Nový vietor do plachiet Strednej Ázie

Stredná Ázia – ako to dokazujú ostatné koordinované zahraničnopolitické aktivity Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu – sa stáva stále príťažlivejším a efektívnejším geopolitickým konglomerátom. Ak by sa slovenskou plagiátorsko-mafiánsko-fackujúcou a politicky nepríčetnou realitou nesprofanovala téza o „drahej neveste“, tak by sme mohli konštatovať, že Stredná Ázia je „drahou nevestou“.

Tí, ktorí sa venujú téme Strednej Ázie (na rozdiel od slovenskej reality) vedia, že tento mäkký popdbrušok už neplánuje byť styčným bodom problémov v rámci Veľkej hry č. 3 a stáva sa kľúčom k mostu, ktorý v rámci Eurázie bude logisticky, transportne, obchodne, kultúrne… bude spájať čínsky Východ a slovanskú Európu po nevyhnutnom kolapse anglosaskej divergentnej morálky. A tu si pomôžme slovami, resp. tézou  kazašského veľvyslanca na stránkach SLOVA, že „pevný most sa stavia z oboch strán brehu“.[1]

V Saudskej Arábii, presnejšie v meste Džidda, ktoré je ekonomickým centrom, sa dňa 19. júla 2023 konal prvý summit hláv štátov vo formáte Rada spolupráce arabských štátov Perzského zálivu – Stredná Ázia.

Predstavitelia zúčastnených štátov

Po stretnutiach Rusko – Stredná Ázia, Čína – Stredná Ázia, Európska únia – Stredná Ázia…,[2] ide o úplne nový formát medziregionálnej spolupráce. Je orientované na operatívne a koncepčné riešenia ekonomických a kultúrno-humanitných vzťahov a zjednodušenie realizácie investičných projektov členských krajín Rady spolupráce… (Cooperation Council for the Arab States of the Gulf)[3], ktorej členmi sú Bahrajn, Saudská Arábia, Katar, Kuvajt a Omán.

Iniciátorom summitu bola Saudská Arábia, jedna z najvplyvnejších krajín Perzského zálivu a nezabúdajme tiež, že okrem ropného fenoménu ide aj o krajinu, ktorá je kolískou islamu a pravlasťou islamského Proroka. Takže náboženský podtón tohto summitu, nehľadiac na politické a obchodno-ekonomické faktory (a iné deklarované dôvody),jednoducho vo vzťahu k Strednej Ázii nemožno obísť.

V roku 2022 sa v hlavnom meste Saudskej Arábie v Rijáde konalo prvé ministerské stretnutie v takomto formáte. Vtedy sa ministri dohodli na aktivizácii spolupráce – a minister ZV Saudskej Arábie princ Fajsál bin Farhán na margo podujatia hovoril o tom, že „…oblasti spolupráce sú bezhraničné, alebo nekonečné..“ Inak pre pamäť: dňa 21. februára 2022 rokoval s princom v Bruseliaj slovenský minister, dnes už exminister, Ivan Korčok, lenže okrem slohových cvičení sa proces nepohol. Ale vráťme sa k záverom ministerského stretnutia v Rijáde. Ministri sa dohodli na príprave a uskutočnení prezidentského summitu. A ten sa pred pár dňami ajúspešnekonal. My máme na Slovensku zatiaľ tretieho ministra zahraničných vecí, ktorých kvalita a rozhľadenosť (vrátane strategického myslenia) má rýdzo monotónnu klesajúcu paradigmu.

Krajiny Zálivu sa aktívne zaujímajú a angažujú v Strednej Ázii a zabezpečujú národnoštátne záujmy. Saudská Arábia si tak v tomto roku zabezpečila dlhodobé kontrakty v Kazachstane na dodávky pšenice, múky a olejnatých rastlín, čím koncepčne nahradila dodávky z vlastnej viny zdemolovanej Ukrajiny. Recipročne sú v hre jasné a pre Kazachstan potrebné investície.

Veľkým a aktívnym investorom v Strednej Ázii je Katar. V júni 2023 vydelil len pre Uzbekistan investičnú sumu 12 mld. $ (zväčša do energetiky, poľnohospodárstva a transportnej logistiky). Kirgizsku boli prisľúbené peniaze na transformáciu silových rezortov a v Tadžikistane sa mohli potešiť z finančnej injekcie vo výške 100 mil. $ na výstavbu novej ústrednej mešity (a jednej z najväčších v regióne).

Nesmieme zabudnúť ani na Spojené arabské emiráty, ktorých investičnou prioritou je Uzbekistan, ale súbežne vedú rokovania s Eurázijskou ekonomickou úniou, ktorú tvoria Ruská federácia, Kazachstan, Bielorusko, Kirgizsko a Arménsko (plus Uzbekistan, ktorý je pozorovateľ) o vytvorení zóny voľného obchodu. Ich prioritou sú výroba a spracovanie potravinárskych produktov, turizmus a hotelierstvo. A samozrejme – energetika.

Zrátané a podčiarknuté, krajiny Zálivu predstavujú solídny, možno až zásadný investičný potenciál smerom do Strednej Ázie, pričom stredoázijskí lídri sa spoliehajú na zálivovú štedrosť a nevadí im, že strategickým cieľom arabského zoskupenia je získať väčší prístup k surovinovým zdrojom (vrátane vody), na ktoré je Stredná Ázie, síce mozaikovito, ale v sumáre bohatá. Inak povedané Európska únia a USA – vďaka svoje divnej zahraničnej politike – budú ťahať za kratší koniec. Víťazom tejto trenice okrem krajín Zálivu bude ešte Irán a čiastočne Turecko a pozor – aj Pakistan.

No a ešte si treba počkať, ako na vývoj zareagujú Čína a Ruská federácia, ktoré okrem nutnej ekonomickej reakcie budú musieť veľmi pozorne sledovať možný prienik radikálneho islamu do Strednej Ázie, pretože skúsenosti s wahhábistami nie sú ružové.

O čom na summite hovorili stredoázijskí prezidenti?

Uzbecký prezident Šavkat Mirzijojev navrhol vytvorenie spoločnej Rady investorov…, ktorú by tvorili štátni a neštátni aktéri zo sféry biznisu. Ďalej navrhol, aby sa ďalší summit konal v Samarkande a aby bol vytvorený spoločný turisticko-bezvízový priestor Záliv – Stredná Ázia.

Prezident Turkménska Serdar Bedymuchamedov podporil uzbeckého kolegu s upresnením na vytvorenie Obchodnej komory Záliv – Stredná Ázia. Taktiež dal na zváženie možnosť zriadiť stály mechanizmus, poradné/konzultačné stretnutia ministrov zahraničných vecí krajín Strednej Ázie a Rady spolupráce arabských štátov Perzského zálivu.

Na druhej strane prezident Kirgizska Sadyr Žaparov loboval za investície do budovania železničnej trate Čína-Kirgizsko-Uzbekistan a za investičný vklad do vodnej elektrárne (nie tepelnej…!) Kambar-Ata-1 s projektovanou kapacitou 1.860 MW. Tiež podporil myšlienku bezvízovej zóny Záliv – Stredná Ázia.

Emomali Rachmon za Tadžikistan navrhol zriadenie Spoločného investičného fondu a fondu rozvoja… a požiadal o zvýšenie objemu investícií do aquaenergetických projektov.

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev využil, že je v regióne, a na úvod navštívil islamskú svätyňu – mešitu proroka Mohameda v Medine, pričom asi stojí za to vedieť, že Kazachstan oficiálne vykazuje najnižšiu moslimskú religiozitu v rámci Strednej Ázie – 62 % (Uzbekistan –  92%, Turkménsko – 85 %). No a v rámci summitu navrhol zvážiť zriadenie mechanizmu spolupráce v oblasti poľnohospodárstva, zvýšiť angažovanosť krajín Zálivu v energetickom sektore a aktivizáciu turistického produktu.

V rámci prezidentského summitu bol schválený akčný plán na roky 2023 – 2027, ktorý o.i. predpokladá aj práce nad „…budovaním politickej stability a rozšírenie dialógu v ekonomickej a investičnej oblasti a vytvorením efektívnych partnerských vzťahov…“

Výsledky stretnutia účastníci zhrnuli v Spoločnom vyhlásení hláv štátov summitu Rady spolupráce arabských štátov Perzského zálivu – Stredná Ázia.[4]

V tomto dokumente bola akcentovaná „…dôležitosť upevnenia strategického partnerstva a politického dialógu medzi zúčastnenými krajinami…“ V záverečnej časti dokumentu: „…hlavy štátov poďakovali za organizáciu toho historického summitu…“ a osvojili si návrh Š. Mirzijojeva s tým, že „…s netrpezlivosťou očakávajú nasledujúci prezidentský summit v uzbeckom Samarkande v roku 2025…“

Čo sa asi stalo

Pokúsme sa zhrnúť závery zo summitu, resp. odpovedať na otázku, čo sa týmto summitom stalo. Potom musíme povedať, že to bol úspešný pokus systematizovať vzájomné vzťahy a zladiť projekty medzi Zálivom a Strednou Áziou a dať im inštitucionálnu formu.

Inak povedané, tento summit Stredná Ázia plus Záliv bude mať koncepčné dopady na Strednú Áziu a následne na celú Euráziu. Investičná ochota zo Zálivu (plus následná nábožensko-kultúrna previazanosť) jasne budú meniť „geopolitické počasie“. Stredná Ázia sa postupne stáva pre Záliv strategickým regiónom. Tak ako je pre Čínu, Rusko, Irán, Turecko… No a vieme, že veľa strategických záujmov v kumulovanom priestore sa dá riešiť jedine dohodou, alebo nedohodou. Pritom si dovolíme akcentovať, že Stredná Ázia a Záliv, vďaka svojej geografickej blízkosti, asi budú zohrávať historicky overenú funkciu „spojovateľov“ medzi Východom a Západom. Lenže nie so sublimujúcim anglosaským Západom, ktorý krok za krokom sťahuje a asi aj stiahne pod vodu aj Slovensko.

Nová a kľúčová úloha v medzinárodnej politike

Ak sa na vec pozrieme z pohľadu súčasných aktivít rôznych hráčov vo vzťahu k Strednej Ázii – máme na mysli stretnutia vo formáte Stredná Ázia plus… – tak tento arabsko-stredoázijský summit mení geopolitické a geoenergetické reálie tejto časti sveta s výrazným vplyvom na celú Euráziu. Otvorenou otázkou je, ako na dané okolnosti ekonomicky zareaguje Čína a Ruská federácia a či vôbec budú mať na investičný boom (za podmienky náboženských ústupkov)zo Zálivu dajakú investičnú protizbraň. No a nezabúdajme na už spomenutý náboženský podtón, ktorý bude jasne geograficky odsúvať Strednú Áziu tým „správnym“ smerom. Nakoniec návšteva K.-Ž. Tokajeva v Medine nebola náhodná!

Pre objektivitu, aj prezident Kirgizska využil návštevu na summite a odskočil si do Mekky a splnil jednu z podmienok islamskej viery, aby sa stal nesmrteľným – uskutočnil hadž. Že to bolo v rámci plnenia štátnych povinností a za štátne peniaze, to sa asi neráta, alebo ráta?

A nezabúdajme na Turecko, ktoré nie je prototypom kresťanskej krajiny, ale islamský pašalík, ktorý má záujem uzamknúť turkický polmesiac (od Tatarstanu v RF cez Ujgurský autonómny okruh v Číne + štyri krajiny Strednej Ázie a s pomocou „svalnatého“ Azerbajdžanu) s využitím jazykovej a kultúrnej príbuznosti (kde tvrdo sekunduje Maďarsko); nedávno predal Rijádu bezpilotné lietadlá s cieľom zlepšiť pripravenosť ozbrojených síl kráľovstva a posilniť jeho obranné a výrobné kapacity. Haluk Bayraktar, generálny riaditeľ spoločnosti Baykar, uviedol, že dohoda zahŕňa vývoz tureckých bezpilotných lietadiel Bayraktar AKINCI. Vysokí tureckí predstavitelia pre tlačovú agentúru Reuters uviedli, že recipročne očakávajú potvrdenie priamych investícií z krajín Perzského zálivu vo výške približne 10 miliárd $ a o niečo neskôr ďalších 25-30 miliárd dolárov. Ešte optimistickejšiu predpoveď prinášajú turecké noviny Hurriyet. Spomínajú veľmi významné množstvo budúcich arabských investícií do tureckého hospodárstva – 50 miliárd $.

No a vidíte. V Pionierskom paláci v Bratislave zatiaľ podporujú rôzne dúhové pochody a svet, ten si ide svojou prirodzenou cestou aj bez nešťastnej Ukrajiny, ktorej prezident sa nevie ani, ako sa má slušne obliecť, keď je pred ním nastúpená čestná vojenská jednotka so symbolmi suverénneho štátu. Čím viac však niekto sleduje chyby druhých ľudí, tým menej sa stará o poznanie svojich vlastných chýb. Pre Pioniersky palác to platí na druhú!

A Stredná Ázia je zatiaľ časťou sveta, ktorá nám, ako spieval Oldřich Říha a jeho Katapult  „uniká medzi prstami“. Presnejšie, text (autor: L. Vostárek) znie: „…život ti ale z rukou mezi prsty klouže/necítiš skoro nic/vždyť v pocitech a citech ti bránu kůže/tvých drahých rukavic…“[5]

Autor je vysokoškolský učiteľ

Snímky: www.akorda.kz a www.president.kg


[1] Pozri: Silný most sa stavia z dvoch strán – Noveslovo
[2] Podrobnejšie pozri: Svet potrebuje rozvíjajúcu sa Strednú Áziu – Noveslovo, taktiež: Európa sa snaží o Strednú Áziu – Noveslovo
[3] K histórii činnosti a vzniku organizácie bližšie pozri: www.rfej.ru/rvv/id/10043B72B/$file/87-102.pdf
[4] Pozri: По итогам саммита лидеров стран Центральной Азии и Персидского залива принято совместное заявление (kabar.kg)
[5] Katapult – Máš na to být víc [text na Supermusic]

(Celkovo 261 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter