Na konci roku 2020 ma šokoval článok vo Foreign Affairs Rogue Superpower, autor Michael Beckley. V súvislosti s politikou prezidenta Trumpa America first naznačil možnosť premeny USA na darebácky štát, rozpad NATO a EÚ a nástup merkantilizmu, resp. nového imperializmu. Stalo sa. Autor v apríli 2025 napísal ďalší článok: Ako darebácka superveľmoc pretvorí globálny poriadok. Beckley tvrdí, že USA sa hlásia k tretej trajektórii, ako to sformuloval v predchádzajúcom článku. Tá prvá bola liberálny internacionalizmus, druhá izolacionizmus, tretia agresívna, mocenská a stále viac egoistická alternatíva.
USA sa stanú darebáckymi, lebo môžu. Okolo 70 krajín, pätina svetovej populácie a tretina ekonomického výkonu, závisí od US ochrany – obranné pakty, spravodajstvo a logistika – inak nedokážu svoje vojská premiestniť do zahraničia. Vo svete ohromnej závislosti na US trhoch a vojenstve si Washington môže dovoliť zásadne revidovať pravidlá alebo ich celkom zrušiť.
Keďže USA podporili integráciu Ruska a Číny do liberálneho poriadku, podporili tým svojich najnebezpečnejších súperov. Oba režimy mali prospech zo systému spojenectiev vedeného USA, a to pacifikovaním ich historických rivalov Nemecka a Japonska, presadením jadrovej proliferácie a zabezpečením trás globálneho obchodu. V rámci relatívnej bezpečnosti začali meniť mapu Eurázie použitím sily: Rusko inváziami v Gruzínsku a na Ukrajine, Čína budovaním militarizovaných ostrovov vo Východočínskom mori, nárokmi na indické územie a eskaláciou hrozieb voči Taiwanu.
Navyše sa liberálny poriadok dá ťažko kontrolovať, lebo globalizácia a „rise of the rest“ (vzostup zvyšku). Inštitúcie, ktoré donedávna posilňovali US vplyv ako OSN, WTO a SB sa stali arénami patových situácií a protiamerického pózovania. V ďalšom texte Beckley poukazuje na sociálny úpadok amerických pracujúcich, pripomínajúci Veľkú hospodársku krízu. Toto bolo príčinou odklonu voličov od liberálneho internacionalizmu a príklonu k protekcionizmu a hraničným kontrolám.
Trump ničí systém, ktorý udržiaval mier po celé generácie, tvrdí autor, uznávaný odborník na medzinárodné vzťahy v najreprezentatívnejšom US periodiku pre zahraničnú politiku. Ďalšie argumenty. Uvedené je zdôvodnením, prečo darebácka superveľmoc nie je hypotézou, ale spôsobom posledného vzdoru. Nejde o to, či sa USA stanú darebáckymi, ale aký druh darebáctva budú uplatňovať. Bude to bezohľadná, hypernacionalistická mocnosť, ktorá útočí, prerušuje väzby a usiluje sa o obmedzený zisk za veľké dlhodobé náklady? Alebo dokáže presmerovať svoju silu do strategickejšieho postoja – takého, ktorý sa zbavuje nadmernej záťaže, ale zachová jadro liberálneho poriadku v užšej skupine schopných partnerov?
Autor v závere článku odmieta rozdelenie na tri sféry vplyvu ako po druhej svetovej vojne. Má predstavu, že USA dokážu vytvoriť blok slobodného sveta (a free world bloc), ktorý reflektuje americké záujmy a hodnoty. A free world that works – for the United States and for those willing and able to stand with it. Slobodný svet, ktorý funguje pre USA a pre tých, ktorí si želajú a dokážu stáť pri nich.
Nuž, rozdeleniu sveta na dva tábory som ako-tak rozumel. Teraz padli ideologické dôvody, zo strany USA ide iba o elimináciu schopných konkurentov, rivalov až nepriateľov. O udržanie anglosaského impéria. Ide o udržanie hegemónie z pozície sily (Beckleyho „posledný vzdor“) plus z pozície politického realizmu. Niečo ako počiatok perestrojky, kedy sa Gorbačov zbavil nadmernej záťaže a vzdal sa sféry vplyvu vo východnej Európe, aby sa ZSSR mohol začleniť do hospodárskej štruktúry Západu. A pokiaľ ide o Čínu, americký akademik si zrejme uvedomuje, že kalkulácia na liberalizáciu a kolonizovanie nevyšla. Veď Teng Siao-pching, keď začínal hospodársku reformu, varoval svojich súdruhov, aby boli skromní a neukazovali predčasne silu Číny. A ich čas nastal. Podobne sa nepodarí rozložiť a vydrancovať Rusko, o čo sa Západ snaží pomaly takmer dvesto rokov.
Politika prezidenta Trumpa nezávisí od jeho osobných charakteristík, analytik F. Škvrnda v tomto smere vo svojom článku tak trochu preháňa. Tak či onak prezident Trump vytvára Anglosaské impérium, do ktorého by mali patriť aj Grónsko a Kanada. Plus ďalšie krajiny, ochotné poslúchať.
Zdroj: Michael Beckley, The Age of American Unilateralism. How a Rogue Superpower Will Remake the Global Order. Foreign Affairs, April 16, 2025.
5 Odpovedí
Jednou z politických axiom je, že politické rozhodnutia, hoc-ako chaotické, je potrebné interpretovať, ako politický koncept. (Inak ste diskvalifikovaní, s politikom v strese, emócií či dokonca v kŕči, nikto nepočíta….) Mám pocit, že americkí analytici sa pokúšajú. dodatočne, bankrotu USA, ich chaotickému správaniu v strate kontroly, dať aspoň nejakú tvár.
Preto sa na Trumpove rozhodnutia pozerám s otázkou – predchádza bankrotu, alebo zachraňuje, koľko sa dá v prebiehajúcom bankrote?
Revízie vlastných rozhodnutí, ktoré Trumpovi ctitelia vydávajú za majstrovskú biznis politiku, považujem za typické správanie bankrotujúceho. (Bojuje do posledného dychu, aby neskončil pod mostom alebo s kudlou v bruchu!)
Už blízka budúcnosž ukáže či sa mýlim ja, alebo Michael Beckley.
Lacko,
opäť Ti ďakujem za sprostredkovanie Tvojho ďaľšieho zaujímavého prekladu, ku ktorému by som sa inak nedostal…
Myslím si, že politika Donalda Trumpa je teraz riadená deep state II, ktorého prvoradou úlohou je zrejme zachrániť aspoň časť doterajšieho vplyvu USA na všestranný celosvetový vývoj…
Srdečne Ťa zdraví
František
Sociálby vzorec správania. Prostá otázka, ktorá napadne skoro každého: Ak už niečo môžu USA, tak prečo nie ostatní napr. Čína, Rusko a ďalší) ?!?
D. Trump necitlivo nielen spochybnil, ale aj radikálne rozbúral všetky rozumné a vyvážené ekonomické a aj politické pravidlá, na ktorých fungoval svet vo vývoji po 2. svetovej vojne. No a čo teraz s tým ?
Opakovane to vo svojich vystúpeniach povedal Fico: Trump do politiky otvorene a nezakryte vniesol biznis (business). Politika je pre neho obchod, ale popri tom prioritný nie je neho zisk jednotlivých firiem so sídlom alebo vlastníkmi z USA, ale celkový zisk USA a tým aj posilnenie kapitálových a vojenských pozícií vo svete. Ideológiu a ideály postavil bokom. Teoretické diskusie ho nezaujímajú, to ponecháva na tých, ktorých to baví, keď už často nevedia robiť nič iné. Svetovláda je o peniazoch a zisku a nie o rečiach. Podľa potreby pomôžu aj zbrane, kde to nejde inak. Ba dokonca aj tí najchudobnejší musia jesť a nejako žiť a v tomto im často môže pomôcť len štát. Silný a bohatý štát to môže dokázať. Toto nie je o komunizme, ale prosperite. A zdrojom prosperity je všetko, čo prináša zisk.
K komentáru pána B. Slabého. Súhlas. Správne, v hutnosti a výstižne Ste doplniť tématiku. A teraz si to premietnime do politického cirkusu Európskej Únie. Moloch a stádo politických manekýnov. Tí nemajú šancu zvládnuť reálnu tvrdosť pomerov medzinárodnej mocenskej politiky. Poväčšine rozprávajú frázy kopírujúce mainstream, teda propagandu. Sú to mainstreamové figuríny v politike. Preto je agregovaným výsledkom tohto (takéhoto) malomyseľného trendu od rr. 2018-19 úpadok konkurencieschopnosti ekonomiky EÚ, vyskladaný a spôsobený zdražením energetických vstupov, nezmyselným (neefektívnym a zdraženým ) presmerovanie liniek zahraničného obchodu, stratu vývozných trhov na Východe a celkovo úpadkom autority orgánov EÚ. Ursula von der Layen lieta v korupčných škandáloch (aj s jej mocenským okolím), množstvo miliárd EUR spôsobená škoda – a akoby neexistoval ani reálny a včasný sankčný mechanizmus a ani nemá to kdo a ako zastaviť. Rok 2025 bol rokom odhalenia sa neschopnosti a zníženia efektivity fungovania EÚ (aká je a ako funguje) a dôvodom na zamyslenie sa kam tenCirkus (objektívne, ontologicky) smeruje. Keď miera iracionality rastie a entropicky deštruuje EÚ, tak takýto trend obnáša len jednu vec – rozklad. Nedivím sa, že D. Trump si tropí s lídrov EÚ (štylizovaných manekýnov s „neekonomickým myslením“) posmech a pri rokovaniach s nimi zametá. Podobne sa nich díva aj V. Putin a Si Ťin Pching. A v takomto dekadentnom svete v Európe (EÚ) v súčasnosti žijeme. (Zlatá Angela Merkel.)