Kazašský Kurultaj už má predsedu

Prezident K.- Ž. Tokajev na ustanovujúcej schôdzi Kurultaja.

Pripomeňme si, že 15. marca 2026 sa v Kazachstane konalo referendum o texte novej Ústavy Kazachstanu. Referendum úspešné, nová Ústava Kazachstanu nadobudla účinnosť dňa 1. júla 2026[1].

Jednou z hlavných zmien bolo vytvorenie jednokomorového Kurultaiu (www.quryltai.kz) namiesto predchádzajúceho dvojkomorového kazašského parlamentu pozostávajúceho z Mažilisu a Senátu Parlamentu Kazachstanu.

Prvé voľby poslancov nového parlamentu sa konali 23. augusta 2026[2]. Na základe ich výsledkov bol sformovaný nový jednokomorový kazašský parlament, ktorý tvorí z pohľadu Kazachstanu „až“ (z pohľadu Slovenska „len“) 145 poslancov[3].

Výsledky volieb z 23. augusta 2026 sú zosumarizované v priloženej tabuľke, kde je možné vystopovať aj aké percentuálne preferencie mali jednotlivé politické subjekty podľa volebného prieskumu.

Inak povedané AKO sa daná kazašská agentúra „vedecky trafila“ do reálneho (skutočného) výsledku volieb a AKO sa môže takáto agentúra ďalej pohybovať na hladine dôveryhodnosti, nehladiac na to, že podobnú na Slovensku preferuje jedna súkromná televízia a samotná agentúra nevie vysvetliť, AKO je možné, že sa (opakovane) netrafila:

Takže, spočítané, spercentualizované a rozdelené, v novom Kurultaji má: proprezidentská strana ADILET 110 mandátov, AUYL – 10 mandátov, RESPUBLICA – 9 mandátov, AK ŽOL – 8 mandátov, Všeľudová sociálnodemokratická strana Kazachstanu – 8 mandátov.

Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev výnosom „O zvolaní prvej schôdze Kurultaju Kazachstanu prvého volebného obdobia“ № 1411 zo dňa 26. augusta 2026 zvolal – v súlade s Ústavou Kazachstanu (bod 2, článok 58) – prvé zasadnutie novozvoleného Kurultaju[4], ktoré sa konalo 28. augusta 2026 (teda v čase vrcholiacich prázdnin).

Na prvej plenárnej schôdzi poslanci o.i. jednohlasne zvolili svojho predsedu. Vlastne ani nie jednohlasne, za kandidatúru hlasovalo 144 poslancov. Jeden hlasovací lístok bol označený ako neplatný. Kandidatúru parlamentu už skôr[5] predložil prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev.

Predsedom nového Kurultaju sa stal Ajbek Arkabajuly Dadebaj (Айбек Арқабайұлы Дәдебай).

Posty podpredsedov obsadili, rodák zo Šymkentu Nurlan Kudijarovič Beknazarov (Нұрлан Құдиярұлы Бекназаров, nar. 1964), Dania Madievna Espaeva (Дәния Мадиқызы Еспаева, nar. 1961) a Dinara Bolatovna Zakieva (Динара Болатқызы Закиева, nar.1982).

Ajbek A. Dadebaj sa narodil 1. apríla 1980 v Alma-Ate, dnes Almaty. Teda ako celé vedenie nového parlamentu nepatrí už k starej postsovietskej generácii, ktorá bola zoskupená okolo exprezidenta Nursultana Abiševiča Nazarbajeva, ale predstavuje novú strednú generáciu politických lídrov Kazachstanu (na 100 % lojálnu prezidentovi K.-Ž. Tokajevovi) z domácej liahne[6].

Tiež – a to je v prípade Kazachstanu (nielen, to platí na celú Strednú Áziu) – treba vedieť, že je pôvodom, resp. zástupcom kmeňa/klanu „ysty“ (kaz.: ысты, resp. v staršej lexike: усут, исут). Ide o jednu z rodových vetiev Staršieho žúzu[7], ktorý je dnes súčasťou kazašského národa, ale ktorý – to treba tiež vedieť a pritom netreba študovať (určite poučné a myšlienkovo zlatonosné) spisy Leva Nikolajeviča Gumileva – v roku 1824 prijal poddanstvo Ruského impéria.

Predseda Kurultaju vyštudoval Kazašskú štátnu univerzitu medzinárodných vzťahov a svetových jazykov Abylaj Chána v Almaty[8]. Má diplomatickú hodnoť mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca I. triedy.

Svoju profesionálnu kariéru začal v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Významnú časť svojej kariéry venoval otázkam štátnej služby a verejnej správy.

Pracoval ako odborník na oddelení medziparlamentných vzťahov a medzinárodnej spolupráce zamestnancov Senátu a pôsobil aj ako asistent predsedu Senátu Parlamentu Kazachstanu, ktorým vtedy bol dnešný prezident.

V januári 2022 bol vymenovaný za výkonného riaditeľa Správy kancelárie prezidenta Kazachstanu.

Od februára 2024 do mája 2026 pôsobil ako vedúci Administratívy prezidenta Kazachstanu, kde koordinoval implementáciu kľúčových reforiem a strategických iniciatív.

V máji 2026 (5. mája 2026) A. Dadebaj rezignoval na post v prezidentskom aparáte a bol zvolený za predsedu novej a jasne proprezidentskej strany ADILET, ktorá zdrvujúco vyhrala parlamentné voľby a získala jasnú a pohodlnú väčšinu v novom Kurultaji.

Po zvolení A. Dadebaj poďakoval  K.-Ž. Tokajevovi za dôveru a poslancom za podporu. Uviedol, že hlavnou úlohou Kurultaju je pokračovať v práci na budovaní „… spravodlivého Kazachstanu…“, kde sa výsledky transformácií „… prejavujú a odrážajú v každodennom živote ľudí…“ a „… zákon a poriadok…“ sa stávajú základom spoločnosti[9].

Na otvorení prvého zasadnutia Kurultaju vystúpil prezident K.-Ž. Tokajev, ktorý napríklad uviedol: „… Kurultaj radikálne zmodernizuje mocenský systém a dá silný impulz práci celého štátneho aparátu. Zlepšením kvality vnútroštátnych právnych predpisov poskytne Kurultaj silný základ pre právny systém krajiny. Naplnenie tejto historickej misie spočíva na vás. Byť zástupcom Kurultaju prvého volebného obdobia je v prvom rade zvláštny, bez preháňania, šťastný okamih…“[10]

No a tiež informoval, že v skorej dobe, po dotvorení štruktúry parlamentu predloží kandidatúry viceprezidenta a predsedu vlády poslancom na posúdenie.

Pre poriadok si ešte pripomeňme, že okrem predsedu a podpredsedov boli zvolení aj predsedovia ôsmich stály výborov: Výboru pre agrárne otázky, ekológiu a prírodné zdroje, Výboru pre ústavné zákonodarstvo, súdny systém a bezpečnostné orgány, Výboru pre regionálny a infraštruktúrny rozvoj, Výboru pre sociálno-kultúrny rozvoj, Výboru pre financie a rozpočet, Výboru pre digitalizáciu, inovácie a vedu, Výboru pre hospodársku politiku, priemysel a energetiku a Výboru pre medzinárodné vzťahy, obranu a bezpečnosť[11].

Predsedom posledne uvedeného výboru sa stal bývalý senátor, generálporučík polície Marat Šadetchanovič Kožaev (Марат Шадетханович Кожаев).

Snáď len to, že volebný proces v Kazachstane zostáva plne kontrolovaný a voliči stále nedostávajú šancu skutočnú voľbu.

Prechod z dvojkomorového parlamentu na jednokomorový neviedol k významným zmenám v pravidlách politickej hry.

K.-Ž. Tokajev a spol. sa snažia vytvoriť post-nazarbajevský politický systém, ale mnohé prvky predchádzajúceho modelu zostávajú. Tak napríklad transformácia dominantných prezidentských a vždy víťazných strán z OTAN (zal. 1999) na NUR OTAN (2006), potom na AMANAT (2022) a teraz na ADILET (2026).

Treba však vidieť, že voľby do Kurultaju sú súčasťou väčšieho procesu súvisiaceho s budúcim tranzitom moci. Vznikol post viceprezidenta, ktorý by mohol potenciálne súvisieť (z osobného pohľadu – súvisí na 99,9 %) s prípravou nástupcu súčasného prezidenta.

Súčasne sa v krajine vytvárajú ďalšie nové inštitúcie. V druhej polovici septembra sa plánuje vytvorenie Kazašskej ľudovej rady (Қазақстан Халық Кеңесі), najvyššieho poradného orgánu, ktorý získa právo na legislatívnu iniciatívu.

Čas ukáže…

(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)

SÚVISIACE
Kazachstan to už má za sebou

Foto: www.akorda.kz


[1] https://noveslovo.eu/komentare/v-astane-to-na-uhorkovu-sezonu-nevyzera/

[2] https://noveslovo.eu/komentare/kazachstan-to-uz-ma-za-sebou/

[3] Pozn.: V dvojkomorovom parlamente mal Kazachstan v dolnej komore 98 poslancov a v hornej 50 senátorov. https://quryltai.kz/ru/about-us/history

[4] Text pozri: https://akorda.kz/ru/o-sozyve-pervoy-sessii-kurultaya-respubliki-kazahstan-pervogo-sozyva-2672716

[5] https://d1t2sqgex9r4wa.cloudfront.net/a/tokaev-predlozhil-naznachit-aybeka-dadebaya-na-post-predsedatelya-kurultaya/33842356.html

[6] Pozn.: Jeho dedo Bajkonusov Dadebaj (1883/1888-1958) bol nositeľom sovietskych vyznamenaní: Rád V. I. Lenina  a Zlatej medaily – kosák a kladivo. Bol tiež držiteľom zväzového titulu Hrdina socialistickej práce.

[7] Pozn.: Slovo žúz (kaz.: жүз) znamená v kazašskom kontexte historické rodovo-kmeňové a územné rozdelenie kazašského národa. V prenesenom význame sa prekladá aj ako horda alebo kmeňový zväz.

Kazašský národ sa historicky delí na tri hlavné žúzy:

  1. Starší žúz (Ұлы жүз): Rozprestiera sa na juhu a juhovýchode dnešného Kazachstanu (vrátane oblasti Almaty). Historicky mal silné väzby na poľnohospodárstvo a mestskú kultúru Hodvábnej cesty.
  2. Stredný žúz (Орта жүз): Pokrýva severné, centrálne a východné oblasti krajiny. Je to historicky najpočetnejší žúz, ktorého kmene dominovali kazašskej stepi.
  3. Mladší žúz (Кіші жүз): Nachádza sa na západe Kazachstanu (pri Kaspickom mori). Tieto kmene boli známe svojou bojovnosťou a dnes sa na ich historickom území nachádzajú najväčšie zásoby ropy a plynu v krajine

[8] https://www.ablaikhan.kz/kz/

[9] https://quryltai.kz

[10] https://akorda.kz/ru/prezident-kasym-zhomart-tokaev-vystupil-na-otkrytii-pervoy-sessii-kurultaya-pervogo-sozyva-2871128

[11] https://quryltai.kz/kk/composition-n-structure/committees

(Celkovo 154 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Dĺžka komentára nesmie byť dlhšia ako 1800 znakov.

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525