Kirgiz v Budíne a aj v Pešti

Oznámenie z prezidentského paláca v Biškeku bolo strohé – v dňoch 13. a 14. februára 2023 sa na základe pozvania maďarskej strany uskutočnila oficiálna návšteva prezidenta Kirgizskej republiky Sadyra Žaparova v Maďarsku.

Kirgizský prezident nelieta do Európy tak často (navyše jeho špeciál TU 154M potrebuje na lety do tohto priestoru špeciálnu výnimku), ale táto návšteva pár dní po tom, čo doma hostil prezidenta Uzbekistanu Šavkata Mirzijojeva [1], teda návšteva Maďarska, nášho partnera v EÚ, v NATO, ale aj vo V4…, má veľmi silný symbolický náboj. Aj pre stredoázijské Kirgizsko, ktoré má spolu s Tadžikistanom (vyriešenie pohraničných nezrovnalostí) kľúče od bezpečnostnej stability v Strednej Ázii (pri participácii Afganistanu), aj pre Maďarsko.

Východný vektor Maďarska

Ono teraz aktivizovalo svoj východný vektor zahraničnej politiky. Minister zahraničných vecí a obchodu Maďarska (všimnite si to spojenie diplomacie a obchodu) Péter Szijjártó navštívil ako prvý vysokopostavený predstaviteľ členskej krajiny EÚ od roku 2020 dňa 13. februára 2023 Minsk. Výsledkom jeho návštevy, okrem konštatácie pre diplomaciu zásadnej veci, a to, že je potrebné udržiavať komunikačný kanál, na spoločnej tlačovej konferencii s bieloruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Olejnikovom Maďarsko a Bielorusko oficiálne ponúkli svoje územia a kapacity na mierové rokovania ohľadne konfliktu na Ukrajine. Slovenské médiá tento fakt „úspešne“ odignorovali.

Prezident Kirgizska Sadyr Žaparov a prezidentka Maďarska Katalin Novák
po podpise dokumentov

Ďalším zaujímavým momentom je, že v čase oficiálnej návštevy prezidenta Kirgizska v Maďarsku došlo k prepusteniu bývalého prezidenta Almazbeka Atambajeva (2011 – 2017) z väzenia č. 27 v Moldovanovke, kde si odpykával 11-ročný trest za (vraj) korupciu a zneužite svojho postavenia. Po tom, čo opustil väznicu, sa exprezident vyjadril, že na základe osobného pozvania španielskeho premiéra sa pôjde liečiť na Pyrenejský polostrov: „..ak mám byť úprimný, musím sa ísť liečiť. Ale ako vždy sa vrátim! I will be back! Vždy som hovoril, že obvinenia voči mojej osobe sú zheftované bielou niťou…[2]

Okrem toho, že ako Kirgizsko, tak aj Maďarsko sú aktívne v rámci Organizácie turkických štátov[3], treba v celkovom geopolitickom kontexte brať do úvahy aj fakt, že ak Biškek ešte donedávna s úctou hovoril o Interhelpe a veril, že Slovensko – a čiastočne Česko – využije tento historický fakt, spojený aj s menom Alexandra Dubčeka na to, aby bola Bratislava kirgizským advokátom a stredoázijským výmenníkom pre tento priestor v Európe. Situácia sa ale zmenila. Naša bonita je momentálne v Kirgizsku nulová a Biškek hľadá východ cez spoločný turkojazyčný základ. Navyše Bratislava spochybňuje nielen V4 či Maďarsko ako suseda, ale aj tým, že už druhé prezidentské volebné obdobie (nevedomosť, ideologická zaslepenosť, alebo len ľudská intelektuálna nedostatočnosť…?) nikto nešiel pozrieť, ako žijú potomkovia Interhelpa. Tak sa nemožno diviť, že Biškek hľadá alternatívu. A Slovensko tiež.

Samozrejme, reakcia voči Maďarsku za jeho koncepčnú a rozumnú zahraničnú politiku s východným vektorom nenechala na seba dlho čakať. Washingtonská agentúra pre zahraničný rozvoj USAID nedávno spustila v krajinách strednej Európy nový program na posilnenie demokratických inštitúcií a podporu plurality médií. Podľa The American Conservative[4] je to však len ďalší pokus o vyvolanie farebných revolúcií v krajinách, ktoré sa stále zdráhajú prijať povinný liberálny svetonázor. Áno, hovoríme o Maďarsku!

Inak, na základe rokovaní medzi Budapešťou a Taškentom (9. februára 2023) a Budapešťou a Biškekom (13. februára 2023) zriadi maďarská letecká spoločnosť Wizz Air v roku 2023 priame letecké spojenie medzi týmito hlavnými mestami. Ak má niekto chuť, môže si zájsť napr. na letisko M. R. Štefánika v Bratislave a môže si vypísať, kam sa de facto lieta z Bratislavy slovenskými leteckými spoločnosťami.

Budín a Pešť – prečo dnes?

Aby sme predišli nedorozumeniu, autor textu veľmi dobre vie, že hlavným mestom Maďarska  je Budapešť, ale pri overovaní údajov pre potreby tohto textu sa na webe stránke Veľvyslanectva Maďarska v Slovenskej republike, ktorého hlavným mestom je Bratislava, sa našlo niečo iné. Na oficiálnej stránke je uvedená adresa: Štefánikova 1, 811 06 Pozsony.[5] Takže preto Budín a Pešť…

To však nič nemení na fakte, že hlavným strategickým partnerom Kirgizska sa momentálne stáva namiesto logického Slovenska – Maďarsko. Opakovane o tom hovoril prezident Sadyr Žaparov so svojou maďarskou hostiteľkou prezidentkou Katalin Novák, ale aj premiérom Viktorom Orbánom. Kirgizský prezident v jednom zo svojich prejavov v Budapešti povedal: „..vyjadrujem hlbokú vďaku vedeniu Maďarska, maďarskému ľudu a nášmu strategickému partnerovi za srdečné prijatie delegácii Kirgizska…“[6]

Sadyr Žaparov (vľavo) a Viktor Orbán

Ten, teda V. Orbán, po prvý raz navštívil Kirgizsko v roku 2018, keď sa zúčastnil na summite turkojazyčných štátov a osobne otváral Svetové hry kočovníkov v Issyk-Kule.

Ekonomická spolupráca medzi Kirgizskom a Maďarskom sa začala výrazne dynamizovať po roku 2020 (to je zhruba čas, keď Slovensko, pri mandáte trestne stíhaného prezidenta z Popradu, vo vzťahu ku Kirgizsku politicky rezignovalo), po zriadení spoločného Fondu rozvoja so základným kapitálom 50 mil. €. Budapešť ešte doplnkovo pridala na rozvoj spoločných projektov 16 mil. €. Záujem o investovanie do kirgizskej ekonomiky V. Orbán opakovane deklaroval aj na minuloročnom (2022) summite Organizácie turkických štátov v uzbeckom Samarkande.

Prioritnou témou sa, pre Biškek aj Budapešť, stáva sféra poľnohospodárstva a spracovania poľnohospodárskych produktov. A paradoxne, aj oblasť budovania malých vodných elektrárni, t. j. malá hydroenergetika. Pričom je ťažké predstaviť si, kde rovinaté Maďarsko nabralo v tejto oblasti skúsenosti. Alebo skúsené slovenské firmy, ktorým sa hádžu pod nohy politické polená, riešia svoj biznis napríklad cez politicky empatívnejšie Maďarsko?

S. Žaparov a V. Orbán rokovali tiež o možnosti skvalitnenia prijímania kirgizských pracovných migrantov a ich zapojenia do pracovného reťazca v Maďarsku.

V rámci oficiálnej návštevy prezidenta Kirgizska sa uskutočnili aj separátne rokovania ministrov zahraničných vecí Žeenbeka Kulubajeva a Pétera Szijjártó. Podľa oficiálnej správy si obe strany „zladili noty“ v aktuálnych otázkach bilaterálnych vzťahov, doladili plán spoločných akcií v roku 2023 a čo je dôležité – hovorili o ďalšom upevňovaní a rozširovaní strategického partnerstva a o diplomatickom riešení krízy na Ukrajine.

Strategické partnerstvo

Prezidenti K. Novák (vždy sa mi do klávesnice tlačí napísať s príponu -ová, aby bolo jasné, že ide o ženu) a S. Žaparov podpísali dôležitú Spoločnú deklaráciu o upevnení a rozvoji strategického partnerstva medzi Kirgizskom a Maďarskom.  

V tomto dokumente sa o. i. píše: „…strany s uspokojením zaznamenali aktívnu spoluprácu dvoch krajín v politickej, obchodno-ekonomickej, kultúrno-humanitárnej oblasti a potvrdili svoj nemenný postoj k princípom a záväzkom, uvedeným v Spoločnej deklarácii o princípoch spolupráce medzi Kirgizskou republikou a Maďarskom (1. novembra 1997) a Spoločnej deklarácie medzi Kirgizskom a Maďarskom o strategickom partnerstve (29. septembra 2020). Dávajúc veľký význam ďalšiemu rozvoju konštruktívneho dvojstranného dialógu na všetkých úrovniach spolupráce. Strany podčiarkujú dôležitosť ďalšieho rozvoja dvojstranného politického dialógu a pokračovania spoločných prác v rámci Strategickej rady Kirgizsko-Maďarsko…“[7]

Počas budapeštianskej návštevy kirgizského prezidenta boli ešte podpísané nasledujúce zmluvno-právne dokumenty:

Osobne ma veľmi potešila informácia o nadviazaní spolupráce medzi Diplomatickou akadémiou K. Dikambajeva a Univerzitou Loránda Eötvösa v Budapešti. Totiž počas každej pracovnej cesty do Biškeku som si zaradil do programu návštevu akadémie, spojenú s prednáškou pre jej študentov. A vždy som sa tam cítil veľmi príjemne, komfortne a odborne využitý. Ďalej je tu ešte jeden dôvod, že Slovensko dnešní mocipáni zatiaľ úplne nepotopili. Maďarská univerzita je jednou z najstarších a najvýznamnejších univerzít u našich južných susedov. Pôvodne vznikla z jezuitskej univerzity založenej v roku 1635 v Trnave (kde žijem a aj preto tá hrdosť), ktorá sa v roku 1777 presťahovala do Budína.

Táto prezidentská  návšteva (možno pre Kirgizsko aj prelomová) v Budapešti splnila a plní aj funkciu okna pre dialóg Strednej Ázie a EÚ, len nie je jasné, či to je výlučná iniciatíva Budapešti, alebo tam je akási snaha Bruselu potajme udržať kontakt, keď Stredná Ázia zjavne draftuje iným smerom a donedávna sme sa hrdili, že Slovensko má v Bruseli špeciálneho predstaviteľa EÚ pre Strednú Áziu a exministra zahraničných vecí Jána Kubiša, ktorý mal (a má) problematiku Strednej Ázie v malíčku.

A tu treba povedať, že Budapešti sa tento štatút (spojovateľa strednej Európy a Strednej Ázie a schusterovského obrusovača hrán) páči a v rámci svojich veľkoambícií bude na tom určite ďalej pracovať.

Snímky: www.president.gov.kg     


[1] Pozri: Návšteva prezidenta u suseda – nedevalvujúc svoj úrad – Noveslovo
[2] Кактус – новости Кыргызстана и Бишкека (kaktus.media)
[3] Podrobnejšie pozri: Turkický svet – randevú v Samarkande – Noveslovo
[4] Home – The American Conservative
[5] Pozri: Kezdőlap | Magyarország Nagykövetsége Pozsony (gov.hu)
[6] Официальный сайт Президента Кыргызской Республики (president.kg)
[7] Text pozri: Подписана Совместная декларация об укреплении и развитии стратегического партнерства между Кыргызстаном и Венгрией – Министерство иностранных дел Кыргызской Республики (mfa.gov.kg)

(Celkovo 237 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter