Platí všeobecne známe pravidlo, ktoré nám hovorí, že geopolitické sily (tie skutočné a bonitné) nie je možné jednoducho vymazať. Ani priamou či zástupnou vojnou. Ale je ich možné akceptovať a pri rozumnej politike využiť vo svoj prospech.
Najmä ak je v ohnisku záujmu silných geopolitických hráčov malá, nie veľmi bohatá, ale hrdá krajina.
Bohatý chudobný, chudobný bohatý
Stredoázijský Tadžikistan (to je tá hrdá, malá a nie veľmi bohatá krajina – čo nakoniec dokazuje graf o podiele na HDP v rámci Strednej Ázie[1]), po tom, čo sa po pôrodných bolestiach získania svojej nezávislosti v roku 1991[2] spojených s občianskou vojnou začal zotavovať, jeho rozhodujúcim obchodným partnerov v prvopočiatkoch bol Uzbekistan. Podľa dobových údajov bol objem vzájomného obchodu na úrovni 250 mil. $. V zásade to bolo dvakrát viac, než sumárny obchodný obrat s ostatnými krajinami Spoločenstva nezávislých štátov.
Susedské vzťahy
Koncom deväťdesiatych rokov došlo k schladeniu vzťahov medzi Dušanbe a Taškentom a vzájomný obchod sa dostal na úroveň 15 mil. $.
Dnes je dynamika iná. Za prvý polrok 2025 objem vzájomného obchodu medzi Tadžikistanom a Uzbekistanom dosiahol hladinu 238 mil. $. Plus sa obe krajiny nedávno (mimo Moskvy) dohodli na tom, že Taškent bude odoberať elektrickú energiu z dobudovávanej Rogunskej vodnej elektrárne za cenu 0,034 $ za 1kW/h (plus DPH).
Takáto sínusoida v obchodných (a teda v politických) vzťahoch susedov v rámci Strednej Ázie je možno priestor na úvahu na niekedy inokedy, pretože v aktuálnom čase už nie je najväčším obchodným partnerom Tadžikistanu Ruská federácia.
Tá dominovala od deväťdesiatych rokoch až donedávna. Lenže podľa údajov Agentúry pre štatistiku pri prezidentovi Tadžikistanu[3] sa situácia zmenila.
Zo zverejnených údajov sa dozvieme napríklad, že objem vzájomného obchodu medzi Tadžikistanom a Kirgizskom, ďalším zo stredoázijských susedov, dosiahol za prvých päť mesiacov roku 2025 úroveň 6,35 mil. $ (export 1,59 mil. $, import 4,76 mil. $). V analogickom období roku 2024 bol obchodný obrat 405,1 tis. $.
Pre zaujímavosť malé porovnanie, ako v súvislosti s politickým (a reálnym na hranici) kolísal vzájomný obchodný obrat medzi Tadžikistanom a Kirgizskom:[4]
- roky 2018 – 2019: vzájomný obrat 60 mil. $ (import 48 mil. $, export 14 mil. $);
- 2021: 26,2 mil. $;
- 2022: 15 mil. $;
- 2024: 11,6 mil. $.
A dôvod tejto pozitívnej zmeny v roku 2025? Obnovenie politickej dôvery(!) a doriešenie otázok demarkácie a delimitácie(!) štátnej hranice. Nielen s Kirgizskom, ale aj s Uzbekistanom.[5]
Zmena na čele pelotónu nie je náhoda
Pozrime sa teda na najnovšie údaje z dielne Agentúry pre štatistiku pri prezidentovi Tadžikistanu. Podľa výsledkov za prvých päť mesiacov roku 2025 Čína po prvý raz v modernej histórii Tadžikistanu zaujala pozíciu hlavného obchodného partnera krajiny. Vytlačila tak z prvého miesta Ruskú federáciu, ktorá bola hlavným obchodným partnerom Tadžikistanu od konca deväťdesiatych rokov minulého storočia a tisícročia.
Podľa tohto zdroja[6] za prvých päť mesiacov roku 2025 je fixovaný obchodný obrat 964 mil. $, čiže nárast o 31 % v porovnaním s rovnakým obdobím roku 2024.
Export z Tadžikistanu do Číny bol 177 mil. $ a import 787 mil.$.
Dôležité je tiež vedieť, že podiel obchodného obratu s Čínou bol na úrovni 24,8 %, s Ruskou federáciou 23,2 %, pričom v porovnaní január-máj 2024 došlo k nárastu o 9,3 %.
Inak obchodný obrat Dušanbe s Moskvou (január-máj 2025) bol 900 mil. $ (export 42 mil. $, import 858 mil. $).
Treba si pripomenúť, že už v roku 2017 Peking predbehol Moskvu vo vzťahu k Strednej Ázii, žijúcej v spomienkovom móde[7], nielen v objeme a pestrosti investícií do ekonomiky Tadžikistanu. Dušanbe v zásade priznáva, že úroveň čínskych investícií má aktuálne hladinu 5,1 mld. $[8], z čoho je cca 70 % priamych.
Cielené investície
Čínske spoločnosti aktívne investujú predovšetkým do sektoru energetiky, telekomunikácii, ťažobného priemyslu, infraštruktúry, výroby stavebných materiálov…
Zhruba 93 % územia Tadžikistanu sú vysoké hory, kde sú vraj veľké zásoby zlata, železa, niklu, volfrámu, zinku, olova… a uránu (vraj 16 % svetových zásob), ale krajina nemá investície na ich geologické vymedzenie, potom ťažbu a príslušné technológie a infraštruktúru.
Toto Čína, ktorá je v investične v dobrej kondícii, plne využíva. A to bez vojny!
V rámci infraštruktúry ide o budovanie cestnej siete, tunelov, vysokonapäťových sietí. No a tieto čínske spoločnosti sú najväčšími daňovými prispievateľmi do štátneho rozpočtu Tadžikistanu.
Aj v tomto roku (2025) ostáva Čína najväčším veriteľom Tadžikistanu. Dušanbe má vonkajší dlh cca 3 mld. $, z toho Pekingu dlhuje 1,1 mld.$.
Na záver
No a celkom na záver sa do klávesnice tlačí ten starý a bradatý vtip, ktorý hovorí o tom, ako sa dohadujú optimista, pesimista a realista, ktorý jazyk sa treba učiť. Či anglický, ruský alebo čínsky.
Zdá sa, že v Dušanbe sa v tom orientujú celkom presne. Spoliehať sa na Západ, ako sa to snaží realizovať časť ľudí v Kazachstane, ktorí si neuvedomujú, že Západ okrem toho, že je ďaleko a Strednú Áziu vníma skôr ako toaletný papier, nie je konceptom Dušanbe.
Ideologická orientácia Dušanbe na Perziu má logické dôvody (jazyková blízkosť). Je to aj strach z rozpínavostí neoOsmanskej ríše nielen v regióne Kaspického mora, ale aj v Strednej Ázii (cez turkický jazykový základ).
Čo sa týka ruského elementu, tam sa bude udržiavať status quo a čo sa týka Číny, tá bude hrať s najlepšími ekonomickými kartami.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
Použité iné zdroje:
JUZA, P. (2025): Geopolitická renesancia Strednej Ázie, PeIn Trnava, 2025, ISBN 978-80-975026-07;
JUZA, P. (2019): Stredná Ázia a Čína – problémy politiky, bezpečnosti a možné geopolitické dôsledky, In: Studia Politica Slovaca Bratislava, 1/2019 (ročník XII), ISSN 1337-8163;
JUZA, P., KRNO, S., PRÁZNOVSKÁ, M. (2021): Čína v súčasných medzinárodných vzťahoch, FSV UCM, Trnava 2021, ISBN 78-80-572-0114-4;
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Uzbekistan – Čína 2024: Nová paradigma vzťahov? Určite áno! – Noveslovo
Úspešná penetrácia Číny do Strednej Ázie nezadržateľne pokračuje – Noveslovo
Stredná Ázia v hľadáčiku Číny – Noveslovo
Úvodné foto: www.mir24.tj
[1] Pozri: https://analyse.kammer-russland.ru/tpost/mxg15fs8t1-torgovo-ekonomicheskie-otnosheniya-tadzh?ysclid=md8zi8ov7q632277049
[2] Pozn.: Tadžikistan vyhlásil svoju nezávislosť 9. septembra 1991, ako druhá krajina Strednej Ázie. Prvým bol Uzbekistan – 1. septembra 1991, tretím subjektom bolo Turkménsko – 7. októbra 1991, potom 16. decembra 1991 – Kazachstan a nakoniec 31. decembra 1991 – Kirgizsko.
[3] https://www.stat.tj/ru/ru-2/
[4] Pozri: https://fergana.ru/news/138793/?country=tj
[5] Bližšie pozri: Chudžand 2025 – nová architektúra partnerstva v Strednej Ázii – Noveslovo
[6] Pozri: Как Китай стал главным инвестором Таджикистана | Новости Таджикистана ASIA-Plus
[7] Dnes Dušanbe priznáva že cca 25% obyvateľov ovláda veľmi dobre ruský jazyk, 60% na strednej úrovni a 15% nehovorí po rusky vôbec. V roku 1989 žilo v Tadžikistane viac sko 400 tis. etnických Rusov. V roku 2005 to bolo už len 140 tis. a ich počet sa radikálne znižuje ďalej.
[8] Ruské investície sú na úrovni cca 2 mld.$.
