…týmito slovami vítal v rámci svojho otváracieho prejavu najvyšší predstaviteľ Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pching svojich kolegov, prezidentov krajín Strednej Ázie, Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu, v úvode mimoriadne dôležitého – de facto prvého in natura – summitu Čína – Stredná Ázia. Konal sa v dňoch 18. a 19. mája 2023 v čínskom meste Si-an (provincia Šen-si) a v spomínanom prejave Si Ťin-pching ďalej pokračoval: „…Stredná Ázia sa nachádza v samom strede eurázijského kontinentu a spája jeho sever, juh, východ a západ…“
No a nakoľko sa tento summit konal presne v čase, keď nevolená EK v Bruseli splieta v poradí jedenáste samozničujúce sankcie v súvislosti s udalosťami na Ukrajine, ktoré by sa mali dotknúť o.i. aj Kazachstanu a Uzbekistanu (a samozrejme Číny), načasovanie nebolo náhodné. Čínska diplomacia totiž nie je ako tá slovenská. Čínska diplomacia koná koncepčne, trpezlivo a cielene a jej diplomati si najmä nechodia do Washingtonu pre anglosaský intenerár.
Inak povedané, aj ďalšie slová Si Ťin-pchinga treba vnímať v širších než regionálnych súvislostiach: „…svet potrebuje prepojenú Strednú Áziu, ktorá má unikátne geopoliticko-geografické parametre. Stredná Ázia má všetky predpoklady na to, aby bola rozhodujúcim transportným uzlom eurázijského kontinentu, a tak prispela ku globálnemu obchodu a medzicivilizačným kontaktom celého sveta…“
Počas summitu sa čínsky prezident stretol na bilaterálnych rokovania so všetkými svojimi partnermi: Kasymom-Žomart Tokajevom, Sadyrom Žaparovom, Emomali Rachmonom, Serdarom Berdymuchamedovom a Šavkatom Mirzijojevom. Počas týchto stretnutí boli podpísané desiatky čiastkových zmluvných dokumentov o spolupráci v rôznych oblastiach.
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev (inak sinológ) navyše tesne pred summitom vykonal oficiálnu návštevu Číny, čomu sa budeme venovať neskôr v samostatnom texte.
Čína pomôže Strednej Ázii
Jedným zo záverov stretnutia v meste Si-an je ohlásená finančná podpora a pomoc Pekingu krajinám Strednej Ázie vo výške 26 mld. juanov (¥), čo je cca 3,72 mld. $ na, a opäť podľa vyjadrenia Si Ťin-pchinga: „…plány spolupráce Číny s krajinami Strednej Ázie v oblasti znižovania biedy s pomocou vedy a nových technológií…“[1] Všimli ste si, nikto nehovoril o zbrojení a minimálne o 2 % z HDP na smrtiace zbrane, ale o znižovaní biedy!
Celkovo bude Čína spolupracovať s krajinami Strednej Ázie v oblasti obchodu, investícií, logistiky, energetiky, zelených inovácií, kultúry a bezpečnosti.Teda vo všetkých rozhodujúcich oblastiach, čo zjavne znamená dve veci:
Po prvé – Peking si postupne upevňuje svoju pozíciu v Strednej Ázii, dáva tomuto regiónu mnohovrstvové garancie a cez tento región bude rozširovať svoju spoluprácu s Moskvou ako doplnok intenzívnych bilaterálnych vzťahov;
Po druhé – silné reči EÚ a aktivity USA a Veľkej Británie idú do stratena, pričom Čína nebude mať zásadné námietky voči tomu, aby v rámci Strednej Ázie za podmienky dobrých vzťahov s Ruskom úspešne operovalo Turecko a Irán.
Na summite sa hovorilo väčšej podpore tranzitnému koridoru cez Kaspické more a rozvoji systému nákladnej doprava v smere Čína – Európa. Nezabúdajme, že v roku 2013 Čína prezentovala svoj program Jeden pás – jedna cesta, ktorý je moderným pokračovaním konceptu Veľkej hodvábnej cesty, kde krajiny Strednej Ázie zohrávajú arcidôležitú úlohu pri trasovaní pohybu tovarov z Číny do Európy.
A čo ak vyprovokovanie vojny na Ukrajine (a nepokojov v Bielorusku)nie je len snahou Washingtonu a spol. potopiť projekt Jeden pás – jedna cesta? Tento projekt totiž de facto dokazuje, že jedna hegemónia sa končí a pri ukončovaní, ako nás učí história, „nielen kope“, ale sa objavuje aj veľká množina nedovzdelaných politikov, ktorí túto históriu nepoznajú, resp. poučenia z nej nie sú schopní absorbovať. Slovensko sa zdá byť v tomto negatívnym premiantom.
Čo sa týka energetiky, prezidenti 1 + 5 sa dohodli na formovaní regionálneho partnerstva v tomto segmente (zvýšenie objemu obchodu s ropou a plynom). To znamená, že kapacity Strednej Ázie budú nasmerované do Číny[2] a naivnými európskymi elitami sľubované nahradenie dobrovoľného zbavenia stabilných a ekonomicky výhodných dodávok z Ruskej federácie bude, ako to bolo zamýšľané vo Washingtone, nahradené ekonomicky nevýhodnými spoza oceánu. No a aby bolo dielo dokonané, prezidenti sa dohodli na aktivizácii spolupráce v oblasti jadrovej energetiky.
Samozrejme, že stretnutie krajín Strednej Ázie sa nikdy nemôže obísť bez otázky Afganistanu. Peking, Astana, Biškek, Dušanbe, Ašchabad a Taškent ale túto tému nevnímajú cez zbrane, ale cez tému využívania mechanizmu stredoázijskej koordinácie, nasmerovanej k mieru a obnoveniu tejto krajiny, ktorá je po odchode (úteku) USA z Afganistanu, vďaka štandardne devastačného prístupu USA, v dosť biednom stave.
Podľa čínskeho prezidenta môžu ako „šestka“ pomôcť znovuobnoviť Afganistan, aby bol na rovnakej úrovni, ako dnešní účastníci summitu. Čiže reč je o postamerickom upratovaní.
Čo sa stalo v Číne č. 1
No prvom rade si treba pripomenúť, čo naši politici a médiá zamlčujú, že upevňovanie vzťahov medzi krajinami Strednej Ázie a Čínou je logickým dôsledkom atlantického myšlienkového chaosu.
Peking a Moskva totiž našli spoločnú reč a v rámci hľadania nového usporiadania sveta (kde Slovensko prehráva a prehrá!) sa krajiny Strednej Ázie vymedzujú a v zásade už vymedzili. Alebo si niekto myslí, že dúhové fantázie sú budúcnosťou ľudstva?
Predovšetkým, za hlavný výsledok summitu Čína – Stredná Ázia, ktorý sa označoval ako 1 + 5 a dnes samotný Peking hovorí o „šestke“, je presunutie doteraz intenzívnej spolupráce na novú úroveň. Znovu akcentujeme, hovorí sa o „šestke“!
Prezidenti sa totiž neporozprávali len o aktuálnej situácii vo svete, ale podpísali dôležité politické dokumenty, ktoré vymedzujú „šestku“ v rámci medzinárodnej bezpečnosti, kde plánujú „…vytváranie tesnejšej spolupráce v rámci osudu Číny a Strednej Ázie…“
Ešte raz si prečítajte tento citát! Je to anulovanie všetkého, čo robila EÚ vo vzťahu k Strednej Ázii za ostatný viac ako štyristoštyridsať dní, ktorej už jednoducho došla trpezlivosť s akýmsi boľševickým projektom V. I. Lenina zvaný Ukrajina, ktorý sa ako neomylný vnucuje normálnemu svetu!
Inak, všimli ste si, že z Kyjeva nikdy nezaznelo „žiadame“, ale „musíte“! Alebo aj to, že v oficiálnej korešpondencii pre nich neexistuje Rusko, ale len rusko. Malosť sa prejavuje aj týmto spôsobom (podobne, ako premenovanie časti ulice v Bratislave neďaleko zastupiteľského úradu Ruskej federácie, ktorý spoluinicioval akýsi Martin Klus. Áno, to je ten známy plagiátor a „úspešný“ odborný reprezentant Slovenska pred bruselskou mašinériou…).
A ešte – aktuálna nervozita Poľska a Maďarska vychádza z dôsledkov tohto konceptu Vladimíra Lenina, ktorý potrebujú zvrátiť, ale tým pádom padá Ukrajina ako taká.
Netreba zabúdať, že krajiny Strednej Ázie majú rôzne politické systémy (dokonca nemajú ani spoločný jazykový základ, ani náboženskú platformu), ale podľa ostatných informácií sú schopné koexistovať nielen v rámci ruského fenoménu, ale aj v rámci nových vzťahov s Čínou.
Na čom sú vzťahy postavené? No ide o vzájomnú dôveru a snahu o vymodelovanie novej, spravodlivej schémy medzinárodných vzťahov. Má niekto podobný názor na (spravodlivé a korektné) postavenie Slovenska v rámci EÚ, či nebodaj dokonca NATO?
Čo sa stalo v Číne č. 2
Takže ešte raz sumarizujme, čo sa vlastne stalo koncom minulého týždňa v čínskom Si-ane:
1) De facto bol vytvorený nový mechanizmus (mimo bilaterálnych vzťahov) spolupráce medzi Čínou a Strednou Áziu, čo Brusel č. 1 (EÚ), Brusel č. 2 (NATO) a Washington nepoteší, ale kto chce kam, pomôžme mu tam;
2) Z formátu 1 + 5 sa prechádza na „šestku“! Čiže z bilaterálnej platformy (ktorá ostáva zachovaná) sa ide na nový mnohostranný formát, kde bude Čína nielen lídrom, ale aj garantom, pričom úloha Ruska ostáva nedotknutá! Pre zaujímavosť, summit mal dva rokovacie jazyky: čínsky a ruský!
Nakoniec, toto všetko je fixované v Si-anskej deklarácii summitu Čína – Stredná Ázia (Сианьскуя декларация саммита Китай – Центральная Азия), ktorá síce ešte nebola oficiálne zverejnená, ale jej publikované fragmenty potvrdzujú, že plán spolupráce je pre svet, ktorý podporuje americkú avantúru na Ukrajine – zdrvujúci.[3]
V texte sa totiž o. i. hovorí aj o tom, že Čína a krajiny Strednej Ázie sa musia (rozumej spolu) postaviť proti pokusom vyprovokovať „farebné revolúcie“ a mať nulovú toleranciu voči „terorizmu a separatizmu“. A navyše, už citujúc Si-Ťin phinga „…Čína a krajiny Strednej Ázie musia spolu realizovať iniciatívu globálnej bezpečnosti…“[4]
Inak povedané, táto ázijská „šestka“ bude aktívnejšie bojovať proti vonkajšiemu zasahovaniu do života krajín svojho regiónu.
Čo sa stalo v Číne č. 3
Celkom na záver. Summit Čína – Stredná Ázia, summit 1 + 5, ktorý sa transformoval na summit „šestky“ bol úspešný aj preto, lebo Peking nechce hrať geopolitické hry podľa scenáru Washingtonu na nulový súčet. Spolupráca Pekingu s krajinami Strednej Ázie má pozitívny vplyv na normálnu časť sveta, samozrejme, s výnimkou kolabujúcich štátov, ktoré si myslia, že Ukrajina je omyl V. Putina. Naviac, Čína susedí so Strednou Áziou – navždy!
Summit je potrebné vnímať aj ako stabilizujúci moment vývoja v Strednej Ázii a v celom postsovietskom priestore.
A od tohto konštatovania nemožno zatiaľ uhnúť ani o milimeter.
Autor je vysokoškolský učiteľ
[1] Китай безвозмездно поддержит страны Центральной Азии на $3,7 млрд (fergana.ru)
[2] Pozn.: Ide najmä o vybudovanie novej trasy „D“ plynovodu Stredná Ázia-Čína.
[3] Neoficiálnu verziu pozri: Полный текст Сианьской декларации саммита „Китай – Центральная Азия“_Russian.news.cn
[4] Pozri: Об итогах саммита «Китай – Центральная Азия»: мнение обозревателя CGTN – | 24.KG