ako 300 štátnych investičných projektov v hodnote približne 13 mld.$, z ktorých mnohé zahŕňajú čínske spoločnosti ako dodávateľov. V Tadžikistane pôsobí viac ako 700 firiem s čínskym kapitálom (najmä v priemysle, stavebníctve, službách a ťažbe surovín).
Akosi samozrejme sa na pretras dostala aj aqua téma, nakoľko Tadžikistan je krajinou s významným vodným potenciálom (ôsme miesto na svete), ktorého rozumnou (a spravodlivou) distribúciou ovplyvňuje nielen Strednú a Centrálnu Áziu, ale aj väčší geografický priestor.
Okrem vody má Tadžikistan aj bohaté zásoby minerálov – ako je zlato, striebro, meď, lítium, antimón, zinok a volfrám – a ponúka čínskym podnikateľom vstup nielen do ťažby, ale aj (najmä) do spracovania surovín.
Jedným z stanovených strategických cieľov Tadžikistanu v priemysle je vytvorenie úplných reťazcov a prechod od prostého vývozu surovín k ich spracovaniu a zušľachteniu.
Poznámka na záver…
Štvordňová návšteva prezidenta E. Rachmona v Číne mala bohatý program. O.i. zahŕňa širokú škálu tém, od prehlbovania politického dialógu a rozširovania obchodných a hospodárskych väzieb až po prelomové iniciatívy v oblasti zelenej energie a digitalizácie.
Počet podpísaných bilaterálnych dokumentov posilnil už fixované základy pre ďalší dynamický rozvoj bilaterálneho partnerstva. Taktiež je novou etapou strategického dialógu medzi dvoma štátmi.[14]
No a čo sa týka termínovej „kolízie“ návštevy prezidenta Tadžikistanu E. Rachmona (11.-14. mája 2026) s pobytom prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa (13.-15. mája 2026) v Číne je to určite len a len zaujímavá zhoda. Sotva stojí za to tu hľadať niečo, čo je možné spájať s konšpiráciou.
Aj keď prípadný kontext nemožno ignorovať. Najmä ak v dňoch 28.-29. apríla 2026 bol v Dušanbe špeciálny vyslanec prezidenta Spojených štátov pre južnú a Strednú Áziu Sergio Gore (inak rodený ako Sergej Gorochovský – Сергей Гороховский),[15] ktorý diskutoval s prezidentom E. Rachmonom aj o surovinách a ťažobných projektoch. No a, ak vieme Spojené štáty nestrieľajú slepými patrónami.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
SÚVISIACE:
Peter Juza: Čínsky Tadžikistan dnes a vice versa
Foto: www.president.tj
[1] Pozn.: Sformuloval ju v roku 1904 vo svojej práci „Geografický stred dejín“ (The Geographical Pivot of History). Neskôr, v roku 1919, ju podrobnejšie rozpracoval. Pozri: https://www.thoughtco.com/what-is-mackinders-heartland-theory-4068393
[2] https://www.ng.ru/cis/2026-05-11/5_9492_president.html
[3] Bližšie pozri: https://mfa.tj/ru/main/view/18710/tadzhiksko-kitaiskie-peregovory-na-vysshem-urovne
[4] https://www.rtsu.tj/news/?ELEMENT_CODE=4118
[5] https://khovar.tj/rus/2026/05/prezident-respubliki-tadzhikistan-emomali-rahmon-provyol-vstrechu-s-sekretarem-gorodskogo-komiteta-kommunisticheskoj-partii-kitaya-yuan-tszyatszyunem/
[6] Podrobnejšie pozri: https://centralasia.media/news:2464668
[7] https://president.tj/event/news/55558
[8] Pozn.: Na tejto univerzite aktuálne študujú študenti zo 100 krajín sveta, vrátane 50 študentov a 6 doktorandov z Tadžikistanu.
[9] Text pozri: https://president.tj/event/news/55567
[10] Zoznam pozri: https://president.tj/event/news/55580
[11] https://thediplomat.com/2026/05/tajikistan-and-china-sign-permanent-friendship-treaty/
[12] https://cronos.asia/tajikistan/tj-politics/rahmon-kitay-8-mlrd
[13] Text zákona pozri: https://www.wipo.int/wipolex/ru/text/237404
[14] https://www.ng.ru/cis/2026-04-29/2_9486_tajikistan.html
[15]https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%93%D0%BE%D1%80,_%D0%A1%D0%B5%D1%80%D0%B4%D0%B6%D0%B8%D0%BE
Jedna odpoveď
Vážený pán Peter Juza,
so skutočným záujmom som si prečítal Váš obsažný článok „O večnej družbe medzi Tadžikistanom a Čínou“. Dozvedel som sa z neho veľa pre mňa doteraz beznámych skutočností o tejto bývalej zväzovej republike Sovietskeho zväzu…
Nevedel som, že je krajinou s významným vodným potenciálom (ôsme miesto na svete), ktorého rozumnou (a spravodlivou) distribúciou ovplyvňuje nielen Strednú a Centrálnu Áziu, ale aj väčší geografický priestor.
Nevedel som, že disponuje bohatými zásobami zlata, striebra, meď, lítia, antimónu, zinku, volfrámu – a že ponúka čínskym podnikateľom vstup nielen do ťažby, ale aj do spracovania surovín.
Držím im palce, nech sa im vzájomne darí…!
S pozdravom ostáva
F. Kasanický