Silný most sa stavia z dvoch strán

Rozhovor s mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Kazašskej republiky v Slovenskej republike J.E. Toležanom Barlybajevom

Toležan Barlybajev

Kazachstan sa od dávnych čias považuje za otvorenú krajinu, ktorá má dobré vzťahy so susedmi. Platí to aj dnes, v medzinárodnom kontexte nemá s nikým problematické, napäté vzťahy. Čím si to vysvetľujete? Je to výsledok poctivej diplomatickej aktivity, politickej kultúry, tradícií alebo máte pre pokojné spolužitie aj nejaké zvláštne povahové vlohy?

Všeobecne sa uznáva, že históriu štátu určuje jeho geografická poloha. Ale podľa mňa sme urobili opak – história Kazachstanu do značnej miery určila našu geografiu. Koniec koncov, práve na území našej krajiny boli divé kone pred viac ako päťtisíc rokmi prvýkrát domestikované a chov koní mal obrovský vplyv na životný štýl a kultúru kazašského ľudu. Kočovníci sa ako prví v histórii ľudstva naučili taviť kov, zhotovili vozové koleso a mobilný dom – jurtu. Tieto historické objavy umožnili našim predkom zvládnuť obrovské rozlohy Eurázie. Takto sa formovali geografické hranice Kazachstanu, ktorý je v súčasnosti z hľadiska veľkosti svojho územia na deviatom mieste na svete.

Na zachovanie takéhoto územia potrebovali kočovníci nielen vynikajúce vojenské nadanie a zručnosti, ale aj vynikajúce diplomatické schopnosti. Mimochodom, v minulosti bol jedným z najjasnejších príkladov úspešného vodcovstva syn kazašskej stepi, vládca stredovekého Egypta a Sýrie, sultán Baibars. V rokoch 1260 až 1277 viedol Egypt a premenil túto krajinu na silnú mocnosť. Jeho vojenské a politické úspechy formovali tvár obrovskej oblasti Malej Ázie a severnej Afriky v 13. storočí. Tento rok Kazachstanci a Egypťania oslavujú 800. výročie tohto veľkého panovníka.

Poloha v strede Eurázie – na križovatke ázijských a európskych civilizácií do značnej miery určovala zvláštnu mentalitu a toleranciu našich ľudí. Rozlohy Veľkej stepi boli od staroveku kolískou veľkých nomádskych civilizácií a rušnou križovatkou obchodných ciest, kultúr a náboženstiev. Územie Kazachstanu bolo súčasťou Veľkej hodvábnej cesty, ktorá spájala Východ a Západ. A naša krajina bola vždy otvorená dialógu medzi kultúrami a národmi. Odpradávna na našom území koexistovali islam, kresťanstvo, budhizmus a zoroastrizmus a dodnes tu prežili symboly a zvyky starovekého náboženstva – tengrizmu. Chcel by som pripomenúť, že v Kazachstane žijú predstavitelia viac ako 120 etnických skupín a 18 náboženských vyznaní. Medzietnická harmónia je základom stability našej mnohonárodnostnej krajiny a, samozrejme, odráža sa aj v jej zahraničnej politike.

Ako kočovný národ mali Kazachovia historicky osobitné poslanie spájať rôzne civilizácie a kultúry. Naša severná hranica s Ruskom má dĺžku 7 500 kilometrov a je najdlhšou súvislou pozemnou hranicou medzi dvoma štátmi na svete. Hranica s Čínou presahuje 1,5 tisíc kilometrov. Osobitnú pozornosť venujeme rozvoju vzťahov s bratskými štátmi Strednej Ázie, s ktorými nás spájajú podobné národné tradície, kultúry a jazyky. Kazašská ľudová múdrosť hovorí: „Blízky sused je lepší ako vzdialený príbuzný“. Podľa tejto ľudovej múdrosti dávame prednosť budovaniu dobrých susedských vzťahov pozdĺž obvodu našich hraníc.

Veríme, že základom bezpečnosti v našom regióne nie je vlastníctvo zbraní hromadného ničenia, ale rozvoj dobrých susedských vzťahov, ekonomická integrácia a zlepšenie sociálnej a životnej úrovne. Z tohto dôvodu sa Kazachstan stal prvým štátom na svete, ktorý podnikol praktické kroky k svetu bez jadrových zbraní, v roku 1991 zatvoril jadrové testovacie miesto v Semipalatinsku a dobrovoľne sa vzdal jadrových zbraní, ako aj vytvoril zónu bez jadrových zbraní v Strednej Ázii.

Toležan Barlybajev na prijatí u prezidentky SR Zuzany Čaputovej

Je domáca a zahraničná politika úzko prepojená?

Áno, zahraničná politika je odrazom domácej situácie. V modernom Kazachstane sa formuje nový model politickej štruktúry, založený na demokratických princípoch, komplexnej transformácii systému verejnej správy a decentralizácii moci, posilňovaní parlamentarizmu a multistraníckeho systému, právneho štátu a ochrany ľudských práv. Iniciatívy nášho prezidenta Kassyma-Žomarta Tokajeva, ktorý je sám vysokokvalifikovaným profesionálnym diplomatom, smerujú k modernizácii politického systému, ekonomickému, sociálnemu, kultúrnemu pokroku a naša zahraničná politika k tomu všemožne prispieva. V súlade s koncepciou „počúvajúceho  štátu“ a s prihliadnutím na strategickú úlohu pripojiť sa k 30 najvyspelejším krajinám sveta Kazachstan zvýšil dôraz na presadzovanie a ochranu záujmov každého občana, a to na pozadí presadzovania a ochrany záujmov štátu a podnikania.

Druhého júla sme oslávili Deň diplomatickej služby Kazachstanu. Za viac ako tri desaťročia našej nezávislosti sa Kazachstan etabloval ako predvídateľný, rozumný a zodpovedný účastník globálneho systému medzinárodných vzťahov. Kazašská diplomacia si získala medzinárodnú prestíž a vysokú profesionalitu vďaka všetkým vyššie uvedeným faktorom – našim historickým tradíciám, progresívnej ceste moderného rozvoja a šikovnému politickému líderstvu.

Po Kazachstane a Strednej Ázii však v určitom zmysle „pokukujú“ viaceré mocnosti z prvej desiatky krajín podľa veľkosti, napr. Čína, Ruská federácia, USA. Ako by ste mohli zhodnotiť ich úsilie o väzby s Kazachstanom? Pretože asi nejde len o číre priateľstvo, ale aj o možný pokus získať v rámci širších geopolitických záujmov Kazachstan na svoju stranu. Pravdepodobne ste už takéto úsilie v rámci ukrajinsko-ruského konfliktu zaregistrovali; je náročné čeliť takému tlaku? Doľahol ukrajinsko-ruský konflikt aj na ekonomiku Kazachstanu?

Samozrejme, že nás znepokojuje súčasná situácia vo svete. Aj v ére studenej vojny sa zachovali medzi Západom a ZSSR vzťahy a istá miera dôvery, vďaka čomu bolo možné nájsť riešenie karibskej krízy, viesť dialóg a následne dospieť k podpisu tzv. Helsinskej dohody z roku 1975. Dnes však vidíme v medzinárodných vzťahoch bezprecedentný nárast napätia.

Návrat „blokového“ myslenia vo svetovej politike, vzájomné sankcie a obchodné vojny, hybridné a informačné vojny podkopávajú základy globálneho mieru, obmedzujú voľný obchod, investície a inovácie, vyvolávajú sociálne napätie a hlboký rozkol medzi krajinami. Všetky tieto faktory spoločne tlačia globálny svetový poriadok k bodu zlomu. V tejto súvislosti by som rád pripomenul výrok anglického spisovateľa Stevensona, že „…ten, kto žije v sklenenom dome, by nemal hádzať kamene do iných“, veď tento dom je celá naša planéta.

Hlavné mesto Kazachstanu Astana v letný podvečer,
v pozadí jeden z jej symbolov veža Bajterek.

Napriek geopolitickým otrasom a globálnym turbulenciám Kazachstan presadzuje vlastnú nezávislú zahraničnú politiku. Ako opakovane vyhlásil náš prezident Kassym-Žomart Tokajev, Kazachstan je pevne odhodlaný dodržiavať základné princípy medzinárodného práva zakotvené v Charte Organizácie Spojených národov. To je principiálny a konzistentný postoj Astany. Naša krajina presadzuje mierovú, mnohovektorovú a vyváženú zahraničnú politiku, ktorá nám umožňuje udržiavať dôverné vzťahy so všetkými našimi partnermi.

Pragmatická politika Kazachstanu zaisťuje bezpečnosť na obvode štátnych hraníc. Jasne si uvedomujeme svoju zodpovednosť ako najväčšej krajiny v regióne za stabilitu a bezpečnosť celej Strednej Ázie. Kazachstan je najväčšia krajina na svete, ktorá nemá prístup k moru, a preto sú pre nás také dôležité najkratšie cesty spájajúce nás so svetovými trhmi. Napriek tomu, že obchodný obrat medzi Kazachstanom a Európskou úniou vzrástol a ku koncu roka 2022 dosiahol 39,9 miliardy dolárov, náklady na tranzit tovaru z Kazachstanu do Európy v dôsledku ukrajinsko-ruského konfliktu stúpli, ohrozenie vzájomného obchodu pretrváva.

Značné škody utrpela aj naša spolupráca s Ukrajinou. V druhej polovici 20. storočia boli ekonomiky Kazachstanu a Ukrajiny úzko prepojené – od rozvoja panenských území a veľkých hutníckych závodov až po vesmírnu spoluprácu na Bajkonure. Do roku 2014 bola Ukrajina jedným z hlavných ekonomických partnerov Kazachstanu – náš obchodný obrat dosiahol 4,5 miliardy dolárov. Na Ukrajine som pôsobil osem rokov a pamätám si, že ukrajinské firmy mali kedysi široké zastúpenie na kazašskom trhu, najmä v strojárstve, poľnohospodárstve a energetike. Kazachovia vlastnili aktíva ropných rafinérií a dodávali na Ukrajinu nerastné suroviny. Žiaľ, dnes sa naša spolupráca zredukovala na minimum.

Kazachstan je za mierové, diplomatické riešenie problémov. Prezident K. Tokajev opakovane vyhlásil, že zlý mier je lepší ako dobrá hádka a úprimne dúfame v rýchle obnovenie mieru na Ukrajine.

V besede na Inštitúte ASA a KNS ste nedávno povedali, že nezávislosť je výsadou silných, ale dosť draho sa za ňu platí. Mysleli ste to doslovne a zaplatil  za svoju nezávislosť draho aj Kazachstan? Kedy a čím?

Výrok, že nezávislosť je výsadou silných, patrí Friedrichovi Nietzschemu. A tu s veľkým filozofom plne súhlasím. Po mnoho storočí musel kazašský ľud tvrdo bojovať za nezávislosť a suverenitu. V 18. storočí prežili Kazachovia ťažké roky džungarskej invázie, ktorá zostala v pamäti ľudí ako „Roky veľkej katastrofy“. V roku 1728 však v krvavých bitkách pri rieke Bulanty a v bitke pri Anyrakaji naši ľudia ubránili svoju nezávislosť.

Ale história boja kazašského ľudu za nezávislosť zahŕňa nielen hrdinské stránky minulosti, ale aj tragické udalosti – politické represie, masový hladomor v 30. rokoch minulého storočia a nútenú kolektivizáciu. V tom čase Kazachstan utrpel najväčšie straty vo svojej histórii, keď prišiel o viac ako polovicu obyvateľstva. Kazachstan každoročne 31. mája oslavuje Deň spomienky na obete politických represií a hladomoru – dátum, ktorý nám pripomína masové obete kazašskej tragédie 20. storočia.

T. Barlybajev na besede Inštitútu ASA a KNS, ktorá sa konala 7. júna 2023

Chcel by som upriamiť pozornosť na podobnosť historických osudov našich národov v zápase o zachovanie národnej identity, jazyka a kultúry. Na konferencii venovanej Dňu nezávislosti Kazachstanu na našom veľvyslanectve sme minulý rok vyzdvihli myšlienkovú blízkosť veľkého slovenského mysliteľa a básnika, ideológa národného obrodenia Ľudovíta Štúra a lídrov kazašskej strany Alaš Orda Achmeta Baitursunova, Alichana Bukeichanova, Mirzhakypa Dulatova a ďalších bojovníkov za nezávislosť.

Kazachovia a Slováci spolu bojovali počas druhej svetovej vojny proti fašizmu. Slovenské národné povstanie v roku 1944 bolo medzinárodné a som hrdý na to, že Kazachstanci sa spolu s inými národmi zapojili do partizánskeho hnutia. Mnohí z nich padli na bojiskách v bojoch za oslobodenie Československa. Sme vďační našim slovenským priateľom za starostlivé uchovávanie pamiatky padlých vojakov.

Naše krajiny mali podobnú skúsenosť s vývojom štátu v druhej polovici minulého storočia. Tento rok si pripomíname 55. výročie Pražskej jari, odvážneho pokusu vašich ľudí vybudovať „socializmus s ľudskou tvárou“. Zaujímavosťou je, že vynikajúci slovenský vodca Alexander Dubček prežil detstvo v Strednej Ázii a dobre poznal tradície nomádskych národov. Máme v úmysle uskutočniť historický a archívny výskum tohto málo známeho obdobia jeho života. Som presvedčený, že to bude pre slovenskú verejnosť zaujímavé. Pražská jar, ktorú inicioval Alexander Dubček, podnietila túžbu národov Eurázie po slobode a nezávislosti a dala silný impulz demokratickým zmenám v Eurázii na konci 20. storočia.

Pri tejto príležitosti by som chcel zablahoželať všetkým našim slovenským priateľom k 30. výročiu vzniku Slovenskej republiky a zaželať vašej krajine veľa úspechov a prosperitu.

Vyjadrili ste sa tiež, že si uvedomujete základnú rovnicu a zodpovednosť: Stabilita Kazachstanu = stabilita celej Strednej Ázie. Čím všetkým je táto zodpovednosť voči susedným krajinám, resp. Strednej Ázii naplnená? A stretávate sa s vysokou mierou zodpovednosti aj u vašich partnerov v tomto priestore?

Prehĺbenie integrácie a regionálnej spolupráce v Strednej Ázii je najdôležitejšou prioritou zahraničnej politiky Kazachstanu. Vďaka úsiliu kazašskej diplomacie bola minulý rok podpísaná Zmluva o priateľstve, dobrom susedstve a spolupráci pre rozvoj Strednej Ázie v 21. storočí, ktorá pokrýva hlavné oblasti interakcie.

Medzi nimi je aj rozšírenie ekonomického, dopravného, logistického a investičného potenciálu regiónu. V regionálnom rozmere je mimoriadne dôležitá spolupráca v sektore vodného hospodárstva a energetiky, bezpečnosti, rozvoja obchodných a ekonomických vzťahov, tranzitného a dopravného potenciálu, ako aj kultúrnych a humanitárnych väzieb.

Sme presvedčení, že toto všetko prispeje k posilneniu medzinárodnej subjektivity Strednej Ázie, ktorá môže pôsobiť ako solidárny hlas v aktuálnych aspektoch regionálnych a globálnych agend. Aktívne spolupracujeme s našimi partnermi vo formáte C5 (Kazachstan, Uzbekistan, Tadžikistan, Kirgizsko a Turkménsko, pozn. red.) a iných regionálnych platformách, keďže náš región má veľký ekonomický potenciál a je dôležitým spojením medzi veľmocami a politickými združeniami v Európe a Ázii.

Presuňme sa teraz na Slovensko, kde pôsobíte už takmer rok. Aké oblasti sú podľa Vás „predurčené“ na spoluprácu medzi našimi krajinami?

Širokú perspektívu rozšírenia obchodnej a hospodárskej spolupráce vidíme v oblastiach obranného priemyslu, strojárstva, IT sektora, poľnohospodárstva, farmácie, alternatívnej energetiky a cestovného ruchu. V bilaterálnom obchode je značný nevyužitý potenciál, nad realizáciou ktorého teraz usilovne premýšľame. Je dôležité rozširovať výrobné väzby a spoluprácu s cieľom posilniť priemyselný a technologický potenciál našich krajín.

Vzhľadom na dopyt po vysokokvalifikovanom strojárskom a technickom personáli v Kazachstane sú perspektívy spolupráce aj v oblasti vzdelávania. Aktívne pracujeme na rozšírení akademických výmenných programov a rozšírení právneho rámca pre medziuniverzitnú spoluprácu. Jedným z nedávnych výrazných príkladov spolupráce v oblasti vzdelávania bolo podpísanie Memoranda o porozumení medzi Kazašským centrom pre medzinárodné vzdelávanie Human Capital Ltd. a Asociáciou stredných odborných vzdelávacích inštitúcií Slovenska „Duálna akadémia“.

Zaujímajú nás aj pokrokové skúsenosti Slovenska v oblastiach vodného hospodárstva, metrológie a normalizácie, energetiky atď. Mimochodom, vlani na jeseň bola v Bratislave podpísaná Dohoda o spolupráci v oblasti metrológie medzi Kazašským inštitútom normalizácie a metrológie a Slovenským metrologickým ústavom, s čím sme veľmi spokojní.

Treba povedať, že Kazachstan a Slovensko majú významný tranzitný a prepravný potenciál. Územím Kazachstanu a Slovenska prechádzajú pozemné cesty z Ázie do Európy, preto je pre  tieto dva štáty dôležitá účasť na infraštruktúrnych projektoch, ako je Stredný koridor, ktorý prechádza Kaspickým a Čiernym morom a spája Európu a Áziu. Musíme široko využívať výhody spolupráce v oblasti dopravy a tranzitu.

Kazachstan vytvoril dobré podmienky na prilákanie priamych zahraničných investícií. Jedným z názorných príkladov úspešnej investičnej spolupráce je projekt rekonštrukcie športového areálu Kazachstan so skúsenou slovenskou firmou Colosseo EAS na základe zmluvy o princípoch verejno-súkromného partnerstva s akimatom (kanceláriou primátora) hl. mesta Astana s celkovými nákladmi 35 miliónov eur.

Pri tejto príležitosti by som rád pozval slovenských investorov a obchodné spoločnosti, aby aktívne rozvíjali kazašský trh. Je to veľmi výnosné a sľubné. Dôležitou podmienkou aktívneho rozvoja obchodnej, hospodárskej a investičnej spolupráce je zavedenie bezvízového styku pre občanov SR od 1. januára 2017 (v marci 2020 dočasne pozastavený z dôvodu pandémie koronavírusu).

Kazašská jurta na bratislavskom Hlavnom námestí v marci 2023

V marci toho roku ste Bratislavčanom predstavili tradičnú jurtu a do konca roku by ste ju chceli sprístupniť vo všetkých krajských mestách Slovenska. Máte aj ďalšie zámery v oblasti kultúry, napr. vydanie kazašských bájí a povestí v slovenčine, či zorganizovanie prehliadky kazašských filmov. Prečo má kultúra vo vzťahoch medzi národmi také dôležité miesto?

Naša ambasáda venuje prioritnú pozornosť otázkam kultúrnej spolupráce. Ako vidíte, v našej novej budove sme zriadili kultúrne centrum – knižnicu kazašskej literatúry, siene športovej slávy, ručné práce kazašského úžitkového umenia, hudobný salón. Dúfam, že sa naše kultúrne centrum stane obľúbeným miestom stretnutia priateľov Kazachstanu a Kazachstancov žijúcich na Slovensku.

Vďaka podpore primátora Bratislavy Matúša Valla sme na jarný sviatok Nauryz 21. – 22. marca na Hlavnom námestí Bratislavy zorganizovali prezentáciu kazašskej národnej jurty, tradičného obydlia kočovníkov. A 1. júla sme v rámci prestížneho medzinárodného turnaja – majstrovstiev Slovenska v jazdeckom póle Farrier’s Arena Polo Cup v Šamoríne úspešne sprístupnili národopisnú expozíciu Symboly Veľkej stepi.

Výber miesta výstavy nie je náhodný, pretože jazdecké pólo pochádza z jednej z najstarších hier kočovníkov – kokparu. Na úpätí Kolosu, najväčšej 20-tonovej sochy cválajúceho koňa v Európe, ktorú vytvoril slávny maďarský sochár Gábor Miklós Szöke, bola umiestnená tradičná kazašská jurta. V expozícii okolo jurty sa nachádzali informačné stánky o starých kazašských remeslách – chove koní a dobytka, zručnosti pri výrobe jurty a umení hry na dombre.

Tým sme chceli našim slovenským priateľom pripomenúť, čo už som spomenul vyššie, že divoké kone boli v Kazachstane prvýkrát domestikované pred viac ako päťtisíc rokmi a kočovníci sa ako prví v histórii ľudstva naučili taviť kov, vyrábať kolesá, luky a šípy. Vynález jurty umožnil kočovníkom dobyť obrovské rozlohy Eurázie – od pohoria Altaj až po pobrežie Stredozemného mora.

Symboly Veľkej stepi, podujatie v Šamoríne 1. – 2. júla 2023

Hostia výstavy získali informácie o histórii jurty, jej výzdobe a jedinečnom remeselnom spracovaní, ktoré sú súčasťou svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Interiér jurty bol vyzdobený kobercami a umeleckými dielami z kože, národnými krojmi, kočovníckou výzbrojou a hudobnými nástrojmi. Jeden zo stánkov bol venovaný prírodným symbolom Kazachstanu – jablkám a tulipánom, ktoré sa po prvýkrát pestovali na úpätí pohoria Alatau. Na počesť Národného dňa dombry vystúpila mladá hráčka na dombru Amina Mamanova, ľudové tanečnice Umida Bolatbeková a Dajana Čurová. Veľký záujem slovenskej verejnosti vyvolala aj výstava fotografií k 25. výročiu nášho hlavného mesta Astany.

Popri kultúre sú ďalšou dôležitou oblasťou našej spolupráce športové väzby. V Kazachstane sú športoví špecialisti a športovci zo Slovenska známi a vysoko oceňovaní. Slávny slovenský tréner Michal Hipp výrazne prispel k príprave futbalovej reprezentácie Kazachstanu. Za hokejový klub Barys hrali v priebehu rokov také slovenské hviezdy ako Jozef Stümpel, Ján Laco, Branislav Mezei a Peter Podhradský, Tomáš Jurčo, Július Hudáček.

Slovensko si za svoju tréningovú základňu vybrali aj naši známi tenisti – víťazka Wimbledonu 2022 Jelena Rybakinová, mladý tenista Zangar Nurlanuly a ďalší športovci. Na veľvyslanectve sme vytvorili športovú sieň slávy, kde uchovávame športové trofeje našich hrdinov.

V rámci kultúrnej výmeny by som ešte rád spomenul aj aktivity slovenského fanklubu známeho kazašského speváka Dimaša Kudaibergena, ktorého členovia aktívne študujú kazašskú kultúru a hudbu a minulý rok navštívili Kazachstan. Veľa práce na rozvoji kultúrnych väzieb v regiónoch Slovenska vykonávajú naši honorárni konzuli – Tibor Lebocký v Banskej Bystrici a Ján Jenča v Prešove.

V septembri 2023 v Bratislave plánujeme Dekádu kazašskej kinematografie a do konca roka plánujeme vydať zborník vybraných diel nášho básnika Magžana Žumabajeva a knihu kazašských rozprávok v slovenskom jazyku. Som hlboko presvedčený, že rozvoj väzieb v oblasti kultúry a športu má veľký význam, pretože práve vďaka takýmto „mostom verejnej diplomacie“ sa z roka na rok utužuje priateľstvo medzi krajinami.

Rovnako Vás nenecháva na pokoji téma Skýtov, ktorých domovom boli rozsiahle stepi Strednej Ázie. Pri svojom pohybe smerom na západ sa dostali aj do blízkosti dnešného Slovenska a zanechali tu stopy minimálne prostredníctvom kultúr, ktoré boli Skýtmi ovplyvnené. Myslíte si, že jednou z oblastí spolupráce by mohla byť aj archeológia?

Pred príchodom na Slovensko som si prečítal historickú monografiu Dejiny Slovenska od najstarších čias po súčasnosť. Som pôvodným povolaním historik a zaujímam sa o tému výskumu procesu osídľovania Skýtov na prelome 8. – 7. storočia pred Kristom v lesostepných a stepných zónach východnej Európy. To napokon výrazne ovplyvnilo priebeh historického procesu rovinatých území Veľkej uhorskej nížiny. Rozvinul sa chov koní a zvierat, úprava koží a látok a iné tradičné ľudové remeslá. Začal sa presun osád smerom na kopce – a neskôr tak vznikli aj známe slovenské hrady na kopcoch, ktoré dnes lákajú turistov z celého sveta.

Kultúrne dedičstvo, ako aj pohrebiská so skýtskymi prvkami na južnom Slovensku sú vlastne prejavom dialógu kultúr v rozľahlom pásme okrajových oblastí stepných a lesostepných území východnej Európy. Téma hľadania a štúdia skýtskych kultúrnych vzoriek a ich vplyvu na vývoj miestnych kultúr by sa, samozrejme, mohla stať predmetom spoločného archeologického výskumu.

V úlohe mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Kazašskej republiky nie ste prvýkrát. Keď prichádzate do konkrétnej krajiny, dávate si nejaké špecifické ciele a úlohy? Ak áno, aké sú tie pre Slovensko?

Pre mňa sú jedným z dôležitých aspektov vo vzťahoch medzi krajinami a národmi sociálne, kultúrne a duchovné väzby. Politická situácia sa môže často zmeniť, ale dobré medziľudské vzťahy zostanú navždy. Preto by podľa mňa jednou z najdôležitejších vlastností diplomata, okrem vzdelania, erudície, znalosti jazykov, mala byť slušnosť a úprimný záujem o ľudí. Priateľské vzťahy medzi ľuďmi a krajinami sú vždy postavené na dôvere. Kazachovia hovoria: „Kus kanatymen, Yer zholdasymen“ (Vtákovi dávajú silu krídla a mužovi priatelia). V Slovensku má Kazachstan skutočného priateľa a spoľahlivého obchodného partnera. Veríme v perspektívu našej spolupráce, v jej potenciál. Vaši ľudia hovoria, že „Silný most sa stavia z oboch strán.“

Som presvedčený, že spoločným úsilím sa nám podarí vybudovať spoľahlivý most, ktorý spojí naše štáty natrvalo a prinesie prosperitu našim národom. Prajem vám a všetkým čitateľom Nového slova pohodu, prosperitu a úspech!

J. E. Toležan Tursunovič Barlybajev je kariérnym diplomatom. Vysokoškolské vzdelanie získal v Moskve (Ruská štátna univerzita humanitných vied), odbornú špecializáciu v Astane  (Inštitút diplomacie Akadémie verejnej správy pri kancelária prezidenta Kazašskej republiky) a v Londýne (Londýnska škola ekonómie). Pracoval na početných riadiacich pozíciách na Ministerstve zahraničných vecí Kazašskej republiky a v Centre pre zahraničnú politiku úradu prezidenta Kazašskej republiky. Diplomatická služba (takisto na rôznych pozíciách) ho zaviedla do Poľska, Chorvátska, Holandska a na Ukrajinu. Za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Kazašskej republiky v Slovenskej republike ho prezident Kazachstanu vymenoval 30. marca 2022; predtým šíril dobré meno svojej vlasti na takom istom poste v Chorvátskej republike. Hovorí kazašsky, rusky, anglicky, chorvátsky, slovensky.

Snímky: Veľvyslanectvo Kazašskej republiky v Slovenskej republike, wikimedia.commons a Martin Krno

(Celkovo 225 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter