Európa sa snaží o Strednú Áziu

Neviem, či ste si to všimli, ale len čo sa pred pár dňami na jednej strane sveta, v Kapskom Meste, zišli predstavitelia stále dôležitejšieho – a čo je hlavné – neformálneho zoskupenia BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika), ktorí hovorili o mierovom a najmä férovom usporiadaní sveta, o pár dní budeme vidieť, ako iná časť sveta, ktorá stráca dych, bude hovoriť o vojne! Máme na mysli budúcotýždňový summit NATO vo Vilniuse, na ktorom sa zúčastní aj militantná a zmilitarizovaná časť slovenských politických elít, ktoré sú zatiaľ (aj keď ústavne divným spôsobom) pri moci.

Alebo, pred pár dňami (18.-19. máj 2023) sa v Číne konalo stretnutie Čína + Stredná Ázia, ktoré sa zmenilo z formátu 5+1 na formát „šestka“.[1]

V rámci tohto summitu, na ktorom boli prítomní všetci stredoázijskí prezidenti, dal Peking svojim partnerom v Astane, Ašchabade, Biškeku, Dušanbe a v Taškente jasné garancie ochrany pred zamýšľanými európskymi nekoncepčnými rusofóbnymi ekonomickými sankciami a vyčlenil konkrétnu sumu nielen na rozvoj projektu Jeden pás, jedna cesta v rámci Veľkej hodvábnej cesty, ale najmä na to, aby sa Stredná Ázia stala výrazným centrom širšieho geopolitického, či skôr civilizačného projektu –Ázijské storočie“!

No a do Strednej Ázie okamžite „dojachal“ úradujúci predseda Európskej rady Charles Michels (sám, bez sprievodu niekoho, pre koho by sa nenašlo kreslo, tak ako v prípade návštevy Turecka), ktorý sa dňa 2. júna 2023 zúčastnil na druhom summite Európska únia – Stredná Ázia.

Miesto konania summitu – kirgizské letovisko Čolpon-Ata

Summit sa konal v kirgizskom letovisku Čolpon-Ata, kam prišli prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev, Tadžikistanu Emomali Rachmon a Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev. Turkménsko, ktoré Brusel permanentne kritizuje za všetko (aj za počasie), aby vyjadrilo svoj postoj, čo si myslí o „demokratickej“ Európskej únii, ktorá žobre o plyn z Turkménska, aby prežila budúcu zimu bez nepokojov obyvateľstva a udržala akú-takú ekonomicko-priemyselnú úroveň, keď Západ žil z lacných energetických surovín z východu, vyslalo tradične „až“ podpredsedu vlády Nurmuchameta Amannepesova.

Ale pre korektnosť treba spomenúť, že za ostatné dva roky boli kontakty so Strednou Áziou pomerne širokospektrálne, avšak z Bruselu výsostne paternalisticky ladené. Tak napríklad: 18.-19. mája 2023 sa v Almaty konalo II. Ekonomické fórum EÚ – SA, 10. marca 2023 sa v uzbeckom Taškente konalo Fórum občianskej spoločnosti EÚ – SA. Ďalej v Ríme (23.-24. február 2023) bola Konferencia na vysokej úrovni EÚ a SA o ekológii a vode (o vodných zdrojoch) a nemožno opomenúť tiež ministerské stretnutia EÚ – SA v Samarkande 18.-19. novembra 2022.

Tiež nezabudnime na to, že ide už v poradí druhé stretnutie v tomto formáte. Prvé sa konalo 27. októbra 2022 v hlavnom meste Kazachstanu, Astane.[2]

Treba spomenúť aj to, že hostiteľ, kirgizský prezident Sadyr Žaparov, mal aj samostatné bilaterálne stretnutia so všetkými, ktorí do Kirgizska pricestovali na summit EÚ – SA.

Aký bol cieľ?

Podľa zadania malo byť stretnutie v Čoplon-Ate venované spolupráci medzi Európskou úniou a krajinami Strednej Ázie. Lenže tesne pred týmto stretnutím (a najmä po summite „šestky“ v Čine) bol Ch. Michels nútený zmeniť rétoriku, vrátiť sa na zem a sľúbiť, že EÚ nebude prijímať voči krajinám Strednej Ázie za spoluprácu a ekonomické kontakty s Ruskou federáciou akékoľvek limity. Doslova povedal: „…my neprijmeme žiadne mimoriadne opatrenia – a čo je veľmi dôležité – chceme spolupracovať so všetkými našimi partnermi po celom svete, Strednú Áziu nevynímajúc…“ Pravda, aby ho v Bruseli za tento triezvy názor neukrižovali, tak dodal aj bod b), že EÚ bude vraj  „…diplomatickou cestou presviedčať krajiny Strednej Ázie, aby nepodporovali Ruskú federáciu…“

Účastníci stretnutia: zľava K.-Ž. Tokajev, E. Rachmon, Ch. Michels, S. Žaparov, Š. Mirzijojev a N.  Amannepesov

Účastníci summitu sa dohodli, že dajú pokyny svojim ministrom zahraničných vecí a po svojej linke tiež Vysokému predstaviteľovi EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepovi Borrellovi, aby formalizovali závery tohto summitu a aby aktivizovali plnenie už dávnejšej (a Bruselom, podobne ako Minské dohody, torpédovanej)novej Spoločnej cestovnej mapy na prehĺbenie spolupráce EÚ – Stredná Ázia.

Lenže poznajúc, ako J. Borrell ignoruje rozhodnutia Európskeho parlamentu, ako arogantne vystupuje voči všetkému, čo je smerom na východ, a pri jeho vekovej kondícii (nar. 1947), ťažko možno predpokladať, že bude robiť niečo okrem svojho pohodlia…

Záverečné komuniké

Na summite, resp. tesne predtým na jeho okraj, pretože Ch. Michels sa zastavil aj v Taškente a Astane, rozhodujúce krajiny formulovali, v čom vidia parametre možnej spolupráce. Kazašský prezident hovoril o tesnejšej spolupráci pri využívaní prístavov v Kaspickom mori, alebo o možnostiach európskych univerzít pri zlepšení vysokoškolského vzdelávania v Kazachstane. So zaujímavou iniciatívou vystúpil prezident Uzbekistanu Š. Mirzijojev, ktorý síce nepovedal ani slovo o dodržiavaní akýchsi ľudských práv, čo najviac trápi dúhový Brusel, ale hovoril predovšetkým o rozširovaní obchodno-ekonomických kontaktov s EÚ (ako celkom) a s jej jednotlivými členskými krajinami. A to v rámci režimu GSP+, kde vidí Uzbekistan priority vo vytvorení stabilných, a nie Uzbekistan ponižujúcich, mechanizmov vzájomných dodávok tovarov a služieb. Uzbecký prezident to ilustroval slovami: „…uskutočnili sme stretnutia s lídrami Francúzska, Nemecka, Maďarska a Českej republiky (to, že v zozname absentuje Slovensko – pri tejto mocenskej zostave už asi nemá ani zmysel upozorňovať, ako nám Stredná Ázia uteká!) …otvorili sme veľvyslanectvá v Budapešti a Štokholme (Bratislava je opäť mimo) a na budúci týždeň idem do Talianska…“

Nápady, ponuky, idey sú jedna vec, ale spoločný dokument je to, čo možno prečítať, analyzovať a časom aj hodnotiť.

Takže na záver svojho stretnutia EÚ – SA v Kirgizsku jeho účastníci prijali Spoločné komuniké Stredná Ázia – Európska únia.[3]

V tomto stručnom dokumente sa o. i. uvádza, že:
– vyjadrujú svoju pripravenosť na pokračovane dialógu EÚ – SA na najvyššej úrovni a rozvoji partnerstva EÚ – SA na základe vzájomného pochopenia a vzájomnej podpory;
– ďalej vyjadrili neotrasiteľnú potrebu dodržiavania Charty OSN a princípu teritoriálnej celostnosti, nepoužitia sily a mierového riešenia sporov;
– pripomínajú, že voda je jedným z rozhodujúcich zdrojov pre svet a existenciu národov Strednej Ázie, pričom je potrebné akceptovať oprávnené požiadavky a záujmy krajín regiónu Strednej a Centrálnej Ázie pri spoločnom hľadaní optimálneho spôsobu jej využitia a použitia (aj prostredníctvom inštrumentu Team Europe);
– oceňujú medzinárodnú snahu svetového spoločenstva pri poskytovaní pomoci ľudu Afganistanu v rámci rozhodujúcej úlohy OSN;
– postavili sa za aktivizáciu snáh v boji proti ideológii a propagande terorizmu prostredníctvom internetu;
– vyjadrili dôležitosť rozširovania vzájomných obchodných a investičných mechanizmov s cieľom urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja v krajinách Strednej Ázie s akceptáciou dialógu pre realizácii sankčných opatrení zo strany EÚ;
– akcentovali dôležitosť vzájomnej spolupráce medzi analytickými centrami a inštitútmi občianskej spoločnosti;
– posúdili možnosti spoločného vzdelávania a výchovy diplomatov zo Strednej Ázie (aj na pôde EÚ).

Pochopenie významu

Význam Strednej Ázie sa hmatateľne zvýšil po poznaní, že možným zdrojom alternatívnych dodávok rozhodujúcich energetických zdrojov, bez ktorých nebude Európa už nikdy Európou, ale len „európou“. No a tiež z toho dôvodu, že Stredná Ázia si hľadá svoje miesto v rámci bezpečnostnej architektúry Eurázie, kde sa podiel Európy scvrkáva.

Kategorická téza EÚ, že porážku Ukrajiny (ktorá už de facto je) nemožno dopustiť za nijakú cenu, spôsobuje, že krajiny Strednej Ázie sú pripravené spolupracovať, ale nie podľa schémy Bruselu. Teda výberovo! A tá výberovosť je aj v tom, že si samy budú určovať svoje reformy a konsolidačné vzťahy moci a spoločnosti.

Aby im niekto diktoval, že sa musia odstrihnúť od Moskvy ako geopolitického fenoménu v Strednej Ázii a pritom sa nestať vazalom Pekingu, na to Brusel nemá ani morálne, ani intelektuálne a ani ekonomické kapacity. Prezident Kazachstanu sa po summite EÚ – SA presunul do Ankary na inauguráciu prezidenta, pričom je jasné, že Turecko nie je žiaden Západ. Takisto sa do Ankary presunuli napr. aj prezidenti Uzbekistanu či Kirgizska. V Strednej Ázii totiž platia iné čísla, sú iné vzťahy a funguje iná geopolitická logika.

Budúce stretnutie

Podľa plánu a dohody by sa nasledujúci summit Stredná Ázia – Európska únia mal konať niekedy na jeseň 2024 v Uzbekistane. Samozrejme za podmienky, že sa Európska únia dovtedy nerozsype na prach. Inak má svojím alogickými hodnotovými a ekonomickými rozhodnutiami a slepou podradenosťou Washingtonu k tomu rázne vykročené!

To vidia nielen v Strednej Ázii.

Autor je vysokoškolský učiteľ

Snímky: www.president.kg


[1] Podrobnejšie pozri: Svet potrebuje rozvíjajúcu sa Strednú Áziu – Noveslovo
[2] Pozri: Stredná Ázia – ťah kráľom na E(urópa) – Noveslovo
[3] Plné znenie pozri: Joint press communiqué by Heads of State of Central Asia and the President of the European Council – Consilium (europa.eu) alebo tiež: https://www.nur.kz/politics/universe/2023193-sovmestnoe-press-kommyunike-glav-gosudarstv-tsentralnoy-azii-i-prezidenta-evrosoveta/

(Celkovo 310 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter